Ficov pád

Môj názor na aktuálne diane

Pre dobre fungujúcu spoločnosť je potrebný každý jednotlivec, fungujúcu spoločnosť však zlyhanie jednotlivca nemôže nijako vážne ovplyvniť. Ak spoločnosť nefunguje, zraky spoločnosti sa upierajú k spasiteľovi. Prakticky od začiatku novodobej histórie Slovenska hľadáme spasiteľa, každý, ktorý sa objavil, každého jedinca, v ktorého národ dúfal, krivia jeho morálne nedostatky, osobné ambície a podpora finančných skupín. Poďme sa teda bližšie pozrieť na ďaľšieho v rade spasiteľov, Roberta Fica.

Ohlásenie jeho kandidatúry na post prezidenta bolo pompézne, dobre, a zrejme aj dlhodobo pripravované a vynikajúco zvládnuté. Nedá sa mu skutočne nič uprieť a treba ho hodnotiť na výbornú. To, že bolo dlhodobo plánované, musí byť každému jasné. Predchádzali mu populistické kroky, napríklad v podobe intervencie do sponzoringu jachtárskeho klubu zo strany Transpetrolu (aspoň myslím, detaily pre mňa nie sú podstatné), stop „hubárskemu zákonu“, alebo tvrdej kritike do vlastných radov po voľbách do VUC. Súbežne s ohlásením kandidatúry sa v denníkoch na diskusiách pod vybranými článkami objavilo množstvo jeho novopečených podporovateľov, tzv. brigádnikov, ktorí sa snažili zlepšovať jeho imidž. Z tohto sa dá vyčítať, že jeho kampaň bude dobre premyslená a taktiež dobre pripravená. Zdanlivo to vyzerá na bezproblémový výsledok volieb v jeho prospech. Zdanlivo.

Jeho osobný politický pád sa začal po posledných parlamentných voľbách. Vtedy si to ešte málokto uvedomoval a vôbec nie on sám. Tieto voľby nemali žiadnu oporu v ústave (volebné obdobie poslancov NR SR  je 4-ročné a dôvod pádu vlády nie je dôvodom na nové parlamentné voľby) a pri predstave, aké náročné úlohy stoja pred novou vládou som bol skutočne prekvapený, s akou vehemenciou sa snaží uchopiť kreslo preméra. Od času sľubovania istôt už uplynul nejaký ten týždeň, preto môžeme nielen kritizovať, ale aj poukázať na chyby, ktorých sa za toto obdobie dopustil. Ako spasiteľ zlyhal a ľudia nezabúdajú. Je nad slnko jasnejšie, že postu prezidenta sa bude môcť zmocniť, len ak sa ostatní kandidáti totálne znemožnia.

Hneď prvej osudovej chyby sa Fico dopustil pri položení vlády Radičovej. Zapredal národ za 13,5 mld. EUR bruselskej byrokracii. Nakoniec ten ohlasovaný super profit sa pre Slovensko rovná minimálne nič a možno ešte oveľa menej. Zdôvodnil to Sulík na svojom blogu. Naplnením vôle parlamentu sa z Radičovej mohla dnes stať prezieravá a rešpektovaná politička európskeho formátu (to je však o inom) a mohla svojim rozhodnutím oddialiť Ficov pád.

Ďaľším vážnym prehreškom je neriešenie a zľahčovanie kauzy Gorila. Z jeho strany je to logické. Nemôže predsa spustiť lavínu odhaľovania pozadia vládnutia finančných skupín na Slovensku, pretože táto kauza by zomlela aj jeho a spustila by proces zmeny spoločenského systému u nás. Nemysliteľné. Súvisiace problémy sa týkajú najmä súdnictva. Zahmlievanie a zneužívanie moci pri prevalení mnohých káuz sa neoplatí ani vymenovávať. Fico je však dobrý stratég a ešte aj z tohto sa snaží vyťažiť. Či sa mu to podarilo urobiť dobre, za to mu vystavia účet občania.

