Cisársky kvadruplégik

O cisárovi a českom kráľovi Karolovi IV. si stačí zadať do googlu jeho meno, a vyhodí sa na neho množstvo odkazov. Preto nemusím ani článok písať. Ale málo kto vie, že Karol IV. bol na prechodnú dobu aj občan s ťažkým zdravotným postihnutím, teda kavudruplegik,nazvaný dnešnou terminológiou. Karola poznajú ako zakladateľa Karlovej univerzity, že mal štyri manželky, a že mal dvoch nepodarených synov Václava a Žigmunda.

Kvadruplégia – strata všetkých motorických funkcií od krku smerom nadol.

V roku 1348 sa princ Karol stál českým kráľom. Svoje kráľovstvo musel doslova postaviť na nohy. Bolo úplne v troskách v hroznom roku 1348, keď čierny mor zabil polovicu Európanov. Kráľ Karol dával krajinu do kopy, ale pri poľovačka spadol z koňa, hrozilo že zomrie. Padol rovno na miechu. Na radosť služobníctva a všetkých čo ho mali radi sa prebral. Ale smútok vo svojom okolí spôsoboval, že sa nevedel hýbať. Zo začiatku ani ruky anni nohy. Celý rok sa zotavoval. Hrozilo že bude kvadruplégik, čo by mohlo mať pre krajinu zlé následky. Vyššia moc však Karolovi dožičila, aby sa pomaly zotavil z ťažkého zranenia. Počas dlhých mesiacov v ústraní spravoval svoju ríšu, aj písal pamäte. Nakoniec po roku sa úplne zotavil zo zranenia.

Karol v druhej dekáde svojej vlády chcel vydať nový trestný poriadok, kde chcel zakázať mučenie. Na veľký prejav nevôle mocipánov musel svoj ušľachtilý úmysel stopnúť. Cisár a český kráľ Karol bral svoje poslanie ako službu, nie na presadzovanie svojej moci. Jeho sebecký a márnotratný otec Ján Luxemburský dal korunovačné klenoty do zálohy kupcom. Karol, aby zabránil hazardovaniu s kráľovskou korunou sa vzdal vlastníctva a previedol to chrám sv. Víta. Nik s korunou už viac nemohol disponovať.

Povedané dnešnou terminológiou, že počas Karolovej puberty hrozilo, že Karol bude roztopašný a márnotratný muž, podobne ako jeho otec. Počas jeho choroby, či zranenia bol jeho život v ohrození. Zjavil sa mu duch jeho bratranca, ktorý ho varoval, aby napravil svoj život, aby neskončil ako on. Tak sa mladík Karol napravil.

Jeho detstvo nebolo vôbec šťastlivé, jeho rodičia Ján a Eliška sa neznášali. Svojho syna držal zavretého na hrade. Karol sa však z toho vystrábil a jeho manželky a deti netrpeli nedostatkom jeho lásky. Snáď len nedostatkom času. To sa prejavilo aj na charakteroch jeho nepodarených synkov Václava a Žigmunda, ktorí proti sebe po jeho smrti bojovali. Karol musel bojovať za seba, týmto dvom všetko padlo do lona.

Karol zomrel vo večerných hodinách. Na pohrebe ho jeho priateľ a biskup nazval Otcom vlasti a vyjadril veľké obavy o osud českého kráľovstva a ľudu.

https://www.youtube.com/watch?v=S3fc3jq3LEA, svoje poznatky som čerpala z toho krátkeho, ale pôsobivého dokumentu.