Európska solidarita: vaše peniaze prúdia do vreciek nenásytných miliardárov!

Predohra
V roku 2005 schválila Európska komisia dotáciu 10 miliónov eur pre firmu gréckeho miliardára Spira Latsisa. Vzápätí sa zistilo, že krátko predtým s ním strávil týždeň na jeho luxusnej lodi šéf Európskej komisie (EK) Jose Manuel Barroso.
Barroso s Latsisom boli spolužiaci z vysokej školy a dlhodobí priatelia. Komisia odsúhlasila dotáciu na výslovnú a urgentnú žiadosť priamo od neho. EK navyše uzavrela lukratívne zmluvy s Latsisovými firmami aj priamo.
Latsis je bankový a ropný magnát, aktívny aj v námornej preprave (ako bol Onassis), nehnuteľnostiach, prenajímaní jácht a lietadiel. Býva vo svojej vile pri Ženevskom jazere, pričom ďalšie vily vlastní na iných lukratívnych miestach Európy a sveta. Jeho firmy sídlia vo Švajčiarsku, Luxemburgu a Monaku.
V Európskom parlamente sa po tomto incidente podarilo odvážnemu britskému poslancovi Nigel Farageovi  presadiť rokovanie o vyslovení nedôvery predsedovi EK Barrosovi. Väčšina europoslancov však prípad zahrala do autu. Tento počin vyvolal vážnu roztržku v najväčšej frakcii Európskeho parlamentu, EPP.

Eurokríza
V polovici roka 2011 uverejnila banka Barclays zoznam najväčších vlastníkov gréckeho dlhu. Jeho najväčším súkromným držiteľom sa ukázala byť švajčiarska Eurobank EFG, ktorá má dcérsku banku v Grécku. Majiteľom jej kontrolnej časti, 40%, nie je nikto iný ako Latsis a jeho rodina. Eurobank EFG je pritom tretia najväčšia súkromná banka vo Švajci.
V roku 2009 sa grécke ukazovatele začali prudko zhoršovať a investorom začínalo svitať, v akej situácii sa Grécko nachádza. Latsisova banka však práve v tom čase grécke dlhopisy nakupovala. Vedela prečo. Latsis bol na tom dohodnutý s gréckou vládou a jeho priateľ Barroso už pripravoval „záchranný“ program. O pár mesiacov neskôr sa aj naozaj začalo z peňazí daňových poplatníkov „zachraňovať Grécko“, teda v preklade peniaze finančných skupín. Okrem pôžičky Grécku a následného eurovalu začala gréckym bankám pumpovať hotovosť aj Európska centrálna banka.
Latsisova banka však bola švajčiarska, teda krajiny, ktorá nie je ani členom EÚ, ani Eurozóny. Ako to, že dostala pomoc z centrálnej banky Eurozóny? Žiadny problém. Na konci roka 2009, v čase nakupovania gréckych dlhopisov, sa formálne presunulo sídlo celej finančnej skupiny, European Finance Group (EFG), do Luxemburska. Banka samotná ostala sídliť vo Švajčiarsku, ale už bola formálne „bankou Eurozóny“. Peniaze tak mohli začať tiecť… pričom úroky na gréckom dlhu sa nádherne zvyšovali a zvyšovali.

Kam sa hrabe „Džej Ár“ z Dallasu
V roku 1998 skrachovala grécka Kreta bank a grécka vláda sa vtedy dohodla na jej prevzatí s Latsisom. Na výmenu mu však vzápätí predala 30%-ný podiel v štátnej ropnej spoločnosti Hellenic Petroleum (jeho aktuálny podiel je vyše 40%).
Grécka vláda je teraz pod tlakom predať svoj zvyšný 35% podiel a vzhľadom na urgentnú formu predaja môže byť cena veľmi zaujímavá pre Latsisa, alebo jeho „európskych priateľov“. HP má dominantnú pozíciu na trhu spracovania a distribúcie ropných produktov v Grécku a spolu so spoločnosťou ovládanou iným gréckym miliardárom majú štátnymi reguláciami dobre ošetrený trh proti vstupu konkurencie. Hellenic Petroleum má tiež exkluzívne práva na exploráciu a ťažbu ropy v Grécku a jeho pobrežných vodách.

Člen rodiny Paris Latsis si užíva s Paris a Nicky Hiltonovou na jednej z ich luxusných jácht. Keď tí Európania tak radi dávajú dotácie a skladajú sa na eurovaly niekto to musí aj míňať…

Súčasná kríza je krízou mravnou
Latsis je tiež sponzorom vplyvnej lobistickej organizácie „Priatelia Európy“, ktorá združuje mnohých oligarchov, predstaviteľov korporácií a bývalých či súčasných predsedov vlád,  ministrov či komisárov EÚ. Jej cieľom je užšia integrácia. Keď sa pozrieme bližšie na to, čo to znamená, nájdeme hlavne „integráciu“ peňaženiek daňových poplatníkov do vreciek zopár vyvolených. Lobistická organizácia je základňou pre oligarchov a korporácie na presadzovanie svojich požiadaviek na úkor obyvateľov Európy.

Noviny toto často nenapíšu, však? Bodaj by. Len samotný Latsis si platí armádu právnikov, ktorá sa po prepuknutí aféry s Barrosom spustila ako supy na médiá, ktoré si o tom dovolili napísať. Každý si dvakrát rozmyslí, či sa postaví proti týmto gorilám v pozadí a bude riskovať stratu zamestnania alebo krach periodika. Nehovoriac o iných formách zastrašovania a diskreditácie.
A tak z mainstreamu denno-denne počúvame rozprávky o európskej solidarite, vzájomnosti a láske. Euro-rozprávkarom sa ujde slušná odmena za ich šírenie, veď bilióny naliate cez rôzne dotácie, eurofondy, špeciálne pôžičky, či eurovaly len tak nezmiznú, ale majú svojich adresátov, ktorí si ich plným priehrštím užívajú. Realitou totiž je, že „peniaze nikdy nespia“.
Zatiaľ čo vy budete premýšľať, ako zaplatiť zvyšujúce sa ceny energií, či školský výlet svojím deťom, ľudia ako Latsis budú rozmýšľať nad tým, kde si kúpia ďalšiu vilu, či akým luxusom si vybavia svoju súkromnú loď.
Zatiaľ čo vy budete počúvať reči politikov o tom, že dane a poplatky musia ísť nahor, „priatelia Európy“ budú vyhútavať ako takto vybraté peniaze následne vysať do svojich bezodných vreciek. Veď ich kamarátom politikom sa už podarilo presvedčiť dostatočnú časť ľudí, že „európsku solidaritu“ je treba „nech to stojí, čo to stojí“.