Dokedy budú chudobné regióny Slovenská ponížované?

Ázijské, juhoamerické krajiny sa delia na chudobné a bohatšie regióny napr. India, je to krajina kontrastov, krajne chudobné regióny a bohaté regióny. V Európe je to napr. Taliansko, bohatšie alpské krajiny a chudobnejšie južné. Potom je tu súčasná Spolková republika Nemecko, kde je tu bohatšie bývalé západné Nemecko a bývalé komunistické východné Nemecko.

Toto delenie je logické. V prípade Indie je to, že je to krajina tretieho sveta. Nemecko, kde jeho chudobnejší východný brat ešte nedobehol v ekonomike svojho západného brata. V prípade Talianska je to tiež história. Rakúsko, Švajčiarsko majú ekonomicky vyrovnané republiky.

Logicky mi nepripadá, že Slovensko, taká malá krajina je tak kontrastná na hospodárskej úrovni. Za éry totality v rokoch 1948 – 1989 boli po celom Slovensku vybudované továrne rovnomerne po celom Slovensku. Dokonca v 60 tích rokoch vtedajšie Československo patrilo medzi vyspelé svetové ekonomiky. Veľkú nádej na socializmus s ľudskou tvárou vlialo tzv. Pražské leto. Toto však rýchlo spľaslo, ako vzniklo. Veľkú nádej prážskeho leta Alexandra Dubčeka zatkli a v auguste nás napadli päť štátov Varšavskej zmluvy na čele zo ZSSR.

Po Nežnej revolúcii 1989 sa veci uberali nedobrým smerom. Politici, buď zámerne alebo z nedbanlivosti začali úmyselne diskriminovať vzdialenejšie regióny od hlavného mesta Bratislavy. Prosperujúce podniky krachovali, vďaka lúpežnej privatizácii. A tak vznikli chudobné regióny Slovenska ako: Nitriansky, Prešovský, Košický kraj, Žilinský, Bansko-Bystrický kraj, možno aj Trenčiansky.

Za Mečiara  sa práve udiali tieto lúpežné privatizácie a urobenie Slovenska čiernou dierou v Európe. Potom osemročná „prosperujúca“ vláda Mikuláša Dzurindu. Slovo prosperujúce som dala do zátvorky, lebo všeobecne sme boli prijatí do EÚ, Nato, OECD, teda úspech v zahraničnej politike. Stáli sme sa aj ekonomickým tigrom Európy. Ale tu úspech už končí. Dzurinda, Migaš, tiež pôvodom východniari, vôbec nepomohli svojím regiónom. Potom tu boa prvá Ficova vláda, potom druhá. A za Ficovej vlády sa ešte rozdiel medzi regiónmi ešte prehĺbil.

Nemožno tým iba viniť Bratislavčanov, či Blavákov. Práve veľký podiel viny na tom nesú politici, ktorí sú tzv. cezpoľní, ktorí iba do Bratislavy privandrovali. Iba máloktorí z nich je rodený Bratislavčan. Keby sa títo politici spojili v snahe pomôcť svojím regiónom, bolo by to iné. A práve Dzurinda, Kaník a iní na to páky mali. A nič neurobili. Preto si myslím, že zámerne oni a ďalší politici udržujú chudobné slovenské regióny izolované. Keď nie sú diaľnice, tak nie sú ani investori.

Teraz najnovšie je dopyt po učiteľkách materských škôl, kde v Bratislavskom kraji je ich nedostatok. V chudobných regiónoch sa robí nápor, aby nezamestnané učiteľky išli za prácou do Bratislavy. Podobný nápor už funguje v automobilovom priemysle, kde stovky zamestnancov sú práve z chudobných regiónov. A práve s nimi tam tak aj jednajú: majú nižšie platy a tak. Nie je to postavené na hlavu?