Sklony k diktátorstvu. Jeho sťažnosti na narastajúci počet nezávislých poslancov sú skutočne určené len pre laickú verejnosť. Stotožnenie nielen jeho osoby so štátom (svojho času tak  urobil aj pri podpore sporného rozhodnutia prezidenta) nie je na mieste. Podobne je to aj so stranou Smer, ktorej poslanci okrem iného odignorovali zasadnutie parlamentu a dali prednosť ohláseniu Ficovej kandidatúry. Jedna štátostrana tu už bola, a občania to odmietli. Voliči nepripustia, aby Smer obsadil všetky ústavné inštitúcie.

Mementom pre Smer by malo byť „vrece zemiakov“. Občania už túžobne očakávajú zásadné systémové zmeny v riadení štátu, toto však žiadna zo strán neponúka. Naopak, Ficovci sa snažia maskovať zásadné zmeny napríklad aj nepodstatnými úpravami vo volebných zákonoch. Tieto úpravy však neprinášajú to, čo štát potrebuje. Je to obyčajná kamufláž. To nehovorím o množstve prijímaných zákonov, doslova buzerujúcich občana a jeho vtesnávanie do väčšieho množstva zákonov, príkazov a nariadení. Absolútnou perlou bol zákon o čipovaní psov, mačiek a fretiek, alebo aj ten nedávny, v ktorom sa hovorí, že svine nesmú žrať pomyje (Roman nezabudni – vybrané slová po M).

Opojený mocou. Sebaistota a neomylnosť Róberta Fica, podporená znevažovaním nielen jeho politických oponentov, ale aj novinárov a ľudí, ktorích úprimné snaženie o posun spoločnosti vpred je citeľná najmä pri jeho spontánnych reakciách. Z mnohých vyhlásení jeho samého, alebo niektorých jeho ministrov, poslancov parlamentu, či členov strany, cítiť výraznú dávku arogancie. Je však dostatočne inteligentný, aby sa podobným lapsusom počas prezidentskej kampane vyhol.

Občania žiadajú zásadnú zmenu v chode a riadení spoločnosti. Tieto zmeny sú nevyhnutné a Fico nedokázal postrehnúť, či odignoroval nálady a očakávania občanov a preto neuchopil šancu včas. Je otázne, či sa mu to do volieb podarí zvrátiť. Myslím, že už premrhal svoju šancu a rozhodnutie kandidovať prišlo pre neho v nevhodnú dobu. Zrak občanov sa uprie k občianskym kandidátom a či sa Fico vôbec prebojuje do druhého kola už nie je v jeho moci. Pri dobrom postavení hviezd mu dokáže jeden občiansky kandidát odčerpať hlasy jeho voličov a výrazne ho prevýšiť už v prvom kole. Dôvodom je aj to, že množstvo jeho voličov ho chce vidieť naďalej vo funkcii premiéra.

Neposledným dôvodom jeho nezvolenia je jeho holdovanie pitiu coly. Prezidentskú kanceláriu by jeho vášeň k tomuto nápoju mohla zruinovať a nie je predsa možné, aby mu ju stále kupoval niekto tretí.

Uvidíme, či a ako sa dokáže Fico so svojim neúspechom vysporiadať a či jeho neúspech sa odzrkadlí aj v hmatateľných zmenách v spôsobe jeho neskoršej vlády. Fico a jeho strana už dosiahli svoj vrchol a jeho obľúbenosť už bude len klesať. Akým tempom, záleží len na ňom. Občania, hoci nedokážu presne formulovať svoje myšlienky, cítia rozpor medzi slovami a činmi, a primerane to ohodnotia.

Proces spoločenských zmien už započal a nielen v prezidentských voľbách, ale aj vo voľbách v nasledujúcich rokoch dôjde k oslabovaniu politickej moci na Slovensku. O tom, akým smerom sa spoločnosť bude uberať, aké sú vízie, možnosti a prognózy – o tom budem písať niekedy nabudúce. Tento článok považujte za môj tip, analýzu, víziu, alebo predikciu. Urobte ako chcete. Keď sa moje slová naplnia, možno dostanú väčšiu váhu aj moje povolebné blogy. Doc. JUDr. Robert Fico, Csc. nikdy nebude prezidentom!