Dlhová brzda: Keď dávajú, treba brať.
Problém štátneho dlhu naberá nevyhnutne na dôležitosti. Jeho dramatická doba ešte len príde. Je súčasťou celkového dlhu, ktorého podstata neumožňuje obvyklú likvidáciu štátneho a samozrejme aj celkového dlhu. Súčasná podoba finančnej politiky u nás i vo svete nepočíta s likvidáciou štátnych dlhov a s ich znížením len teoreticky a veľmi obmedzene. Hospodársky rast pritom stále viac závisí od rastu dlhov. Nemôže ich predbehnúť, pretože tým by došlo k efektu deflácie, teda k nárastu reálnej hodnoty dlhov a súčasne nutne aj k zvýšeniu úrokovej miery a to by znamenalo všeobecný krach. (Raz k tomu ale určite príde.) Nemôže ich ani monetizovať (znižovať ich reálnu hodnotu), lebo to je nutne vykúpené nárastom nových a ešte vyšších dlhov (Túto vývojovú fázu ako svet úspešne realizujeme.). Dlhodobý dôsledok je teda jasný – buď nárast dlhov zastavíme a spustíme finančnú a hospodársku krízu, alebo budeme pokračovať v celkovom zadlžovaní a počkáme, kým sa kríza nespustí sama od seba. Tento dlhový dôsledok má ešte jeden dôležitý rozmer – celkový dlh (u nás i vo svete) je nesplatiteľný. Raz musí nutne prísť k vedomému rozhodnutiu, alebo spontánnemu a neriadenému procesu – masa dlžníkov prestane splácať a dediť enormné dlhy a skupina veriteľov prestane existovať ako súkromné inštitúcie. V takejto situácii už na výške dlhov nemôže záležať. V dôsledku procesu, ktorý je známy ako Minskeho moment sa stanú takmer všetky súčasné dlhy (aj malé) nesplatiteľné. Celý monetárny a hospodársky rozvrat dokoná deflácia. Nie zdanlivý efekt deflácie (zaostávanie inflácie za hospodárskym rastom), ale plnohodnotná deflácia, keď veritelia budú nútený odpisovať gigantické straty, prípadne ich odpis nariadi štát ako vyššia autorita.
Okrem vyššie popísaných procesov je pre dlžníkov dôležité, v akej fáze svojej dlhovej kariéry sa nachádzajú, v akej fáze sa nachádzajú ostatní dlžníci, aké politické vzťahy sú medzi nimi a kto sú ich veritelia. Ak sa dostane do platobnej neschopnosti osamotený jednotlivec (producent, spotrebiteľ), konkurzu, či exekúcii sa nevyhne. Platí to aj o štátoch. Argentína, ktorá odmietla splatiť dlh na začiatku tisícročia, musela nakoniec po dlhých súdnych procesoch k tomuto splácaniu pristúpiť. Grécko, u ktorého základ dlhu vznikol po obrovských dodávkach zbraní spláca svoj dlh tak, že prijíma ďalšie a ešte väčšie dlhy. Je vylúčené, aby boli splatené. Sú kryté fiktívnym kapitálom, ktorý umožňuje len vyššie popísaný scenár. Každá iná alternatíva je vylúčená.
A tu sa dostávame k taktickej úvahe o slovenskom štátnom dlhu. Slovensko môže byť v budúcnosti hypoteticky počiatočným impulzom ku európskej a svetovej finančnej kríze, ale rozhodujúci impulz môže prísť len z veľkých systémových centier. Slovensko dnes nie je v situácii, že by teraz malo finančne krachovať. Okrem toho sme v spoločenstve krajín, kde sa bankrot krajiny zo spoločenstva zatiaľ nepripúšťa (Viď Grécko.). No a do tretice si treba uvedomiť, že raz tieto krajiny aj tak nutne k bankrotom dospejú. Predstava, že by všetky krajiny mali splácať dlhy skupine bánk a bankárov, alebo centrálnej banke je neprijateľná. Dlhy sa odpíšu, banky sa dostanú pod nútené správy. Bohaté a egoistické krajiny budú mať k dispozícii majetok, ktorý dlhmi nahonobili. Chudobné a zodpovedné krajiny budú mať buď pocit dobre vykonanej a poctivej práce, alebo zlosť z oklamania a vlastnej hlúposti.
Ak máme mať prospech zo spoločných európskych vecí, musíme sledovať svoj prirodzený egoistický záujem. Je daný evolučne, je daný iným a je daný aj nám. Musíme zanechať morálne súdy tam, kde iní uplatňujú svoje morálne súdy. Musíme zanechať strach tam, kde niet, čo stratiť. Musíme nekompromisne ťažiť pre svoju budúcnosť. Dlhová brzda sa tak stáva falošnou peňažnou a morálnou hrou, ktorú môžeme my a naši potomkovia oľutovať. Tu neplatí hra na poctivosť. Ešte je snáď čas. Ak sa aj polovica úverov rozkradne, veľká časť z týchto peňazí sa aj tak minie na Slovensku a bude stimulovať rast. Ak sa za druhú polovicu postavia stovky kilometrov diaľníc, alebo nemocnice, budeme mať do budúcna veľmi užitočný majetok a peniaze utŕžené za ne sa tiež minú zväčša na Slovensku. Vládny dlh, ktorý máme a budeme mať, sa nesplatí ani keby sme chceli. Keď sa bohatým krajinám začnú vymazávať dlhy, bude už príliš neskoro pre ľútosť. Na druhej strane tohoto dlhu nie sú priatelia ani ľudomili. Sú to peňazokazci a tak treba vnímať aj ich peniaze a ich budúci osud.
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!