Komu najviac vadilo, že isté etnikum oslovovali ľudia slovom cigáni?
Odpoveď je taká jednoduchá, že by bolo celkom zbytočné sa o tom detailne rozpisovať a podstata spočíva len v tom, že máme tú smolu, že my Slováci sme si zvykli zlodejov a podvodníkov v slovenskom jazyku nazývať cigánmi. No ja som 100 percentne presvedčený o tom, že ak by sme takých ľudí volali úplne inak, tak nikomu z Rómov by ani nenapadlo premenovávať sa z Cigánov na Rómov. (No to, prečo Slováci začali volať zlodejov a podvodníkov práve tým slovom, že cigáni, tak to tu hádam ani nemusím vysvetľovať, že prečo práve tak. Ale už roky sa zamýšľam nad tým, že muzikanti Cigánski diabli sa aj napriek tomu nechávajú aj naďalej takto oslovovať. Preto sa pýtam, to týmto ľuďom vôbec nevadí, že ich aj naďalej takto volajú? Prečo? Veď oni nie sú Cigáni, ale Rómovia, takže prečo ich nevoláme Rómski diabli?!
Nikdy som sa netajil tým, že od malička som medzi tými ľuďmi vyrastal a s mnohými som sa priatelil, a dodnes sme v priateľskom kontakte. A to bolo nie len v časoch, keď som drel školské lavice, ale s mnohými som aj pracoval takmer na všetkých závodoch a prevádzkach kde som pracoval. (A dokonca niektorým ešte aj dnes viac dôverujem ako poniektorým z tých mojich majoritných priateľov). No ani od jedného som nikdy nepočul, žeby trval na tom, že ho už nemám oslovovať Cigán, ale Róm, (tu musím podotknúť, že to nepíšem tak preto, že také niečo som osobne praktizoval, ale bolo veľa takých tzv. bielych, ktorí ich takto priamo oslovovali), lenže stretol som sa s mnohými ďalšími Rómami s ktorými som sa na tu tému bavil a oni mi priamo do oči potvrdili, že oni sa za to nehanbia, že ich ľudia volajú Cigáni, lebo takto ich oslovujú všade vo svete a dokonca aj u nás to niekoľko storočí takto fungovalo.
V mojich predošlých blogoch však pomerne dosť často poukazujem na spôsob života našich Rómov, hlavne tých neprispôsobivých a práve v posledných dňoch som sa dočítal, že štát ide robiť opatrenia, aby sa prídavky dávali iba tým rodičom, ktorí nahlásia, že sa o svoje deti starajú…..
Od februára 2014 pribudne rodičom nová povinnosť, ak ich dieťa dovŕši tri roky, tak budú musieť úradu práce nahlásiť, kto a kde sa im postará o ich dieťa až do začiatku povinnej školskej dochádzky. A ak to neurobia, tak pre úrad to bude signál, aby sa o podmienky výchovy ich dieťaťa začal viac zaujímať! Dokonca môže rodine až odobrať detské prídavky, lebo ich vyplácanie neplní účel! Nedočítal som sa však o žiadnych sankciách za nedodržanie povinnosti a už vôbec nie je doriešené to, že to nebude mať dosah na rodičov, ktorí sú s deťmi v zahraničí. Nehovoriac už o tom, že úradníkom to prinesie množstvo nových papierovačiek a administratívnej záťaže. Takže na mieste je otázka: Takouto cestou chce štát znížiť štátnu byrokraciu a jeho aj tak značne premnožený aparát? (Ak je to naozaj tak, potom musím tvrdiť, že terajší úradníci sú málo vyťažení a ak to nie je pravda, tak ten aparát sa bude musieť ešte viac rozšíriť a to práve pre spomenutý prípad!)……. Určite mi väčšina čitateľov dá za pravdu, že tento problém je až príliš zložitý a nedá sa riešiť „horúcou ihlou“…….
Ale aby som to trochu „odľahčil“, tak uvediem sem dva príbehy, ktoré sa nedávno šírili internetom, no vopred upozorňujem, že jeden z tých príbehov je trochu prehnane zostavený:
Prvý príbeh:
Bol raz jeden sedemročný chlapec, začal chodiť do školy, jeho rodičia aj on chcel, aby z neho niečo vyrástlo a tak sa usilovne učil a dostaval jednotky. Videl vzor vo svojich rodičoch. Úspešne teda vyštudoval základnú, strednú aj vysokú školu. Po štúdiu sa oženil so svojou kamarátkou z vysokej školy a mali dve deti, o ktoré sa vzorne starali a starajú. Vzali si pôžičku na byt, tú budú najbližších 30 rokov splácať. Aj keď obaja vyštudovali vysoké školy diplomami, dlho nemohli si nájsť zamestnanie, ale tým, že hypotéku bolo treba splácať, tak sa zamestnali v spoločnostiach s priemerným platom. Spolu zarobia celkom slušne cca 1200 eur, avšak musia platiť hypotéku a iné poplatky, ako plyn, vodu, elektrinu, odvoz smeti a dane, takže im zostane necelých 200 euro na celý mesiac, z ktorých sa snažia vyžiť z mesiaca na mesiac…..
A tak si skromne žijú a skromne budú žiť až do smrti.
Druhý príbeh:
Bol raz jeden sedemročný chlapec, začal chodiť do školy lebo jeho matka so strýkom a otcom v jednej osobe ho tam vyhnali, aby mohli dostávať od štátu, detský príspevok, príspevok za to, že chodí do školy a príspevok na teplú stravu pre dieťa. Tak tam každý deň odignoroval povinný počet hodín – celých desať rokov na základnej škole. Keď mal osemnásť, stal sa už štvrtý krát otcom…a úspešne sa stal invalidným dôchodcom. Poberal nemocenský dôchodok a všetky príspevky na deti. V jedno ráno ich presťahovali z rodnej chatrče do novopostavených, zariadených bytov a jeho rodnú nelegálne postavenú chatrč na cudzom pozemku, im za príspevok 330 eur zbúrali. Spolu so svojou manželkou, tiež invalidnou dôchodkyňou, každý mesiac dostávajú od štátu cca 1200 eur, avšak nemusia platiť hypotéku a iné poplatky, ako plyn, vodu, elektrinu, odvoz smetí a dane, takže môžu za celých 1200 Eur hýriť a každé ráno sa budiť s pocitom mať zarobené.
A tak si to užívajú a budú užívať až do smrti.
P.S.
Sme to my Slováci zvláštna republika, že?
A ešte taký malý dodatok: Pôvodne som tieto príbehy nechcel vôbec komentovať, ale predsa len, tým, že viem ako to v mnohých tých neprispôsobivých rodinách funguje, tak dávam sem toto: Nebolo by od veci, ak by autor týchto príbehov v tom svojom druhom príbehu napísal ešte aj toto, že ak by to bolo možné, tak poniektorí z tých ľudí by plodili ďalšie deti aj 2-krát do roka, len aby mali čo najväčšie rodinné prídavky….. 🙁
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!