Dôvody a pochybnosti zákona lex Harabin

Počet zobrazení: 2

Neúspešný kandidát na prezidenta JUDr. Štefan Harabin ako sudca Najvyššieho súdu s pozastaveným výkonom funkcie sudcu od 24. januára t.r. si od pondelka 1. júla znova obliekol sudcovský talár.
Nechce byť členom žiadnej strany ani ju riadiť, ale vie si predstaviť, že by obsadil miesto lídra na kandidátke. Čaká na výzvu od ľudí, aby v budúcoročných parlamentných voľbách kandidoval za poslanca národnej rady.

Proti opatrením je expresne prijatý zákon lex Harabin na návrh Aloiza Baránika, poslanca SaS.
Ide o súčasť novely zákona o sudcoch a prísediacich. Podľa zákona kandidatúra sudcu vo voľbách má mať následok stratu talára: „Sudca by si mal jasne vybrať, či chce talár alebo kreslo poslanca,“ mieni Baránik. Opozičný pozmeňovací návrh podporilo 117 poslancov zo 140 prítomných, získal tak hlasy aj koaličných strán. Zákon má zabezpečiť nezávislosť a apolitickosť súdnej moci. Predpokladá sa, že zákon podpíše prezidentka Čaputová. Zákon ale môže a zrejme bude mať dohru na ústavnom súde.
…
Pôsobenie Harabina v politike nie je v politickom záujme liberálnej opozície, ani „slobodnej, nezávislej a apolitickej“ prezidentky Čaputovej. Ani v záujme národno-štátnych záujmov liberálov progresívcov, ich hodnotovej orientácie, zamýšľaných vnútorných politík, ani ich zahranično-politickej orientácie Slovenska…
Harabin svoju hodnotovú orientáciu opiera o preambulu Ústavy SR a Čl. 1 odsek 1.: „Slovensko sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo“ v časti ideológia, čím mieni rodovú ideológiu a ideológiu multikulturalizmu. Národno-štátny záujem Slovenska vidí v ochrane jeho suverenity a zvrchovanosti vo vzťahu k centristickým politikám Bruselu a Štrasburgu…

Návrh zákona nebol konzultovaný a opatrený stanoviskom Súdnej rady. Je vážnym zásahom do ústavnej deľby moci. Súdna rada vydá k zákonu svoje stanovisko až po dôkladným oboznámením sa s dikciou zákona. Vyhovuje predsedníčke Najvyššieho súdu Daniele Švecovej, aj pre trvalý konflikt so sudcom Harabinom.
Ak takzvaný dobrý úmysel svätí prostriedky, podobne ako zákon o previerkach sudcov, aj tento zákon sa dostáva do konfliktu s ústavou, čo platí aj v prípadoch, ak by šlo o ústavné zákony. Lex Harabin nie je ani ústavný zákon.
Ústava pozná zánik funkcie sudcu len ak sudca spácha úmyselný trestný čin a je na to právoplatný rozsudok, a ak na návrh súdnej rady prezident odvolá sudcu pre chorobu, alebo jeho vek 65 rokov.
Každý má právo uchádzať sa o verejné funkcie, volené aj iné. Znenie a cieľ zákona takúto možnosť odoberá istej kategórii osôb na základe ich povolania.
JUDr. Štefan Harabin nie je povinný vzdať sa štatútu sudcu ani funkcie sudcu najvyššieho súdu. Do politiky vstúpi prerušením výkonu funkcie sudcu, tak, ako to urobil po svojej registrácii kandidáta na prezidenta, a po odchode z nej sa do talára vrátil.
Prípad nemožno porovnať s prerušením alebo vzdaním sa členstva v politickej strane, ktorá nominovala do voľby hlavy štátu prezidentku Čaputovú (Progresívne Slovensko) ani s prípadom Kisku, ktorý svoje politikárčenie pôvodne „nepolitického prezidenta“ začal a zintenzívnil ešte pred ukončením svojho mandátu.
Bývalý sudca Radačovský kandidoval na post europoslanca za ĽSNS po vyzlečení z talára v dôsledku dosiahnutia veku 65 rokov; JUDr. Harabin tento vek dosiahne o tri roky. Je predpoklad, že jeho štatút sudcu mu z dôvodu veku zanikne po dobu pôsobenia v politike.
V prípade nadobudnutia účinnosti zákona môže JUDr. Harabin sťažnosťou na ústavný súd namietať porušenie jeho základných ľudských, občianskych a politických práv, zákonom odňatých, a domáhať sa nápravy aj s primeraným zadosťučinením.
Čl. 125 (1) Ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,
(4) Zodpovednosť toho, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, za škodu alebo inú ujmu nie je rozhodnutím ústavného súdu dotknutá. To znamená, že zodpovedná osoba, aj v pluráli, môže byť aj trestne stíhaná podľa závažnosti následku jej činnosti parlamentára, čo je aj otázkou zmyslu a účelu imunity parlamentárov, zákonodarcov…)

