Dnešok si zapamätajte, slovenská politika sa mení

Súčasný zažiatok roka mi hodne pripomína minulý. Pamätám sa, ako Ivan Gašparovič svojim rozhodnutím nevymenovať právoplatne zvoleného kandidáta na Generálneho prokurátora zahájil definitívny útok na hierarchickú demokratickú štruktúru, ktorú svojimi ďalšími  krokmi pochovali všetci účastníci moci na Slovensku. Vo vzácnej jednote kopala hlboký hrob demokracii justičná mafia, spolu s prezidentom, vládou a 83kolesíkmi v parlamente. Dnes je tento proces skoro zavŕšený a k jeho ukanženiu treba položiť do klenby diktatúry jednej strany posledný kameň – funkciu prezidenta.

Tieto aktivity však neostali bez odozvy. Rozkrádanie štátu oligarchami a politikmi, nevymožiteľnosť práva a cynické predvádzanie sa  justičnej mafie pred neveriacimi očami  očami voličov dramaticky zradikalizovalo ľudí a tak sme sa dožili prvého ultraradikálneho kandidáta na vysokom poste vo verejnej správe. Vládnúca politická strana si z tohto debakla nevzala žiadne ponaučenie a keďže podmienky, ktoré radikalizmus dostali na výslnie stále nielen trvajú, ale dokonca sa prehlbujú dnes vyšiel prieskum verejnej mienky, ktorý radikálov posúva pred brany parlamentu. A to znamená, že strana, ktorá je preslávená svojimi krokmi

Druhý dôsledok arogancie moci je naopak veľmi povzbudivý. Po antisystémových protestoch k výročiu Gorily s heslami ako rozpustiť politické strany, priama demokracia namiesto zastupiteľskej na všetkých úrovniach prichádza prvý krok verejnosti, ktorý môžem hodnotiť ako pokus o zmenu v rámci systému. Tvárou nespokojných, mimoriadne peknou podotýkam, sa stala Helena Mezenská. Jej oduševnelé aj keď naivné vystúpenie malo medzi ľuďmi na Slovensku neuveriteľný ohlas. Jej uveriteľný zjav, spôsob života na hony vzdialený papalášskym manierom oslovuje Slovákov naprieč regiónmi a ale tiež aj naprieč straníckymi a ideologickými preferenciami. Tak ako Kotleba zbiera hlasy nespokojných po celom Slovensku to isté robí Helena Mezenská. Nesnaží sa získavať moc a riešiť kardinálne problémy Slovenska a sveta. Chce len jednoducho spravodlivosť pre všetkých.

Táto filozofia postačujúceho dobra nakoniec prinútila Helenu Mezenskú reagovať na obrovský tlak okolia a začať zbierať podpisy na prezidentskú kandidatúru. Je prakticky neuveriteľné čo sa od ohlásenia jej zámeru začalo diať. 20.12.2013 ohlásila svoju kandidatúru a aktivisti začali zbierať potrebných 15000 podpisov na jej podporu. Neexistuje menej vhodný čas na vykonávanie politických aktivít, ako je sviatkové obdobie na konci roka. Napriek tomu, dnes 9.1.2014, dvadsať dní po ohlásení kandidatúry existuje viac ako 16000 podpisov ako prejav vôle nespokojných ľudí, ako výraz nespokojnosti s existujúcim stavom a ako túžbu po kandidátovi, ktorý bude „ich vlastný“, ktorý nebude nanútený politickými stranami alebo elitami.

Takže prvý krok Heleny Mezenskej k zmene Sys