Ako na politiku a ekonomiku: egoizmus, diabol a Gorila

Keďže sa dnes hovorí, že sme na Slovensku stratili víziu toho, ktorým smerom sa chceme ako štát uberať, predkladám svoj pohľad na otázku „quo vadis“.

Cieľ
Dosiahnuť stav hospodárstva a spoločnosti, kde jednotlivec, rodina alebo komunita môže v maximálnej možnej miere dosiahnuť úspech a podnikať podľa svojich predstáv – pokiaľ neobmedzuje slobodu niekoho iného.

Metóda
Prejsť systematicky všetky zákony a v maximálnej možnej miere ich zjednodušiť, obmedziť moc štátu a nadnárodných inštitúcií nad jednotlivcom. Smernice a normy EÚ je rovnako treba zminimalizovať, aby čo najmenej obmedzovali slobodu ľudí a podnikania. Tento proces už začal projektom Singapúr na ministerstve hospodárstva za Radičovej vlády.

Zásady
– Začať od najslabšieho – jednotlivca
– Bremeno je prednostne na štáte
– Podnikanie je prirodzená ľudská činnosť, nie privilégium od štátu
– Sloboda slova je jedna z najdôležitejších slobôd

Už v kódexoch prvých civilizácií bola ako jednou z hlavných zásad formulovaná ochrana slabších pred neprávosťou silnejších. Dnes sa najviac neprávostí na slabších nedopúšťa akýsi bitkár, alebo skupina výpalníkov z rohu ulice, ale nadnárodné inštitúcie ako EÚ, štátna moc a rôzne veľké organizácie.
Základom úspechu civilizácie je stav, kedy sa jednotlivec nemusí báť šikanovania, ani prostredníctvom smerníc a zákonov, ak nepácha zločiny.
Človek sa nenarodil preto, aby visel na svojvôli tých, čo majú momentálne politickú moc, alebo dlhodobo ekonomickú, ktorou ovládajú aj politickú. Nesmie byť ťarcha na ňom, aby si niečo od štátu krvopotne vymohol, alebo mu v niečom vyhovel. Štát, keď niečo chce, musí sa o to uchádzať.
Ak štátna moc prešvihne v niečom záväzný termín (napríklad pri stavbe domu je treba X povolení od hygienika, hasičov, stavebného úradu atď.), musí byť na štáte to, ako sa s tým vysporiada. Žiadateľ bude po termíne pokračovať, akoby žiadosť bola schválená, s výnimkou životne dôležitých posudkov, akým je statika budovy.
Policajti nebudú mať právomoc zastavovať autá podľa ľubovôle, nechávať niekoho drepovať alebo vyzliekať  a už vôbec nie strieľať na posádku auta. Na zastavenie bude treba konkrétny a vážny dôvod, definovaný zákonom.
Zákony musia byť prehodnotené z pohľadu jednotlivca, nemôže sa stať, aby zákon vyhovoval viac napríklad finančnej inštitúcii alebo štátnemu orgánu, ak to je na úkor napríklad živnostníka alebo drobného podnikateľa.

Podnikanie je najprirodzenejšia ľudská činnosť, nie je to žiadne „zaradenie sa k zlým kapitalistom“, ani nič podobné, ako sa snažia nahovoriť neokomunisti. Je to len ich taktika, ako rozoštvať ľudí medzi sebou, aby mohli rozdeľovať a panovať. Podnikateľ je človek, ktorý sa stará o vlastné prežitie svojou samostatnou činnosťou, ideálne živí z toho rodinu a dáva prácu iným. Nie je jeho povinnosťou mať zisk a platiť rôznych nadbytočných výpaľníkov s pečiatkou, alebo politickou funkciou. Hodnoty vytvára on, takže je nemysliteľné, aby platil nejaké „licencie“. Naopak, on dáva nepriamo licenciu na existenciu rôznych byrokratov a politikov.

Sloboda slova musí byť nadriadená nad dnešným moderným „urážaním sa“ sa, mali by sme sa ubrániť jej obmedzovaniu, ktoré dnes prichádza paradoxne zo západu pod rôznymi politickými zámienkami. Ak by sa niečo malo posilniť na ochranu jednotlivca v tomto smere, mala by to byť ochrana súkromia.

Priama demokracia? Áno, aj.
Po zjednodušení celého systému bude stav, kedy v dosiahnuteľnej miere budú ľudia ako jednotlivci rozhodovať sami o sebe. Následne je treba preniesť ešte ďalšie dodatočné právomoci na ľudí ako skupinu. Napríklad, ak bude chcieť politik zdvihnúť dane, bude to musieť mať potvrdené referendom, inak bude zvýšenie neplatné.

Egoizmus, diabol a Gorila
Často, keď sa používa výraz jednotlivec, počúvame námietky, že je to sebecké pozerať sa na spoločnosť z pohľadu jednotlivca, že predsa žijeme v spoločnosti a jednotlivec sa musí podriadiť určitým skupinovým záujmom.
Áno, v praxi sa vždy bude jednotlivec podriaďovať rôznym skupinovým záujmom, keďže nežijeme vo vzduchoprázdne. Avšak nastavenie zákonov z pohľadu jednotlivca  nie je vôbec egoistické. Práve naopak, ten „jednotlivec“ totižto bude menej obmedzený v tom, aby vytváral dobrovoľné komunity podľa vlastného rozhodnutia alebo tradície.
Príkladom môžu byť „Amiši“, ktorí kedysi prišli do Ameriky a vytvorili si komunitu podľa vlastných pravidiel. Vďaka tomu, že ich v ich spôsobe života neregulovala vláda. Výsledkom je, že teraz z nich nie sú „egoistickí jednotlivci“, či „konzumenti pracujúci pre neľudské korporácie“, ale naopak, svojbytná, nezávislá komunita.
Čiže odstránenie obmedzení pre najslabšieho – jednotlivca, v žiadnom prípade nie je nejaké dielo diabla na rozbitie komunít a nastolenie egoizmu. Naopak, je to posilnenie komunít, keďže ľudia sa prirodzene združujú – o čo menej obmedzeniam musia pri tom čeliť. Takéto nastavenie je práve odstránenie vplyvu „Goríl“, ktoré by cez štát chceli jednotlivcov a komunity ovládať.

Autor je zakladajúcim členom SaS