Matovič a Procházka v sieti freakonomics

Podľa zákonitostí  tzv. „freakonomics“ sa ľudia riadia úplne inými pohnútkami, ako tvrdia navonok. Napríklad, v prieskumoch a verejných vyhláseniach tvrdia, že niečo robia z morálnych dôvodov alebo aby chránili životné prostredie. V skutočnosti konajú na základe stádovitého efektu (prispôsobenie sa tomu, čo robí veľká skupina ľudí) alebo osobného prospechu.
Presne to isté sa deje v prípade politikov. Navonok, väčšina z nich obhajuje vysoké výpalné (dane) a hrozbu násilia, ktorou sa vysoké dane vymáhajú. V súkromí sa daniam vyhnú, ak je to možné.

Štátna kontrola nad majetkom a životom ľudí takéhoto rozsahu je dieťaťom totalitných režimov 20-teho storočia, komunizmu a fašizmu. Tieto vo svojej najčistejšej forme zanikli, ale ich myšlienky a štruktúry sú poprepletané spoločnosťou ako pavučina.
Napríklad centrálna evidencia obyvateľstva a občianske preukazy boli zavedené nacistami. Dnes sú považované za základný prvok „demokratického štátu“.

***

Vo volebnú noc 2010, pri oslave úspešných volieb pre SaS a „pravicu“, som sa pristavil pri Matovičovi, ktorý sa spolu so svojou družinou prekrúžkoval z posledných miest kandidátky.
Matovič rozdával suverénne úsmevy a nešetril ubezpečeniami o svojich úmysloch. Verbálne chápal zodpovednosť, zaručoval sa za svojich zvyšných troch spolupútnikov, ktorým povedal, že musia byť disciplinovaní a keď sa budú správať nezodpovedne, tak im „ukáže“ (veľmi zjemnene prepísané). Podrobnosti sú na nahrávke z toho večera, ktorú, predpokladám, má Matovič niekde odloženú :-).

Nepretieklo veľa vody v Dunaji, kým Matovič začal strečkovať a aj keď to najprv vyzeralo ako nedorozumenie, neskôr sa postupne ukázala Matovičova stratégia napádania každého za čokoľvek, čo môže pritiahnuť mediálnu pozornosť.
Nedivím sa, že niekto, kto stretne Matoviča prvý krát, k nemu cíti sympatie, prípadne dôveru. Je veľmi komunikačne nadaný, pôsobí dojmom čestného amatéra, ktorý sa snaží o dobrú vec.
Keď nám v SaS boli štyria matovičovci predstavení, človek mal pocit, že ich zoslal sám archanjel Gabriel. Aktivisti, ktorí sa snažia o zmenu zdola a priamu demokraciu, po večeroch hádžu do schránok vlastný samizdat s článkami, ktorými sa snažia prebudiť ľudí. Kandidovať chcú z posledných 4 miest na kandidátke, lebo im nejde o fleky, ale o vec a len chcú svojou kandidatúrou upozorniť na problémy spoločnosti, ktoré je treba riešiť. Koniec koncov, SaS bola vtedy nová, ešte mimoparlamentná strana, takže podozrievať niekoho zo zlých úmyslov bolo ťažké. Naopak, prichýliť k sebe štyroch dobrákov vyzerala byť priam morálna povinnosť.

Skúsenosť to napokon bola bolestivá a SaS sa s Matovičom rozlúčila, čo Matovič opäť šikovne dokázal naaranžovať ako scénu, kde zlovestný diktátor Sulík brutálne zatočil s nevinným „obyčajným človekom“ . Pritom išlo iba o rozviazanie spolupráce v rámci jedného poslaneckého klubu, z ktorého sám Matovič hľadal cestu von.
Tento človek však musí mať nekonečný šarm, keďže mu naletia vždy ďalší a ďalší. Najnovšie Procházka s nahrávkou pod hlavičkou „s bločkom alebo bez bločku“.
V rámci tejto najnovšej „udalosti“ chcem poukázať na jednu podstatnú vec, ktorá zrejme zostala nepovšimnutá.
Politici, keď nehovoria oficiálne, nie sú ochotní zo súkromných zdrojov akokoľvek podporovať štát. Oficiálne podporujú aj také medzinárodné megapodvody akým je euroval, no súkromne by neprispeli ani na školy či nemocnice, ak nemusia.
Tých „pol na pol“ je takých symbolických, lebo 50% je tak pomer rozhajdákaných a rozkradnutých peňazí vybratých z daní. Prečo by to ľudia mali automaticky platiť? Lebo štát – t.j. politici, čo kradnú a plytvajú im to nariadili?
Aká je legitimita štátu pýtať peniaze na takéto veci? Toto je skutočne podstatná otázka. Monopol na násile zo strany štátu neznamená automatickú legitimitu jeho nariadení.

Posilňovanie štátu v oblastiach, kde nemá čo hľadať, je vec škodlivá pre spoločnosť a slobodu. Štát si môže maximálne obhájiť nízke dane výmenou za fungujúce súdy, bezpečnosť a infraštruktúru.

Je načase aby politici verejne priznali, že vysoké dane sú nelegitímne. Spolu s nimi je treba skresať výdavky – byrokratické štátne a medzinárodné aparáty.
Akékoľvek navýšenie daní alebo schválenie „eurovalov“ bude môcť byť schválené výhradne referendom.