Liberálna demokracia, spoločenský zmier a európsky mier
Liberálna demokracia sa dostáva do úzkych o to viac, čím je spoločnosť rasovo, etnicky, nábožensky rôznorodejšia, čím viac rastie počet menšinových záujmov. Zlyháva v momente, keď rôznorodosť spoločnosti presiahne určitú medznú hranicu.
Západná Európa multikulti koktailom a šejkrom plným menšinových záujmov a práv, hlásiacich sa o slovo, dosiahla tento bod. V roku 2016 sa očakáva príliv ďalších dvoch miliónov imigrantov.
Zmysel povinných kvót a trvalého prerozdeľovacieho mechanizmu v dobrej viere Bruselu spočíva v umelej, riadenej a Bruselom (z kancelárií bruselských byrokratov) koordinovanej regulácii rasovej, etnickej a náboženskej rôznorodosti pod kritickou hranicou. Tento úmysel je už sám o sebe a vo svojom zrode už ako myšlienka (prianie je otcom myšlienky), v nezmieriteľnom konflikte, antagonizmom s deklarovanými ľudskými právami a slobodami a trvalou udržateľnosťou práve (sic!) Bruselom deklarovaných ideí a hodnôt EÚ. Brusel chce znova dokazovať, že idea VFR, ktorou je bratstvo, rovnosť, sloboda, je nebezpečný blud a nezmysel.
Priam „laboratórnym“ príkladom je islam: jeho koncentrácia v krajinách západnej a severozápadnej Európy lokálne prekračuje podkritické množstvo a je už (ako kde) viac-menej v stave pripravenosti prejsť do druhej fázy islamizácie a začať sa radikálne domáhať svojich náboženských a politických práv…
Šťastie, blaho a rast západnej liberálnodemokratickej spoločnosti nie je možné budovať výlučne ekonomickým rastom, tobôž jeho, aj demografickú krivku oživujúcou multikulturalizáciou. Počet vyrobených áut, množstvo a pestrosť tovarov a služieb, výroba, odbyt a konzum ho negarantuje.
Havel-nehavel (február 2006) a jeho útoky na základy globálneho kapitalizmu: V prednáške mladých manažérov vyzval, aby si „prestali pliesť ekonomiku s účtovníctvom“ a nad „spočítateľné zisky“ postavili profity „nespočítateľné a účtovníkom neprístupné“. Silný bol apel na zodpovednosť za krajinu, ktorú mrzačia napríklad priemyselné zóny („je to akési postmoderné nič, ani pole, ani les, (…) iba step, step, step“). Ostro napadol aj „investičné stimuly“, po ktorých „zostane iba kus vyhlodanej zeme ako doklad našej krátkozrakosti“. Brilantne napísanú obžalobu zaklincoval výsmechom EÚ, „ktorá si sama pľuje do tváre, keď si dáva taký ničotný cieľ, akým je dohnať a predbehnúť USA“…
Samozrejme, spor je možný a aj nutný. Ak sa Havel pýta, že „prečo je (…) ideálom výroba stále vyššieho počtu automobilov (…)“, tak si nevšíma, že presne toto je absolútne väčšinová objednávka voličov, ktorí viac ako po čistom vzduchu túžia po väčšom majetku, než má sused. A politici, manažéri, elity „iba“ – poslúchajú. Keď Havel „nedokáže pochopiť, prečo je naším cieľom rast a rast toho rastu a zmnožovanie zmnožovania“, tak mu uniká napr. súvislosť s nezamestnanosťou; práve situácia v EÚ je výstrahou, že pracovné miesta nevytvára stagnácia (nedajbože, recesia), ale iba – rast. A nutný je dokonca vyšší ako jednopercentný. Inak je zle a dnešné napätia vyplývajúce z neschopnosti liberalizovať systémy sú predzvesťou veľkých sociálnych konfliktov.
Peter Schutz Havla obvinil z intelektuálstva (Havel ním bol) a ľavicovej úchylky: „Bez ohľadu na ľavú úchylku Havla, zodpovednosť (aj) manažérskych elít je agenda, ktorá raz dorazí aj na Slovensko.“
Viac: http://komentare.sme.sk/c/2608239/preco-je-dobre-mat-havla.html
Pravicová neexistuje? Oboje sú úchylky od normálu a stredu.
Ale,v obmedzenom svete nie je možný neobmedzený rast. Globálna spoločnosť prekročila svoju nosnú kapacitu (varovanie Club of Rome: Limits to Growth 2004)
Kvantitatívne uvoľňovanie financií a tlač ničím nekrytých peňazí na podporu ekonomického rastu je potrebné zastaviť a začať znižovať globálny dlh. Platidlám treba vrátiť ich hodnotu.
Bezbrehá liberalizácia spoločnosti môže viesť k byrokraticko-autoritatívnej budúcnosti. Kdesi sa vytratila diskusia o podstate človeka a ľudskej prirodzenosti. Fukuyama: „Liberálna demokracia možno lepšie fuguje v spoločnostiach, ktoré už dosiahli vysoký stupeň spoločenskej rovnosti a konsenzu vo veciach istých základných hodnôt. Vo výrazne triedne, národnostne, etnicky, rasovo a nábožensky môže viesť k patovej situácii, stagnácii.“ (str. 127) A rozkladu spoločnosti.
Každá spoločnosť musí vychádzať z určitých kultúrnych hodnôt: ani liberálna demokracia nie je sebestačná, iba ekonomický liberalizmus (kapitalizmus) nestačí. Liberálne princípy môžu pôsobiť deštruktívne rovnako na hodnoty dôležité pre zachovanie spoločnosti. Tieto hodnoty vychádzajú z iného zdroja, než samotného liberalizmu, napr. z náboženstva či z premoderných (a overených) tradícií (hodnôt). Zvlášť nebezpečný je relativizmus, tvrdenie, že všetky hodnoty sú len relatívne. Kultúrny relativizmus môže napokon viesť až k ohrozeniu demokracie a tolerancie, lebo moderné myslenie nevytvára dosť prekážok voči nihilizmu a nihilistickým vojnám (str. 313) a triednym, národnostným, etnickým, rasovým a náboženským konfliktom. Na tomto pozadí prebieha aj boj heterosexuálov s inosexuálmi , štandardnej ženskej populácie s feministkami, feministiek s mužmi a boj o rovnosť pohlaví a rodov…
Autor blogu použil zopár výťažkov z knihy Francis Fukuyama a jeho Koniec dejín a posledný človek a v opore o: https://cs.wikipedia.org/wiki/Konec_d%C4%9Bjin_a_posledn%C3%AD_%C4%8Dlov%C4%9Bk
P.S. Kto vie, o čom „točím“ si rád pozrie tento úžasný krátky film:
http://www.loupak.cz/video/ze-sveta/28836-degradace-dnesni-spolecnosti
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!