Najväčšie fiasko Ficovej prezidentskej kampane.

Som smiešny, ale nemáte odvahu sa mi smiať, znela známa Orwelova veta adresovaná vojakom Heinricha Himmlera, aby varovala. Márne, aj keď jej životaschopnosť je platná aj po sedemdesiatich rokoch.

Podoba na jednu z najohavnejších postáv ľudskej histórie, Vladimír Maňka, mal tiež nedávno pocit, že nie je na smiech. Voliči sa však smiali a prepych červený vymenili za „honor“ čierny, aby po akte obsadenia úradu Kotlebovými súkmeňovcami s videním sveta očami Heinricha Himmlera, voľne prešli na humor čierny.

Sú smiešni, ponížene žobrajúce kreatúry sveta celbrit, ohnuté v páse pred peciválom „vždy pripraveným“. Katolíkom i ateistom. Pred neDarwinovskou Gorilou domestifikovanou v podmienkach stredoeurópskych. Gorilou, ktorá ničí jeden dôkaz z Vazovovej ulice za druhým v presvedčení, že je ešte dosť tých, ktorí mu žerú z ruky napriek tomu, že jeho druhá ruka im vykráda vrecká. Nepodstatné, narastá počet tých, ktorí sú rozhodnutí useknúť mu obe ľavé ruky. Krivé zrkadlo a jeho „hodnoty“ Róberta Fica sa vyrovnáva a je to mlčiaca väčšina, ktorá odmieta ohnúť svoj záujem pred  človekom, ktorého raz historici zapíšu ako slovenského Abraháma chudoby ducha s nulovou produktivitou práce, zato s veľkou obľubou jemu rovných voličov na jeho pustnúcej cesty strateného sveta istôt.

Naaranžoval si „prichytenie“ bulvárom so slečnou, ktorú financuje občan, aby bola preň chvíľkovým potešením.

Pobehával po svete, aby imitoval „kapitalistického“ agenta,filmového hrdinu a s povestnou vetou, volám sa Róbert, Róbert Fico a prišiel som si pre občanov.

Nepohrdol ani rolou spaľovača mŕtvol,Karla Kopfrkingla, aby s truhlami mŕtvych zásoboval svoj politický biznis pre žijúcich – Krematórium Slovensko.

Áno, sme smiešni, ale naberte odvahu a smejte sa a zabávajte sa na tom, čo ja chcem, hovorí Róbert Fico po čiernej ceste do Bieleho domu s medzipristátím na základni Guatanámo.

V záujme jedného z vplyvných mužov Smeru neváhal zorganizovať komédiu o troch socialistoch, kde ten francúzsky udeľuje najvyššie štátne vyznamenania súdruhovi Gašparovičovi, rád rytiera, za to, proti čomu posielal iný fancúzsky socialista demarše.  Za Čiernu dieru.

Nafilmoval rozhovor komunistu s komunistom, aby sa vyznal z katolíckej viery s dopredu naplánovanou manipuláciou , že niekto sa nájde, kto z archívu vytiahne jeho prihlášku do KSČ.

Chladná a vypočítavá kalkulácia zametania jedinej stopy, ktorá v ňom vyvoláva strach posledných okamihov žaby pred prehltnutim hadom. Stopy, líšky mazanej, ktorá chvostom zahladzuje stopy v snehu. Ešte aj tá príroda je proti. Nenasnežilo.

Vo svojich klamstvách a manipuláciách verejnou mienkou, s cieľom odpútať pozornosť, zabudol však na to najpodstatnejšie. Na mlčiacu väčšinu. Spojil ju spôsobom doposiaľ nevídaným a ľudovou tvorivosťou odreagovávanou na pralese bilbordov s nenávideným Ficom našla svoj stratený smiech.

Smejú sa , lebo je prvá Gorila, ktorá bola pokrstená a birmovaná, aby vzápätí emigrovala medzi ateistov a odtiaľ už bol iba na dohmat byt so synáčikom otca evidovaného ako aktívneho eštebáka a Cola.

Smejú sa, lebo Róbert Fico nie je ďalším komunistom, ktorý chce zasadnúť do prašivého kresla prezidenta republiky.

Smejú sa, lebo Róbert Fico je prvá Gorila,  ktorá chce byť prezidentom Slovenska.

Mlčiaca väčšina vie, že po troch komunistoch, nemôže to byť Gorila, ktorá zasadne do prezidentského paláca.