Kórejčania – odlišná kultúra a mentalita

Biznis, vzťah k zákazníkovi, kórejčina

Aký je biznis v Kórei
V Kórei je veľmi konkurenčné prostredie, absolútne orientované na zákazníka. Ak chcete získať klienta, musíte za ním stále chodiť, pozývať ho na klientske akcie, obedy, večere, do baru, obetovať mu víkendy (mimochodom sobota je v Kórei pracovná), nosiť darčeky. Musíte mu ukázať svoju flexibilitu, musí si na Vás zvyknúť. Jednoducho bez, na naše pomery, veľmi intenzívnej snahy si vás nevyberie. Na druhej strane, keď už si vás obľúbi, len tak ľahko od vás neodíde, muselo by sa stať niečo naozaj veľmi výnimočné. Keď mu dá konkurencia lepšiu ponuku, zavolá vám a vypýta si podobnú ponuku od vás.

Kórejčania sú tvrdí vyjednávači
Na začiatku obchodného vzťahu nestačí „len“ snažiť sa. Pri prvých rokovaniach sa bojuje o každú piaď zeme. Ponuku musíte viackrát upravovať, aby vyhovovala a výberové konania majú viacero kôl, pričom najlepší výsledok jedného slúži ako základ pre ďalšie. Skúša sa, kde je úplné dno, kam až je ochotná protistrana ísť. Je to pre každého veľmi náročný spôsob, ale Kórejčania si ním vedia vyboxovať výhodné podmienky. Aj vďaka tomu sú úspešní, popri ich pracovitosti a invenčnosti, samozrejme.

Zákazník je pán
Poviem to v jednoduchosti takto – v Kórei je báječné byť klientom, a náročné byť dodávateľom, poskytovateľom niečoho. Moji známi – ktorí robili v istej kórejskej firme tu na Slovensku – boli poslaní na stáž do Kórey a tam mali možnosť vidieť ako sa hovorí s potencionálnym dodávateľom. Na ukážku zavolali jednému výrobcovi a pýtali sa ho na možnosť dodávania jeho tovaru. Výrobca sa ich opýtal, kde presne sídlia a aké majú byť špecifikácie výrobkov. Následne im povedal, že si rýchlo prenajme priestory na blízku, cez noc prevezie stroje a príslušenstvo a ráno môže začať dodávať.
V Kórei ide všetko veľmi rýchlo, ak niečo chcú, musí to byť hneď. Spomínaný výrobca sa určite stresoval z toho, či klient nebude nervózny, že nesídli v blízkosti, a musí chvíľu čakať. Skúste zavolať niekomu v Európe – o koľko mesiacov začne uvažovať o tom, že by vám mal dať konkrétnejšiu odpoveď? Toto je aj jeden z dôvodov, prečo si Kórejci veľa vecí dovážajú z domova. Dodávateľa v Európe buď vôbec nenašli, alebo im odpovedal, že niekedy v budúcnosti preskúma možnosť dať nimi špecifikovaný výrobok do výroby a takáto požiadavka bude samozrejme niečo stáť. Tak si takúto vec jednoducho dovážajú – je to lacnejšie a rýchlejšie. Ďalší dôvod je ten už spomínaný – majú radi svojich dlhodobých partnerov.

Ako sa študuje kórejčina
Najdôležitejšia vec pri vzťahu s Kórejčanmi je dohovoriť sa s nimi. Bohužiaľ, ich angličtina má veľké špecifiká a výslovnosť ešte väčšie. Najlepšie je naučiť sa aspoň základy ich jazyka.
Je kórejský jazyk veľmi odlišný od nášho? Áno, jeho základná logika a koncepcia je úplne iná. Na jeho učenie treba ísť s čistou mysľou, ako dieťa, keď sa učí po prvý krát rozprávať. Nepoviete si po slovensky „To je stôl“ a následne si to v duchu neprekladáte. Spýtate sa: „Čo je to?“ Pozriete sa na stôl a poviete: „To je stôl.“ Priamo po kórejsky. Takto začnete aj rozmýšľať – neprekladáte si vety v duchu, ale transformujete do kórejčiny priamo myšlienku.

Osobne som mal šancu študovať kórejčinu priamo v Kórei, aj keď len jeden školský rok. Asi po dvoch týždňoch v kórejskej škole som prišiel na to, že normálnym tempom sa za tých pár mesiacov (3 mesiace prvý semester, 2 mesiace prázdniny, 3 mesiace druhý semester) kórejčina naučiť nedá. Dal som si záväzok, že sa budem drviť naplno. Jazykovú školu sme mali doobeda a zvyšok dňa sme mali väčšinou voľno – takže do polnoci bolo času dosť. Trápil som učebnice spolu cca 12 hodín denne, veci, ktorým som nerozumel, som konzultoval so svojím kórejským spolubývajúcim na internáte a pretekal som sa s japonkým spolužiakom, kto sa naučí viac. Výborne nás to oboch poháňalo dopredu. Po necelých dvoch mesiacoch sme sa už vedeli celkom slušne dohovoriť a začali sme popri učení aj veľmi dôležitú praktickú časť – socializovanie sa s domácimi. Niet nad prax.

„Ázijci sú všetci rovnakí a rozumejú si navzájom“
Vo všeobecnosti sa u nás často ázijské krajiny ponímajú ako rovnaké, ale v skutočnosti sú medzi nimi rozdiely, v mnohých prípadoch väčšie ako medzi jednotlivými európskymi krajinami. Rovnako je to s jazykovými rozdielmi. Kórejčina a japončina majú veľmi podobnú gramatickú štruktúru, ktorá je zasa úplne odlišná od tej čínskej. Kórejčanom sa teda učí ľahšie po japonsky a naopak. Slová sú však úplne iné.
Ak sa Kórejčan učí po japonsky, je to akoby sme sa my učili jazyk, ktorý by mal gramatiku a písmo ako ruština a slovnú zásobu ako francúzština – podobné slová by boli len tie latinské a aj tie by sa vyslovovali ináč.
Ak sa Kórejčan učí po čínsky, pomôže mu to, že v škole sa ešte pravdepodobne naučil niekoľko sto čínskych znakov a rozozná niektoré slová, ktoré boli prevzaté z čínštiny. Tým to ale viac-menej preňho hasne. S inými jazykmi to má potom už len ťažšie.
Údajne je Kórejčina spolu s japončinou z uralsko-altaického kmeňa jazykov ako mongolčina a turečtina. Je to však veľmi hmlistý rodokmeň.

Na pokračovanie…

Kórejčania – odlišná kultúra a mentalita 2
Kórejčania – odlišná kultúra a mentalita 3