Bez názvu.

Hyperkrízu nemožno zmierniť a už vôbec nie obísť postupmi, ktoré sú zaužívané v našej ekonomickej kultúre. Dnes sa nám to nezdá, ale história raz zhodnotí túto kultúru ako bezzásadovú, alebo pseudo-zásadovú, bohorovne ideologickú a pseudo-vedeckú, dirigistickú a amorálnu. Celá patológia tejto kultúry je založená na pseudo-vedeckom ospravedlnení inflačného a neslobodného peňažného systému, ktorého amorálnosť je zakrytá zdanlivo ušľachtilými cieľmi solidárnosti a stabilnej prosperity. Je to rovnaká ideologická schéma ako Marxova politická ekonómia rovnosti a kolektívnosti. Obe sú proti individuálnemu vytváraniu, prosperovaniu, ústupu i zániku ekonomických vzťahov. Obe sú evolučným pokusom o centrálne riadenie ekonomických vzťahov podľa svojich kritérií. Byrokratický centralizmus je riskantný, ale z hľadiska evolúcie niet dôvodov, aby neprežíval aj bez prosperity. Vysoká inflácia ale nemá perspektívu ani z hľadiska evolúcie, ani z hľadiska matematických zákonov. Vysoká inflácia je odsúdená na zrútenie a čím dlhšie trvá a čím väčší trh zaberie, tým rozsiahlejšiu deštrukciu spôsobuje.

Svetový peňažný systém nemá bezkolapsovú alternatívu. Mnoho ľudí intuitívne cíti, že vývoj naozaj speje k problémom. Rozporné reči centrálnych inflacionistov podozrenie prehlbujú a budú prehlbovať až do konca. Keď kolaps začne byť zreteľný, slabé postavenie jednotlivca a silné postavenie centrálnej moci budú zvádzať k upevneniu doterajších centristických politických zásad v mene solidárnej záchrany oslabených a ohrozených. To situáciu ešte zhorší. Zlepšenie zaznamenajú tie krajiny, kde sa podarí nejlepším mozgom zaojiť sa do riešenia situácie. Budú musieť rýchlo pochopiť problémy a presvedčiť verejnosť o opačnom postupe. T.j. obmedziť do určitej miery solidárnosť, niekdy aj podvodnú a spolitizovanú, ale hlavne obmedziť centrálnu moc a parazitov na ňu napojených. Výsledky individuálnej tvorivosti tak ostanú z väčšej časti v rukách svojich tvorcov a pomôžu ďalšiemu zvyšovaniu ich tvorivosti.