Korupcia a klientelizmus sa valia na Lipšica. Ďalšie podozrenia.

Uhorková sezóna je za nami a priniesla iba jeden výrazný úspech. Igorovi Matovičovi sa podarilo zvýšiť bonitu investície do nového nahrávacieho štúdia aj keď mu vzápätí „poslucháčov“ ubudlo. Sú aj verejní činitelia, ktorí rýchlo pochopili, že nie vždy musí ísť „o dušičky“.

A nielen to. Prítomnosť viac ako podozrenia zo spáchania trestného činu verejným činiteľom Matovičom žije rázovitou karpatskou idylkou. Generálny aj špeciálny prokurátor budú totiž na „dovolenke“ až do júna 2016 a ministrovi vnútra sa páči pocit vejúcich vlasov na Route 66 s bublajúcim Harleyom.

Človek si ani nevydýchne, lebo sezóna strieda inú s poznaním, že sú formy moci, ktoré naozaj ponižujú.

Hubová sezóna má úplne iný nádych.

V lesoch sú roje húb, hubárov a odpadu, síce kontaminovaných práškovacím lietadlom ministra Glváča, lebo istoty prírody nemôžu predbehnúť sezónu istôt velikána klamu, súdruha Fica.

Obe, Uhorku aj Hríba, spája ústredná otázka naviazaná na konanie Jeníka v Predanej neveste – „či je to podvod, alebo iba sprostá lesť“ ?

A keby len v lesoch. Skorý príchod jesene vyvolal prechodný jav aktivít jedincov, ktorých komunálne voľby prebúdzajú z dlhého zimného spánku skôr, ako stihnú zaľahnúť do úradu.

Mestský poslanec Ján Hrčka prichádza s vylepšenou muníciou, toho času ešte poslanca Matoviča. Aby sa zapísal do pamäte petržalského voliča páli na Rada Procházku muníciou, ktorú si gentlemani vysvetľujú medzi dvoma pármi oči. Bez nahrávania.

Každá podlosť sa rada vydáva za cnosť v presvedčení, že rozlúskne večný rébus. Či má padnúť voľba na muža s budúcnosťou, ale voliť radšej minulosť žien.

Ono čarovné pochopenie života politikom, žitie v utrpení, dáva čoraz častejšie tušiť, že karta sa zvrtne.

Daniel Lipšic, potom čo vyhnal zo svojho chrámu liberálov, odhalil svoju slabinu rovnako, ako policajti od Kaliňáka križiaka Krajňáka s Klimešom. Nie najšťastnejšiu komunikáciu s verejnou mienkou.

O dôvod na radosť, v tak skromnom výkaze užitočných činov tohto politika, navyše na účte občana.

Ten sa v novej „komunikačnej stratégií“ určite dozvie pravý dôvod útrpnej snahy dotlačiť Gábora Grendela, ako posledného svojho križiaka, do Starého mesta.

Nebudú ho zaujímať bujaré žúry kandidáta, ba ani to, že nepozná Staré mesto ako jeho obyvateľ a o milenkách si nehovoria ani dobrý priatelia.

Sezóna podozrení.

„Blízke mi je vnútro, rozumiem médiám a určite mám istý vzťah aj k menšinám. Neviem si predstaviť, že by som dával ekonomický návrh.“

Podozrenie prvé : Ak si Gábor Grendel vymodeluje problém etický neštandardným lobizmom v médiách i košatosťou súkromného života a následne spochybní vlastnú odbornú erudovanosť, čo motivuje Daniela Lipšica „tlačiť“ jeho kandidatúru na post starostu Starého mesta ? Žeby nový druh čierneho humoru ?

Podozrenie druhé : Ak polícia prešetruje Krajňáka s Klimešom v súvislosti s tendrom na odpočúvací systém ministerstva vnútra a podozrením z klientelizmu a korupcie, potom sa vynárajú ďalšie tendre z oblasti IT technológií od firiem, s ktorými ako Lipšic tak Grendel, udržiavajú dlhodobo nadštandardné vzťahy.

Podozrenie tretie : Kandidát na starostu, Gábor Grendel, má čulé a dlhodobé vzťahy s pánom Jurajom N., ktorý je dobre zapísaný u „sýkoriek“ zo známeho zoznamu ľudí pohybujúcich sa za hranou zákona.

Tri sezóny so svojimi troma škandálmi. Až to človeka zvádza k pokušeniu vysloviť presvedčenie, že práve ony sú najväčšími cnosťami slovenskej politiky. Zábavou, bez ktorej by život politikov sa samou nudou otupel.

A ak sa k tomu priradí neochota občana poučiť sa z chýb minulosti, potom volanie po zdravom rozume je skôr poľutovaniahodnou starožitnosťou, o ktorú nikto nejaví záujem.