Boj o voliča je čím ďalej tvrdší

Pamätáme si časy, keď si politické strany získavali voliča iba pomocou bilbordov, mítingov na námestiach alebo v televízii. Inak sa o tom ani nevedelo. Doslova platilo, že väčšina politikov sa o voliča zaujímala iba mesiac – dva pred voľbami. Dnes platí, že sa politické strany o voliča zaujímajú už roky dopredu.

O absolventoch právnickej fakulty koloval vtip, že z kríku miesto hada vyskočí právnik.  A dnes je to pravé politik, ktorého obrázok vyskočí na nete, rozptýluje pozornosť vodičov na cestách napr. tak, že vodič XY neznáša politika XY, a od nepozornosti by mohol spôsobiť dopravnú nehodu. Z každého časopisu, ktorý otvoríme, uvidíme nejakého politika. Proste je to veľká komerčná reklama. Politické strany sa už správajú ako podnikatelia, ktorí si vytvárajú PR, budujú si svoj image v očiach verejnosti.

Originálnym nápadom bola volebná kampán súčasného europoslanca Richarda Sulíka. Jeho kampaň ocenili ako originálnu: https://www.blogovisko.sk/?p=25448

Originálnu kampáň má aj Alojz Hlina, so svojou novou politickou stranou Občania. Aj keď je mediálne známy,  bol si vedomý, že jeho strana nemá šancu na úspech vo voľbách, keby sa vydal na vlastnú päsť. Pripojil sa na kandidátku ku KDH, Kdh plus. Z toho vyplýva, že ľudia nie sú zvedaví na mediálne kúsky Alojza Hlinu, ale na konkrétne riešenia svojej ťaživej situácie. Keby bola situácia na Slovensku dobrá, do parlamentu by ho ľudia vystrelili pravdepodobne zo špáse, aby mali zábavku na ďalšie štyri roky.

Nova, začala veľkolepo, veľkolepou reklamou na lodi na Dunaji v krásny májový deň. Ani profesionálne vystúpenia Daniela Lipšica veľmi nepomohli. Volebné preferencie išli dole. Aby sa Nova zachránila, zlúčila sa s Olano. Podľa preferencie majú vraj tieto strany od sedem do deväť percent. Daniel Lipšic sa dvojnásobný minister sa tešil veľkej popularite, divím sa, že si ju nedržal.

Bombastickú bilbordovú kampaň začalo Olano, Igor Matovič. Množstvo bilbordov s nadpisom ‚Zlo zvíťazí, ak dobrí ľudia neurobia nič. Tento bilbord som mala na mysli, ktorý odvádza pozornosť vodičov od šoférovania. V nejednom vodičovi to môže dvihnúť krvný tlak a môže tak spôsobiť dopravnú nehodu. Pravdepodobne sa cena takého bilbordu pohybujú vo výške 500 e., čo je takmer  dvojmesačná minimálna mzda. Aby robotníci ušetrili na neraz nespoľahlivej vlakovej doprave, kde je pravidlom že vlaky meškajú, organizujú sa po štyroch piatich, skladajú sa na benzín, a tak do práce dôjdu včas a lacnejšie. Keď uvidia takýto bilbord, tak im to tlak asi aj dvihne.

Strana Sieť, tá si svoje siete predvolebné spriada už vyše roka, kde ich kandidáti majú na sebe hokejové trička s nadpisom Striedame. Azda najbombastickejšie je mediálna prestrelka medzi Matovičovcami a Prochádzkovcami. Na tieto ich spory ľudia nie sú zvedaví, chcú konkrétne riešenia svojich problémov.

Strana Smer, tá tiež nezaostáva v ničom v získavaní si voličov.

Sdku – kedysi strana, ktorá mala dvojciferný výsledok, za za posledný rok dopracovala ku dvom percentom. Hrobárom tejto strany je jej súčasný šéf a župan Pavol Frešo, ktorý s Kaníkom ostal v NR SR ako sám vojak v poli. Zrejme pre zlé vzťahy s  ním, odišli všetci poslanci z tej strany. Zbytočné sú bilbordy Ja som Sdku a meno kandidáta. Pavol Frešo už pochoval svoju stranu.

Média sa zaujímajú iba o vyjadrenia politikov, ktorí vyrobia nejaký škandál alebo sú na politickom nebi už roky. Alebo keď je veľmi horúca téma ako napr. utečenci, vojna, vražda.

Poslankyňa JUDr. Mária Ritomská nejak „únika“ pozornosti médií.. Tie ju dávajú iba veľmi sporadicky. Ak ju spomenú, tak iba v súvislosti s Matovičovcami, akoby oni boli pupkom sveta. . Poslankyňa Ritomská v médiách nie je z dôvodu, že sa venuje  pre médiá nie veľmi ľúbivej téme Mobbing a Bossing. Niektorí novinári jej pri osobnom styku povedali, že aj u nich je mobing na pracovisku, a že si na to zvykli.Média – ich majitelia nebudú predsa niečo dávať do médii, čo by mohlo zmariť ich otrokárske maniére. Iba pár médií umožnilo Marike Ritomskej vystúpenie na tému mobing a bosing.

TV Joj, inšpirovaná internetovým spravodajským portálom umožnilo Marike Ritomskej vystúpiť na pár sekúnd pred kamerami. Téma bola „Pochovaní poslanci.“ Nadpis je môj. Boli to poslanci, ktorí boli spomenutí, že  po voľbách 2016 sa do NR SR nedostanú. Medzi nimi bola aj Ritomská. Spomenula, že zakladá politickú stranu pre občanov, ktorá vyvedie z 25 ročného marazmu. Vtedy zrejme netužila, že aký titulok bude mať táto reportáž. Média ešte donedávna písali, že Ritomská je ešte stále v klube Olano. Potom ako môžu niekomu predvídať jeho politickú budúcnosť? Azda sa zmenili na veštco?

Ak média odpisujú koniec politickej kariéry Mariky Ritomskej resp., neúspech Strany Práce Slovenska, prečo potom jej nejaký hacker nabúravá účet na fb, vyhadzuje jej priateľov z účtu. Na Silvestra ich mala okolo 950, po ňom ich mala už iba necelú stovku. Pred mesiacom mala fb priateľov v počte do dvesto a za jediný deň jej hacker ich zredukoval iba na 87. Potom hacker v jej mene vypisuje na fb komentáre, ktoré urážajú jej dôstojnosť. Potom prečo sa jej niekto bojí ako politickej konkurencie, keď je už odpísaná, že nemá šancu voľby vyhrať? Admini Sme manipulujú s čítanosťou na jej článkoch blogu Sme.

Marika Ritomská sa osobne neangažuje v zbere podpisov. Keby si platila brigadníkov a samá by stála na ulici s tranparentom Strana Práce Slovenska, tak tie podpisy by už mala dávno vyzbierané. Stranu Práce Slovenska chce, aby vznikla z dola, s podpismi ľudí. Nemá ani potrebu sa spájať so silnými parlamentnými stranami. Ak by tak urobila, tak by v boji proti mobbingu a bossingu veľmi úspešná nebola, lebo pre politické strany to tiež nie je ľúbivá téma.