Úpadok ústavnosti a práva je aj proces výberu a voľby ústavných sudcov; členmi ústavného výboru sú právnici aj „právnici“ ústavní právnici a „ústavní právnici“. Všetci farizejsky politikárčia. Paralelný následok sú tu aj otázky výsledkov výberu a voľby a k tomu aj „zvrchované“ („slobodné a nezávislé“) rozhodnutie hlavy štátu – odborných kvalít a spôsobilostí menovaných ústavných sudcov…
Odporúčam odbornej verejnosti v oblasti štátu a práva a ústavného práva, na základe aktuálnej prípadovej štúdie nechutnej a nevkusnej á la „never ending story“ riešiť spôsob kreovania nezávislého ústavného súdu odňatím výberu a voľby kandidátov na ústavných sudcov politikárčiacemu zákonodarnému zboru, ktorý je vo vzťahu k slobode a nezávislosti ústavného súdu v konflikte záujmov. Reálnu deľbu moci treba naplniť odovzdaním výberu a voľby ústavných sudcov súdnej moci, čo znamená otvorenie ústavy v časti Ústavný súd.
Aktuálny stav: Čl. 134 (1) Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov. (2) Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.
Aktuálny stav vo veci pôsobenia sudcu v politike (dotknutá osoba JUDr. Štefan Harabin)
Čl. 145a (1) Ak je vymenovaný sudca členom politickej strany alebo politického hnutia, je povinný vzdať sa členstva v nich ešte pred zložením sľubu.
JUDr. Harabin nebol a nie je politicky organizovaný.
Čl. 146 Sudca sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky. Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.
Čl. 147 (1) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky sudcu odvolá na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu, alebo ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky.
(2) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky môže sudcu odvolať, a) ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas jedného roka, riadne vykonávať sudcovské povinnosti, b) ak dosiahol vek 65 rokov.
Čl. 148 (2) Dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu nesmie zasahovať do nezávislého výkonu súdnictva. Dôvody prerušenia výkonu sudcovskej funkcie, podmienky na dočasné pridelenie sudcu a ďalšie podmienky na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu ustanoví zákon.
Prerušenie výkonu funkcie sudcu (§ 24 zákona o sudcoch a prísediacich):
(2) Výkon funkcie sudcu sa prerušuje aj dňom, keď sa sudca zaregistruje ako kandidát vo voľbách na prezidenta Slovenskej republiky, vo voľbách do národnej rady, alebo vo voľbách do orgánov územnej samosprávy. Prerušenie trvá ešte tri mesiace po vyhlásení výsledkov volieb, ak sudca nebol zvolený, alebo ešte tri mesiace po skončení výkonu funkcie, do ktorej bol vo voľbách zvolený.
JUDr. Harabin sa ako kandidát na prezidenta riadil platným zákonom, ktorým sa bude riadiť aj po prípadnom vstupe do politiky registráciou svojej osoby ako kandidáta na poslanca národnej rady.
To je asi tak všetko. Vyčkáme si na ďalšie procesy a ich výsledky.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan