K jednému rozhodnutiu ESĽP
Slovensko je aj v otázkach práv neheterosexuálnych osôb autonómnym štátom. Článok 8 Európskeho dohovoru v ničom neporušuje. Ergo: rozhodnutie Európskeho súdu ľudských práv v Štrasburgu platí pre len Taliansko. Nie je imperatívom pre Slovensko. Ľudsko-právny status Slovenska nezmení ani prípadné rozhodnutie 17-člennej veľkej komory ESĽP.
Slovenská republika právo na súkromie, rodinný život a právo na rovnaké zaobchádzanie žiadnemu subjektu ľudských práv neodopiera a neodmieta. Nekladie žiadne prekážky voľnému spolužitiu osobám rovnakého pohlavia práve tým, že nerozlišuje a právne nevydeľuje (!) ich osobitnú sexuálnu orientáciu alebo štatút, vymedzujúci sa voči prevažujúcemu populačnému štandardu. Pre spolužitie osôb odlišného i rovnakého pohlavia má legislatívne nástroje, ktorými je možné dosiahnuť právny účinok ako v prípade manželstva, ktoré je definované (precizácia ústavy vo vzťahu k zákonu o rodine) ako zväzok muža a ženy (dobre a správne definované dôvody: aj ako preddefinovaná prevencia proti prípadným ústavno-právnym špekuláciám).
V bližšie neurčenej budúcnosti zákonodarný zbor zrejme pregnantne upraví legislatívu možností pre všetky osoby, žijúce v spoločnej domácnosti, čím len potvrdí už doteraz platnú legislatívu: buď osobitným zákonom o registrovaných (životných partnerstvách) alebo novelou Občianskeho zákonníka.
Najskôr však po parlamentných voľbách 2016, ak na to dostane mandát voličov na základe predvolebného programu, ktorý pred voľbami predkladajú volené politické subjekty uchádzajúce sa o kreslá v parlamente (priazeň a súhlas občanov, voličov). LGBTI osoby môžu konať podľa doteraz platnej legislatívy.
Osobitné inštitúty typu: registrované partnerstvá (alebo „inovované“) životné partnerstvo zavádzať netreba. Aj a práve preto, že ide o spolužitie osôb všeobecne, bez zreteľa na sexuálnu orientáciu spolu žijúcich partnerov. Aj preto, že z pohľadu zákona LGBTI osoby podliehajú rovnakému zaobchádzaniu ako bežný hetero štandard a navyše (!) nie sú invalidi (vozíčkari) ani inou skupinou, vyžadujúcou osobitný prístup, zaobchádzanie, pomoc, ochranu a podporu. Disponujú spravidla plnou telesnou a mentálnou výbavou, vzdelávateľnosťou a vychovávateľnosťou, pracovnou schopnosťou a, čo je hlavné, spôsobilosťou pre sociálnu inklúziu a bezproblémovú integráciu do spoločnosti bez kriku, plaču a sťažností voči údajnému, domnelému porušovaniou ich základných ľudských práv. To, čoho sa domáhajú nepatrí k základným ľudským právam alôe právam akcesorickým (dodatkovým, doplnkovým, obligatórnym). S plne rešpektovaným právom na ich súkromie, ak ním sami nepôjdu na verejný bubon. Ich „inakosť“ (v sexuálnych preferenciách pozícia mimo heteroštandard) je spoločensky vnímaná a akceptovaná vtedy, ak ju manifestačne a demonštratívne neexhibujú ako domnele diskriminované osoby.
Telesne ani duševne postihnutí nie sú menšinou. Tí druhí sú nanajvýš nesvojprávni, ibaže, LGBTI chcú byť pri plnom a jasnom vedomí menšinou (súčasť ich salámy..!). Prečo?! S ich „menšinovou“ sexualitou? S potešením spoločnosť vníma fakt úplného ich telesného a duševného zdravia a normality, čo si sami vynútili od APA a WHO (s výnimkou transrodových: Conchita Wurst a pod). Tak prečo chcú byť menšinou? Ich predáci klamú a zavádzajú. Na Slovensku nebol zaznamenaný prípad diskriminácie čo len jedinej osoby pre jej inú, než heterosexuálnu orientáciu. Prípadným zdrojom „incidentov“ sú „oni“ sami…
Medzinárodné ľudsko-právne dokumenty ani Ústava SR pojem sexuálna menšina nepoznajú. LGBTI nie sú, nevykazujú žiadne znaky menšiny, lebo sú vzájomne nekompatibilnými skupinkami jedného súborného akéhosi „granátového jablka“ s odlišnými sexuálnymi preferenciami. Ústava SR v opore o medzinárodné dokumenty pozná len etnické (národnostné) menšiny. Príslušníci LGBTI sú spôsobilé leda tvoriť komunity, spájané ich špecifickým životným štýlom a sexuálnymi preferenciami. Vytvárajú umelé zdanie ich diskriminácie, najmä predvádzaním sa, medializáciou poloprávd a lží z klávesníc ich predákov, provokatívnymi až extravagantnými verejnými pochodmi, zavádzaním, manipuláciou a rozdeľovaním spoločnosti, až kresťanofóbne (údajný klérofašizmus) obviňujú cirkev a Alianciu za rodinu, svojimi verejnými aktivitami páchajú násilie na ostatnej spoločnosti, deťoch a mládeži, vzbudzovaním verejného pohoršenia exhibíciou svojej nahoty a deviantných aktivít (všeobecné chápanie deviácie ako odchýlky od normy, normálu, štandardu. Vecne i štatisticky). Dúha nie je znakom menšiny. Dúha je jav, prírodný úkaz. A queer v preklade rovná sa čudný, podivný…
Slovenská platforma Životné partnerstvo spolu s Iniciatívou Inakosť – LGBTI Slovakia manipuluje verejnosť zámenou trendu s povinnosťou. Európsky súd pre ľudské práva nerovná sa Najvyšší súd USA!
Ľudské právo na súkromie ani rodinný život nie je porušované, upravuje ho Občiansky zákonník: v reálnej možnosti je notárska zápisnica a dohoda, v možnosti pre všetky osoby žijúce v spoločnej domácnosti, bez zreteľa na ich sexuálnu orientáciu, rasu, národnosť, etnicitu, politické a náboženské vyznanie.
Citát z odôvodnenia rozhodnutia ESĽP v prípade Talianska: „…talianska vláda prekročila priestor na voľnú úvahu a nesplnila svoj záväzok zabezpečiť, aby žiadatelia mali k dispozícii osobitný právny rámec, ktorý zaručí uznanie a ochranu ich rovnakopohlavného zväzku“.
Slovenská republika „priestor na voľnú úvahu“ neprekročila. Svoje záväzky voči článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv, na ktorý sa odvoláva platforma Životné partnerstvo neporušuje.
http://www.sme.sk/c/7925238/sud-v-strasburgu-posmelil-nasich-gejov.html
http://www.zivotnepartnerstvo.sk/oznamy/2015-07-21-odmietanim-pravneho-uznania-parov-rovnakeho-pohlavia-slovensko-porusuje-europsky-dohovor-o-ochrane-ludskych-prav-a-zakladnych-slobod-tlacova-sprava
V USA začína vládnuť súdny aktivizmus, ktorý sa postupne presúva nad vládnu moc. Ide o tzv. súdny „trendizmus“. Právnický slovník zatiaľ pojem trend nepozná tak, ako ekonomický slovník (vo vzťahu k Grécku) pojem solidarita.
K trendom: rozlišujeme zdravé, pochybné a scestné. Vyberte si.
Ste „trend friendly“? Alebo?
Poznámka: Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA vo veci (nie práva ale povinnosti) vo vzťahu k manželstvám homosexuálov na celom území únie je klasický príklad súdneho aktivizmu v opore „o nič“ a súdno aktivistickej nadpráce. Dá sa konštatovať, že v danom prípade ide zároveň o právny precedens.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA je normou pre USA, nie pre Slovensko.
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!