Niekto píše Oľge, ja Mazákovi

Ján Mazák, bývalý predseda Ústavného súdu v rokoch 2000 až 2006 hovorí, že voľbe kandidáta na generálneho prokurátora už nič nebráni. Okrem našej budúcnosti… Pripomína, že v minulosti sa už stalo, že prezident republiky nesúhlasil s rozhodnutím Ústavného súdu, ale prispôsobil sa mu. Teraz však dochádza k zmene, politika a moc prebíjajú ústavné základy štátu. [1]

Kandidát na zavádzanie o budúcnosti

Vážený pán Mazák,

1. Ste verejne činná osoba, nesiete teda za svoje vyjadrenia zodpovednosť. Nemali by ste sa preto znížiť k žurnalistickým útvarom typu tohto článku. Na tie má právo laik novinár – aj so všetkými v ňom obsiahnutými zjednodušeniami, nepresnosťami a prehliadaním faktov (ktorým nerozumie). Na Vaše vyjadrenia sa predsa verejnosť pozerá ako na vyjadrenia fundovaného ústavného právnika. Tak fundovaného, že sa nedivím, že pán Čentéš s Vami (podľa mojich informácií) konzultuje právne kroky v tejto veci.
   .
2. „Nesúhlasil, ale čakal“:
   Uvádzate dva príklady, kedy prezident čakal na výsledok konania o ústavnej sťažnosti. Tie majú byť dôkazom, že sa vyvinula určitá ústavná prax, ktorú prezident a národná rada v prípade Čentéš nechce rešpektovať. Váš výrok však vo vzťahu k národnej rade nesedí a veľmi mierne povedané, zavádzate.Prípady, o ktorých hovoríte, sú nasledovné kauzy: II. ÚS 5/03 (Kohut v. Súdna rada SR) a II. ÚS 171/05 (Dostál a spol. v. NR SR). V oboch prípadoch vydal ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. dočasné opatrenie, ktorým odložil vykonateľnosť uznesenia (v prvom prípade) Súdnej rady SR o predložení návrhu na vymenovanie Š. Harabina za predsedu Najvyššieho súdu SR prezidentovi, a (v druhom prípade) Národnej rady SR o vyslovení súhlasu so Zmluvou o Ústave pre Európu. Hoci prezident nebol účastníkom týchto konaní, odloženie vykonateľnosti uvedených rozhodnutí sa vzťahovalo aj naňho, nakoľko iba vykonateľné uznesenie Súdnej rady mu umožňovalo vymenovať Harabina a iba vykonateľné uznesenie NR SR mu dovoľovalo ratifikovať predmetnú medzinárodnú zmluvu.Mimochodom, tu Vám do krámu nepasovalo priznať, hoci by sa nič nestalo, že Dostál a spol. v merite sťažnosti prehrali. Áno máte pravdu, prezident nemusel Ústavu pre Európu ratifikovať. Ako si sa totiž ten ratifikačný kolotoč po Francúzsku a Holandsku zastavil.NR SR nie je účastníkom konania vo veci Čentéša, keďže rozhodnutie, ktoré napáda, vydal prezident. Neviem, ako ste navrhli s Čentéšom ústavnému súdu vydať dočasné opatrenie, ale či už znie na odloženie vykonateľnosti rozhodnutia prezidenta, t.j. vytvorenie právneho stavu, že Čentéš je stále kandidátom, alebo ste ho formulovali inak, vecný obsah takéhoto (stále nevydaného) rozhodnutia zrejme smeruje k ponechaniu právneho stavu, že Čentéš je naďalej kandidát. Či ste išli tak ďaleko, že navrhujete, aby ústavný súd nariadil aj národnej rade (ako tretej osobe) zdržať sa „oprávnenia priznaného rozhodnutím prezidenta“, keďže uvedené rozhodnutie prezidenta otvára národnej rade možnosť vykonania voľby (čo sa dá možno chápať ako priznanie „oprávnenia priznaného tretej osobe rozhodnutím“ vo význame podľa § 52 ods. 2 cit. zák.), to viete Vy, pán Čentéš a ústavný súd.Nech je to akokoľvek, ak by ústavný súd vydal dočasné opatrenie, hoci nenamierené voči NR SR, ktorým vytvorí právny stav, znemožňujúci konanie voľby nového kandidáta na GP, národná rada voľbu kandidáta nemôže uskutočniť. Aj keby nesúhlasila, bude musieť čakať.
   .
