“ Nepřátelé svobody“ alebo kŕmiť Čechov bludmi … ,

Nezvyknem hodnotiť prácu novinárov, ale po prečítani textu  “ Nepřátelé svobody“ ,  uvažujem nad motívom pána Šimečka , kŕmiť Čechov bludmi …

Správa  o zdesení Slovákov po sprostredkovaní informácie o prevzatí 50 percentného podielu denníka Sme je iba úbohou fabuláciou. Nepochybne informácia vydesila redaktorov pôsobiacich v denníku, zopár blogerov a  niekoľkých politikov..ale z pohľadu Slovákov bez osobných záujmov v tomto denníku sa jedná o  bežnú  obchodnú transakciu  ….

Šestnásť rokov po páde Mečiara , dvoch vládach Mikuláša Dzurindu .., Fica ….. a ďalších , občan Slovenska má na slovenskú nezávislú žurnalistiku , slobodu prejavu , ako aj presadzovanie princípov demokracie cestou médií … vlastný názor … a nepochybuje o tom , že  ambície vlastníkov médií , sú nemenné …

Reči  o ohrození slobody z úst pána Šimečku vyvolajú snáď iba úsmev …. nakoľko totalitu, ktorá ovládla slovenské médiá po páde Mečiara od roku 1998, nie je možné porovnávať ani s totalitou pred rokom 1989 . Množstvo  novinárov podieľajúcich sa na devastácii slobody ,  základných princípov demokracie a servilita slovenských médií  po roku 1998  do roku 2006 nepochybne prispela k morálnemu bahnu ,   v akom sa Slovenská  spoločnosť momentálne nachádza. Kritické články sa začali objavovať v mienkotvornom Sme , po nástupe vlády Róberta Fica a  výmene vedenia redakcie .

Oveľa viac ma však pohoršili ostré vyjadrenia pána moralistu Šimečka, v súvislosti s novinármi pracujúcimi u “ Babiša „, či vo vydavateľstve patriacom finančnej skupine „Penta“  , o strate sebaúcty …. , popretí  podstaty žurnalistiky …

V roku 2003 po prvom pokuse o moju fyzickú likvidáciu, v čase, keď polícia musela odviesť moje tri maloleté deti , po vyhrážaní ich únosom .s dôverou som sa obrátila  na moralistu Šimečku so žiadosťou o pomoc prvý krát  …nereagoval …. Druhý krát som pána Šimečku požiadala o pomoc o niekoľko mesiacov neskôr, keď na policajnom vozidle, ktoré ma prevážalo počas policajnej ochrany boli uvoľnené kolesá … ani obraz ani zvuk ….

Možno by som dokázala ospravedlniť   Šimečkove držanie bobríka mlčanlivosti …. Bol šéfredaktorom denníka Sme riadeného , vtedy už vládnucou stranou SDKÚ . Možno by som vedela prepáčiť milovníkovi slobody aj to, že mu neprekážalo trestné stíhanie za satiru , ktorá nie je trestným činom, že mu neprekážalo súdenie slovenského novinára za skutok , vypustený z trestného zákona nakoľko bol v rozpore s Európskym dohovorom, ale jemu neprekážalo , že sa pokúsil niekto o fyzickú likvidáciu novinára …

Pán Šimečka by si mal možno spomenúť, že v období najväčšieho bujnenia Penty, keď za vlády Mikuláša Dzurindu sa na základe nezmyselnej reformy zdravotníctva,  presúvali zdravotnícke zariadenia do jej majetku   , bol šéfredaktorom mienkotvorného denníka, ktorý intenzívne kroky vtedajšieho ministerstva obhajoval .

Kde bola jeho sebaúcta,  ideály , morálne princípy , a hodnoty demokratickej spoločnosti ?

Po odchode pána Šimečku , najmä v období od roku 2009  – 2014, výrazným spôsobom výstupy denníka Sme ovplyvnili priebeh mojej kauzy. Posledné tretie konanie som ustála vďaka intenzívnej  podpore  denníka a odvahe ľudí pôsobiacich v tomto médiu.

Nemám vzťah k finančnej skupine Penta , ani Babišovi, ale znevažovať a dehonestovať prácu novinárov  na základe sympatií – nesympatií k majiteľovi média, v ktorom   pôsobia,  je od Šimečka nielen nekolegiálne, ale aj neetické. V denníku MF – dnes, Sme, týždenníku Trend, či agentúre Sita  pracuje veľa slušných a kvalitných novinárov, ktorí síce nemajú ústa plné slobody a  demokracie, nemajú imidž bojovníkov za slobodu , ale svojou prácou plnia úlohu médií v spoločnosti .Stavať novinárov do pozície „ak si slušný po prevzatí denníka Pentou z média odídeš“ , je krátkozraké podobne ako Nicholsonom navrhované založenie „Centra slobodnej žurnalistiky“ , s  financovaním  prostredníctvom sponzorov .