Kotleba ďakuje denníku Pravda a Róbertovi Ficovi za župan.

Na Slovensku sme všetci Rómami. Iba s jedným veľkým rozdielom rozdielom. Tí skutoční Rómovia znášajú svoje životné podmienky lepšie.

Poďme krok po kroku.

V tradičných krajinách demokracie by sme márne a zložito hľadali potomkov zločinných ideológií – marxizmu a fašizmu – na pozíciách ústavných činiteľov, poslancov parlamentu či na miestach riadiacich samosprávu. Na Slovensku ich časť dospelej populácie nielen vyniesla na piedestál moci, ale dovoľuje im privádzať do zúfalstva ešte nenarodené generácie, ktoré budú platiť za ich lúpežníctvo.

Každý máme svoje preferencie aj svoj vlastný hodnotový svet. Jeho premietnutie do voľby nemôže priniesť nič iné, ako zostavu, ktorá je ochotná ponížene slúžiť záujmom vlastníkov „strany“ Smer-SD. Tlak, ktorý prináša závislosť na vôli tých, ktorí stoja mimo ústavy, zákonov štátu i mimo mravných princípov, vkladá pečať nezáujmu predsedu vlády o ním spravovaný štát. Prostredie, v ktorom sa mu logický fragmentizuje strana a rozpadáva vláda.

Najvypuklejším v tomto prostredí je fakt, že verejné funkcie sa stávajú predmetom koristi zisku. Udeľujú sa za úplatky a kto ich získal, chce z nich koristiť, aby sa mu vložený úplatok niekoľkonásobne vrátil.

Ak k rozkladu moci, štátu, popieranie sveta hodnôt, priradíme protipól obrazu, potom niet div, že výsledkom je rozhodnutie voličov župných volieb v Banskej Bystrici. Pripomeniem.

Ľudovú platformu Pavla Freša, chudorľavú od začiatku, možno priradiť k porovnateľnej politickej debilizácií, akými sú Istoty Róberta Fica. No a k ním je potrebné priradiť mýtus o Bratislave, ako poslednej bašte „pravice“. Posledné dva roky sú totiž obdobím Borgiovských obchodov a intríg i imitácie mocenských zápasov vedených v záujme oboch. Smeru-SD a modrých.

Rozhodnutie médií o odmietnutí priestoru pre kampaň Kotlebovi bolo v súlade s novinárskou etikou.

O to viac prekvapuje aktivita dvoch médií, ktoré sú v rukách vlastníkov Smer-SD. TA3 a denníka Pravda. Takzvanou spravodajskou televíziou, ktorá tu deformuje prostredie dlhodobo sa nebudem zaoberať, pretože v kontexte jej programového výsledku stoja záujmy dvoch , ktorí si rozparcelovali Bratislavu.

Prekvapením je denník Pravda. Ten vlastnícky patrí jednému z najvplyvnejších mužov „sociálnej demokracie“.

Pravda na ňou spravovanom blogu uverejňuje blog s názvom – „Nechcel som o Kotlebovi…Ale média ma prinútili“. Šlo o prvý vstup autora, kde čítanosť presiahla hranicu 40 tisíc, Na Pravdu nevídaný jav.

Už samotný obsah blogu dal dostatok dôkazov, že šlo o politickú kampaň Kotlebu, o politickú reklamu, kde denník nielenže nezbystril pozornosť, ale ho ani neoznačil ako reklamný.

Jeho šírenie po sociálnych sieťach dalo iba ďalší dôkaz k tvrdenému.

Má to logiku.

Je to Róbert Fico, ktorý v štádiu nezvládania moci a vládnutia, v etape, kedy vlastníci Smer-SD vyvíjajú enormný tlak na rozvrátené verejné financie novými požiadavkami, v čase, kedy ich nevie konsolidovať a jeho mecenáši rozhodli o ňom bez neho – „budeš prezidentom a predsedom strany“ – v prostredí narastajúcej zloby verejnej mienky, ktorá zobúdza aj spáčov rovnakej intenzity, ako jeho strach so zodpovednosti, je to Róbert Fico, ktorý potrebuje Mariána Kotlebu na odpútanie pozornosti. A samozrejme, čo je charakteristické pre bludárov marxizmu, vymodelovaný nový nepriateľ.

Nepriateľ ? Ako sa to vezme. Bude nepriateľom k masírovaniu verejnej mienky, čo už začal v noci po druhom kole župných volieb.

No zároveň priateľ, pre ústavných činiteľov, poslancov, úradníkov štátu i protagonistom na úrovni samospráv, ktorí sa verejne priznávajú ku glorifikácií Jozefa Tisa, fašizmu, popieraniu holokaustu a šírenia kombinácie dvoch najzločinnejších ideológií 20-tého storočia. Mutantov nacizmu a mutantov komunizmu.

Je to Róbert Fico, ktorý potrebuje mať vo výbušnom prostredí verejnej mienky pred prezidentskými voľbami Mariána Kotlebu, pretože mu pomôže prekryť div že nie ilegálnu cestu za veľkú mláku k americkému prezidentovi a hlavne jeho obsahu.

Naozaj je Róbert Fico rozhodnutý doviesť chemické zbrane na územie Slovenska a tu ich likvidovať za obrovské finančné zdroje, ktoré mu pomôžu na ceste ku konsolidácií verejných financií a jeho záväzku zníženia deficitu na úroveň troch percent ?

Najbližšie týždne dajú odpoveď.

Dnes už poznáme odpoveď na druhý motív tejto záhadnej cesty.

Bude to pre Slovensko a jeho občanov najdrahšia fotografia na bilbordy v prezidentskej kampani budúceho roku. Barak Obama a Róbert Fico.

Dvaja najmocnejší muži sveta, ktorý sa zhodli, že obe krajiny spájajú rovnaké hodnoty demokracie.

To je zlá, veľmi ošemetná informácia pre amerického občana. Po finančnej kríze, ešte nezvládnutej, sa mu do prostredia USA i Otcov zakladateľov vkráda model demokracie Róberta Fica. Model, ktorý už dávno prekonal doteraz najčernejšie obdobie Mečiarovej Čiernej diery.

„Vitaj“ , Marián Kotleba, v politickom panoptiku Róberta Fica.

© Salvador Dalí