3. Vy však hovoríte „Už nečakajú. A zrazu dochádza k zmene. Výsledok konania pred Ústavným súdom nemá žiadny význam. Politika a moc prebíjajú ústavné základy nášho štátu a spoločnosti.“ O čom točíte, pán Mazák? V prípadoch Kohúta a Dostála bolo vydané dočasné opatrenie, ktoré sistovalo rozhodnutie oprávňujúce prezidenta urobiť nadväzujúci právny akt. Vo veci pána Čentéša však takého dočasného opatrenia niet. Je tu iba (5 mesiacov podaný) návrh pána Čentéša na jeho vydanie. O ktorom pritom nevieme nielen to, či mu ústavný súd vyhovie, ale ani to, kedy sa ním vôbec bude zaoberať. Národná rada (na základe politického rozhodnutia, hoci nie je účastníkom konania v Čentéšovej veci) čakala 5 mesiacov, kým ústavný súd o predloženom návrhu rozhodne. Kauza sa však po piatich mesiacoch pozastavením účinnosti „Ficovej novely“ vrátila na začiatok. Treba určiť – v súlade s doktrínou nevyhnutnosti – kompetentný senát, ten však možno bude čeliť ďalším námietkam zaujatosti (založených na nových skutočnostiach). A kedy tento senát rozhodne o návrhu pána Čentéša na dočasné opatrenie, je vo hviezdach.
   .
4. Kto teda nečaká, hoci predtým čakal? Kto to podľa Vás podvracia ústavné zriadenie? Nerobte z čitateľov hlupákov! Príklady, ktoré uvádzate, boli založené na rozhodnutiach ústavného súdu o dočasných opatreniach a nevôli prezidenta sa im podrobiť, hoci nakoniec cúvol. V tomto prípade však ŽIADNEHO DOČASNÉHO OPATRENIA NIET!Rozhodnutie prezidenta republiky o nevymenovaní Čentéša za GP, nech si o ňom myslíte, čo chcete, je individuálny právny akt, ktorý požíva prezumpciu zákonnosti a ústavnosti, kým nebude zrušený. Pokiaľ ústavný súd nevydá dočasné opatrenie, ktoré sistuje jeho účinky, alebo iné podobné dočasné opatrenie zamedzujúce NR SR voliť nového kandidáta, dovtedy pán Čentéš nie je kandidátom na uvedenú funkciu, a národná rada je povinná (vzhľadom na povinnosť zabezpečiť riadne fungovanie ústavných orgánov) zvoliť nového kandidáta a predložiť ho na vymenovanie prezidentovi.Pán Mazák, môžeme sa tu prieť o vecnú legitimáciu kandidáta Čentéša v konaní o ústavnej sťažnosti – ja si myslím, že sťažnosť je na odmietnutie pre zjavnú neopodstatnenosť – ale dobre, nech ju má aspoň v rozsahu práva na právnu ochranu (má právo poznať relevantné dôvody svojho odmietnutia).Píšete však o národnej rade, že – „mieni nasledovať … ústavne slabú pozíciu prezidenta republiky“. Ktorý hovorí: Nikdy, nikdy Čentéš. Je však NR SR účastníkom konania vo veci Čentéšovej sťažnosti? Bolo jej uložené dočasným opatrením, aby sa zdržala voľby nového kandidáta? Z čoho vyvodzujete akékoľvek povinnosti NR SR ohľadom nekonania voľby nového kandidáta, ktoré by mali „prebiť“ jej ústavnú povinnosť zvoliť kandidáta nového, keď jedného prezident odmietol a funkčné obdobie GP dávno uplynulo? Odkiaľ má vedieť NR SR, či je Čentéšová sťažnosť vôbec právne kvalifikovaná (riadne vyargumentovaná) a koľko námietok zaujatosti ešte v konaní pán Čentéš (a prezident) podajú?A zakladá priamo návrh účastníka na vydanie na dočasného opatrenia – hoci stále Čentéšova vec nebola ani len prijatá na ďalšie konanie – nejakú povinnosť neúčastníka konania riadiť sa hypotetickým predpokladom o možnom vyhovení tomuto návrhu ústavným súdom, ak vec – hypoteticky – bude na ďalšie konanie pred týmto súdom prijatá?
   .
5. Spýtam sa inak. Predpokladajme, že Ústavný súd niekedy v budúcnosti zruší rozhodnutie prezidenta od odmietnutí Čentéša. Prezident tak bude postavený opätovne pred otázku, či vyhovie NR SR a vymenuje pána Čentéša alebo nie. Kde je napísané, že národná rada nemôže svoje uznesenie, ktorým pána Čentéša zvolila za kandidáta na GP, zrušiť a návrh prezidentovi vziať späť? Z čoho vyvodzujete, že NR SR je povinná na tomto návrhu trvať? Vznikli nejaké práva pánu Čentéšovi voči národnej rade tým, že predložila prezidentovi návrh na jeho vymenovanie? Nie, pán Mazák, žiadne mu nevznikli.NR SR aj v mantineloch právneho štátu nie je viazaná svojim skorším návrhom. Ak boli nejaké práva pána Čentéša porušené, je to medzi ním a prezidentom. On nemá právo voči Národnej rade na to, aby zostal jej kandidátom.
