Mexiko očami slovenského turistu

Pred pár dňami som sa rozprávala s mojim známym starším pánom, ktorý bol minulého roku s rodinou na pútnickom zájazde v Guadalupe v Mexiku. Je to poriadne drahý výlet, šetril si finančné prostriedky dlhšie  obdobie.

Všetko čo videl, je presné a čo iba počul od turistického sprievodcu – rodeného Mexičana, je iba údajné. Vlastne Mexiko, aká je to krajina? Skorumpovaná a ovládaná mafiánskymi kvartálmi, alebo krajina, ktorá sa napriek veľkým problémom snaží presadiť demokratické pravidlá?

Mexiko je skutočne veľká krajina, samotné mesto Mexico City má okolo 50 miliónov obyvateľov, ak nie až 100 miliónov. Celé mesto je postavené na slabých základoch. Dobyvatelia v 16. storočí starobylé mesto Indiánov vysušili od rieky a postavili prvé historické stavby. Ako historická katedrála v Mexiku hrozila, že sa prepadne, lebo budova bola postavená z ťažkých kameňov vážiacich množstvo tón. Toto pôda, ktorá v minulosti bola zaplavená jazerom, neuniesla. Milióny dolárov bolo investovaných na opravu katedrály, ktorá aj keď je nakrivo, zatiaľ pevne stojí.

Samotné pútnické miesto Guadaluppe je jednou z časti Mexico City. Tiež stojí na nepevných základoch. Pozostáva z 12 kostolov, historických aj moderných.

Mesto Mexiko je tak veľké, že keď autom sa prejde aj sto km, akoby nemalo konca kraja. Mexiko má iba veľmi málo výškových budov. Všetko sa stávajú prízemné, pár poschodové a mesto je veľmi  rozťahané. Kriminalita resp. mafia tam ovláda všetky zložky života. Život tam je často v ohrození. Aj keď vláda tam na obranu ľudí resp. turistov vysiela armádu, je to nepostačujúce. Napríklad pred nedávnom bol mafiánmi unesený autobus, kde zavraždili asi 40 turistov. Odvtedy sú mexické „cestovky“ opatrnejšie. Miesto zahraničných autobusov, turistov vozia mexickými, čím sa zvýšila ich bezpečnosť.  Diaľnice sú tam v omnoho lepšom stave ako u nás.

Údajne nezamestnanosť je vraj tam iba 8 percentná. Do toho sa rátajú aj pouliční predavači turistických suvenírov. Mesačne tam taký predajca vraj zarobí 750 dolárov. Pritom neplatí žiadne odvody, ani dane. V porovnaní u nás, my zarobíme asi 350 eur mesačne. A veľký rozdiel medzi hodnotou dolára a eura nie je. U nás, keď niekto chce predávať suveníry, ktoré si vyrobil vlastnoručne, musí prejsť množstvom byrokracie a poplatkov. A ešte musí mať aj živnostenský register. Keď som sa pýtala toho pána, že keď nie sú odvody povinné, tak nemá nárok ani na lekárske ošetrenie. Pán mi povedal, že nemocnice a školstvo sú štátne, bezplatné. Hneď na to ma schladil, že je tam taká korupcia, že kopa učiteľov, tam skutočne aj neštudovala, ale iba podplatila úrady, aby získala diplom. Prezident chcel týchto učiteľov prepustiť. Ide o prácu, o živobytie. Asi 30 000 učiteľov sa spojilo a výtržnícky zaútočilo na prezidentský palác. Na ochranu vládnych činiteľov museli použiť armádu. Prezident sa nakoniec s nimi dohodol. Učitelia budú zdarma dostávať hodiny, aby si chýbajúce vzdelanie doplnili a potom urobili aj skúšky. Z toho vyplýva, že keď školstvo je v takom úbohom stave, tak si potom nie je možné robiť ani žiadne ilúzie o mexickom zdravotníctve, aj keď zadarmo.

Domy sú tam nie na veľmi pevných základoch, najmä medzi chudobnejšími. Nešťastie sa prevalí, ak príde zemetrasenie, kde sú zranení a mŕtvi množstvo ľudí. Domy sú robené, čosi ako lepenka, slabo lepené. Ak sa jedno z detí ožení, tak si urobí nadstavbu nad prvým poschodím, a tak to pokračuje.

Deti sa tam robia početnejšie ako tu. Varenie v rodinách tam nie je veľkým zvykom. Populárne sú tam pouličné stánky rýchleho občerstvenia – tortyly, tacos.

Mexiko je veľmi konzervatívne, katolícky založené. Asi dvadsať – tridsať rokov dozadu, nepoznali čo je rozvod.  Zákonom zrušili vysokoškolské internáty, pretože mladí tam žili neviazaným životom, plodili sa nemanželské deti. Ak niekto cezpoľný chce študovať v cudzom meste, tak musí bývať u rodiny alebo dobrých známych, ktorí jeho morálku ustrážia.

Keď porovnáme kriminalitu na Slovensku a v Mexiku, veľký rozdiel nie je. Mexiko aj keď je rozvojová a veľká krajina, robí všetko preto, aby potlačila kriminalitu. U nás je to naopak, štát tu podporuje kriminalitu. Ako napr. veľká moc exekútorov, neplatiči faktúr, veľká skorumpovanosť na súdoch, nemocniciach. Neriešenie nezamestnanosti, rómskej otázky. Aj v Mexiku majú tzv. slamy, tak ako my máme rómske osady.  Veľa máme s Mexikom spoločné. Veľa nechýba, aby nás Mexiko predbehlo aj ekonomicky. V boji proti korupcii sme na tom rovnako ako rovníkové krajiny.

Život v Mexiku „nie je med lízať“, ale ľudia sú tam bezstarostnejšie. Ľudia si na chudobu zvykli. Ale ani život na Slovensku nie je med lízať. A ľudia sú tu nešťastní. Preto že sa môžeme mať lepšie a štát nič preto nerobí. Starší ľudia si pamätajú lepší ekonomický život za socializmu.