Môže Červený Trpaslík pustiť do svojho bábkového divadielka o Istotách trebárs Gulivera ?

Nóó…v tejto spoločnosti s ručením upresneným je potrebné jediné. Aby všetci občania boli rovnako mocní , ako Kočner !

Svedomie je jediným pudom človeka, ktorý mu dáva príkaz, aby hľadal to, na čo zabudol.

Bábky z divadielka nemajú ani svedomie a ani schopnosť činu. Bábkoherci tiež nie, pretože ich limituje scenár a nikto z nich nebude improvizovať, lebo nebude riskovať, že príde o miesto na výslní. Pozíciu, ktorej hovoríme „dosky slovenskej politiky, čo nemajú ambíciu byť aj svetom“.

Prokurátor Čižnár je už viac rozhodnutý nekandidovať na post Generálneho prokurátora.

Smer-SD kontruje, že pán prokurátor je iba prchký.

Správny postreh. Na Slovensku dnes sú potrebné pevné nervy.

Každý vie, že ohňom sa nepopália iba tí, ktorí sa s nim vedia hrať.

V štáte, kde Ivan Gašparovič čaká na pokyny scenáristov, lebo aj podľa jeho bývalého hovorcu nemá česť, čo vymenil za Naftu Gbely.

V štáte, v ktorom Róberta Fica straší nahrávka o hlave, čo peniazezohnalavlastnouhlavou.

V spoločnosti, kde je prítomné podozrenie z korupcie Gorily financované sponzorom Smer-SD je ona protagonistami vodená po „svätyniach“ vzdelanosti.

V parlamentu, kde tanečná skupinka Kolesíka čaká na podobu aj obsah svojho poslaneckého svedomia.

Na sneme jednej pravice, kde sa zišli investori napriek vedomosti každého dobrého investora, ktorý vie, že „Akcie“ treba predať v čase najvyššej ceny.
A to už sa stalo na záver roku 2011.

V štáte, kde iná pravica sa chce „chlapský porozprávať“, no bratislavská voda privatizéra z čias Mečiara nepustí.

V takomto štáte je prítomné všetko, len nie svedomie.

Nuž čo ?

Nuž iba to, že občan má k dispozícií dve dobré správy.

Môže si kúpiť lístok do zoologickej záhrady.

Alebo zvoliť inú alternatívu.

Kúpiť si vstupenku na bábkové predstavenie toho svojho bábkového divadielka.

Oba druhy zábavy ľudu dávajú záruku, že jeho svedomie nemá šancu sa zobudiť, aby hľadalo to, na čo vo februári roku 1948 zabudlo.