   .
6. Pán Mazák, minulý rok v lete, bol na ústavnom súde otvorený spor medzi Národnou radou a ňou voleným (a následne odvolaným) funkcionárom. Senát ÚS SR nechal ležať v konaní o sťažnosti nevybavený návrh na dočasné opatrenie napriek avizovanej voľbe nového funkcionára a nerozhodol do konania tejto voľby o ňom ani len negatívne, hoci mohol. Nepočul som však krik, ani od Vás ani od nikoho iného, aby národná rada zastavila proces voľby nového funkcionára. Vec bola pritom predmetom verejného záujmu.
   .
7. Keď bol volený samotný pán Čentéš ako kandidát na GP, bolo známe dočasné opatrenie ústavného súdu, ktoré znemožňovalo konať túto voľbu, keďže účinnosť ustanovení rokovacieho poriadku, na základe ktorých sa konala, bola pozastavená. Prečo sa vtedy pán Čentéš nechal zvoliť za kandidáta, prečo nepočkal, ako rozhodne ústavný súd v tejto veci? Prečo NR SR pristúpila k jeho voľbe? Nehovorte, že nakoniec ústavný súd v merite návrhu poslancov na vyslovenie nesúladu ustanovení rokovacieho poriadku s ústavou nevyhovel (potom ako medzitým zrušil už bezpredmetné dočasné opatrenie). Veď sám uvádzate ako Vašu argumentáciu podporujúci príklad iné konanie, v ktorom sa stalo to isté (tá Dostálova ústavná sťažnosť). Ústavný súd postup NR SR vo veci voľby pána Čentéša označil za „Sulíkov právny paradox“, keďže podľa jeho mienky ústavne nekonformným postupom bol dosiahnutý ústavne konformný výsledok (platná voľba kandidáta).
   .
8. Pán Mazák, a ďalej: však sa nezrútil právny štát, keď slovenská vláda odvolala v 8/2010 riaditeľa Sociálnej poisťovne, hoci pán Muňko podal proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť (nakoniec s ňou uspel a funkcia sa mu obnovila)? Hoci, no nemala tá vláda počkať, kým odvolaný funkcionár podá sťažnosť, kde mohol navrhnúť dočasné opatrenie? Ako to, že si dovolila ho len tak vymeniť! Veď vymenovanie Lopatku vydržalo mesiac (do 9/2010). Prečo nepočkali dva mesiace (lehota na podanie sťažnosti), kým sa ukáže, či ju Muňko podal alebo nie?
   .
9. Ani jedným zo spomínaných prípadov sa nezrútil slovenský ústavný svet. A nezrúti sa ani teraz. A ak v prípade bolo niečo politické, tak napríklad aj to, že od oznámenia prezidentovho rozhodnutia národná rada donedávna čakala na rozhodnutie aspoň o dočasnom opatrení, ktoré pán Čentéš navrhol vydať. Nemusela, ale jej vedenie sa tak rozhodlo.
   .
10. Pán Mazák, napriek tomu Vám prajem, aby bol pán Čentéš úspešný a aby jeho právny tím aj v spolupráci s Vami dosiahol zrušenie prezidentovho rozhodnutia. Pánu Čentéšovi prajem osobnú satisfakciu, že dôvody na jeho nevymenovanie neboli dostatočné a Slovenskej republike nového GP. Keďže GP sa navrhuje v parlamente, nie na ústavnom súde, nech o veci rozhodnú zákonodarcovia. Môžete sa durdiť, že oni si neprajú pána Čentéša, ale musíte to rešpektovať. To, koho NR SR kandiduje za GP, je totiž vec politiky, nie práva.
    .
11. Ešte raz a ľudovou rečou: pán Čentéš nie je na základe uznesenia NR SR o návrhu na vymenovanie doc. Čentéša za generálneho prokurátora SR nositeľom žiadneho ústavného subjektívneho práva, uplatniteľného ústavnou sťažnosťou na ústavnom súde, ktorého rešpektovanie by vylučovalo také aktivity NR SR, z ktorých by vyplynulo, že pána Čentéša už za svojho kandidáta na GP národná rada nepokladá a že preto nominuje ako kandidáta na GP inú osobu.

