Jeden absolvent, jedna cesta, jedno zamyslenie

Ja som. Bola som dieťaťom, tak ako ty. Bola som študentom, tak ako vy. Dospela som a snažím sa dostať do práce…

Polroka po ukončení vysokej školy, v snahe, zostať v odbore som sa voľky – nevoľky dala na absolventkú prax. Bol to boj a problémy a kdečo iné. Aj vynadané som dostala. Ale som tu. Pribudne aspoň malá suma na prilepšenie a zvýši sa mi vždy veľa času. Aj napriek tomu, že mi povedali: „nerob tam, máš predsa vysokú školu“, asi by sa za mňa hanbili, pridala som si k malej praxi ešte menšiu brigádu. Človek má nárok na zárobok cca 148 eur v hrubom, keď je na absolventskej praxi. Dosiahnuť toto maximum sa mi nepodarilo. Pri hľadaní plnohodnotnej práce som však dostala ďalšiu maličkosť. Ponuka, ktorú musím prispôsobiť, aby som neprekročila spomínanú finančnú hranicu – ktorú musím potvrdzovať tlačivami od zamestnávateľa. Teraz, keď si pomyslím, že budem v troch prácach, aby som zarobila maximálne cca 250 eur, tak sa cítim všelijako. Času na rozmýšľanie mám ale stále dosť.

Bude to pre mňa možnosť na osobný rozvoj, alebo sa posťažujem človeku, ktorý odomňa bude na ulici pýtať pár centov…