Lebo ak je tu niekto kandidátom (na zavádzanie o svojej budúcnosti), tak je to vo svetle Vášho článku právny štát. Právny štát sa o takúto kandidatúru neuchádza, tak ho, prosím, nechajte na pokoji.

Na záver

Rozhodnutie prezidenta je zlé (mravne aj právne). Myslím si, že ústavný súd ho zruší (podľa mňa by však nemal, Čentéš nemal právo otvoriť tento spor, nie je vecne legitimovaný). Odôvodní to tým, že Čentéš má právo poznať dôvody jeho odmietnutia (z mravného hľadiska s tým súhlasím).

Z právneho hľadiska si však myslím, že Čentéš vytvoril umelý spor, mravne je v práve, ale toto je spor národnej rady a prezidenta. Bol v prvom kole rozhodnutý výkladovým uznesením ústavného súdu, ak potom prezident záväzný výklad nedodržal, je na národnej rade, či sa proti tomu bude „búriť“ (môže na prezidenta podať obžalobu pre úmyselné porušenie ústavy alebo nie (vieme, že nepodala).

Je každopádne vecou národnej rady, koho navrhne za kandidáta prezidentovi. Národná rada nie je Čentéšovi ničím zaviazaná, voľba kandidáta je politické rozhodnutie (treba rozlišovať medzi právami a povinnosťami NR SR a prezidenta v tejto kauze). Napriek tomu NR SR čakala, ako dopadne rozhodnutie o návrhu na predbežko, ktoré navrhol Čentéš. Dnes je však jasné, že tak skoro sa ani len o tomto návrhu nerozhodne a zároveň prokuratúra jednoducho opotrebuje šéfa.

Môžem ísť do hlbšej analýzy, vysvetliť to z ústavnoprávneho hľadiska, ale načo to bude dobré? Už základné tézy sú nestráviteľné. Ale OK, môžeme si za to právnici aj sami.

Politicky: Čentéš podľa mňa nie je dobrý kandidát, ale možno sa mýlim. Podľa mňa nebude dobrý manažér. Má povesť čestného odborníka a určite čelí aj nečestným útokom, už v tejto kauze však neukázal ani rozhľad ani takt. Nie dobrý začiatok, ak sa uchádza o takúto funkciu. Čižnára či iných posúdiť neviem. O širšej rovine problému s prokuratúrou  napíšem na inom mieste. Podľa mňa problém je vplyv a očakávania politikov voči ich nominantom na GP za situácie, že systém jej vnútorného fungovania prokuratúry znemožňuje sa voči politickým tlakom účinne brániť.

Inak hlavne že tu beží diskusia o vrchnom šéfovi, ale aj on je niekoho nominant (vrátane Čentéša) a okrem toho je ticho o tom, ako sa budú parcelovať námestníci GP! Prečo sa novinári nespýtajú Čentéša a Čižnára, koho si vyberú za námestníkov?! Koho komu sľúbili? Okrem toho by som chcel počuť ich program, z vypočutia pred príslušným  výborom NRSR (Čižnárove ešte len bude). Je to verejná funkcia, ja človek – právnik Mak, chcem počuť ich program.

Nejde tu však len to, akého máme prezidenta a o súkromné problémy pána Čentéša (jeho záujem na satisfakcii). Ide tu o dôležitú ústavnú funkciu. Treba ju obsadiť. Áno, uvedomujem si, že Fico nemusí mať a možno ani nemá čisté úmysly. Aj preto skôr ako tá prehnaná obrana Čentéša a jeho vystavenie na piedestál (podľa mňa si to aj vzhľadom na niektoré jeho následné kroky v tejto kauze nezaslúži) mala prebehnúť verejná diskusia o tom, koho kandidovať na GP. Nevisí celý svet na šnúrke Ficových gatí, on veľmi dobre rozumie verejnému tlaku.

[1] http://komentare.sme.sk/c/6831795/volbe-kandidata-na-generalneho-prokuratora-uz-nic-nebrani-okrem-nasej-buducnosti.html