No, nekúp si poslanca…

Na margo káuz v Českej republike sa minister Kaliňák vyjadril, že aj u nás sme mali za vlády Mikuláša Dzurindu kauzy siahajúce do najvyšších kruhov [1]

O kauze vieme stále dosť málo, aby sa dali robiť analógie. Hoci občan český a slovenský je tvor zvedavý, a chce počuť, nielen čo sa stalo, ale aj prečo je to tak.

Najzábavnejšie na tom celom je, ako sa budú teraz predbiehať SK politici oboch táborov, kto má podobné kauzy ako v Česku na svedomí.

Aj „kupovanie poslancov“ sa už vynorilo. Nemali by sme ale zabúdať ani na jeho smutného hrdinu, Danka Lipšica.

Najprv s podporou údajne kúpených poslancov vládol. Pár mesiacov pred prezidentskými voľbami, v 1/2009, si chlapec nahlas povzdychol, že kupovanie poslancov bola chyba. No  kto by o tom – najmä v kontexte mediálnej skratky, v akej to nutne muselo byť pochopené – ešte po tomto vyjadrení exministra pochyboval …  [2] A roztočil sa humbug.

Následne dostal frčky do nosa od Fica a Trnku a aj Radičová, ktorej chcel pôvodne vraj len vysloviť podporu, zvihla prst. A tak musel odvolávať [3] [4]

No koľkým intepretačným problémom by sme sa vyhli (čo Lipšic povedal, odvolal, myslel), ak by prejavil svoju zásadovosť na jeseň 2005, keď tvrdení o kupovaní poslancov boli plné noviny?

Existujú jednoduché riešenia?

Aj vyjadrenia takýchto tiežspasiteľov by mali viesť k oprávnenej skepse, čo je liekom a čo len feľčiarskym púšťaním žilou. Riešenia nie sú nikdy jednoduché, a keď sa má pritom človek Mak spoľahnúť na politikov alebo vysoko postavených úradníkov, treba pozorne sledovať, komu sa to ústa rozťahujú do krivého úsmevu, keď verklíkuje zaručené riešenia.

Zákony o policajnom zbore a služobnom pomere policajtov sme už mohli dávno prestaviť. Mohli, ale nechceli. A rovnako za to môže Lipšic aj Kaliňák. Neviem, prečo sú novinári posadnutí tým, nájsť vždy rýchlo vysvetlenie všetkých vecí a poučenie k tomu.  Zmeny nebudú všeliekom, ako sa dnes papagájuje.

V článku o pomeroch v Česku sa píše : „Kľúčové zmeny … v roku 2010. Zákonmi zaručila polícii a štátnym zástupcom vyššiu nezávislosť.“ Prosím, uveďte tieto zákony. Ja o nich (s 2 výnimkami nižšie) neviem.

Nezávislosť policajného prezidenta:

Zmeny pôvodného českého zákona o polícii (283/1991 Sb.), zavedené zákonom č. 362/2003 Sb. a nový zákon o služobnom pomere (č. 361/2003 Sb.) sa stali účinnými 1. 1. 2007. Politické vymenúvanie a odvolávanie policajného prezidenta ministrom vnútra so súhlasom vlády tým skončilo. Výber nového pol. prezidenta bol totiž už viazaný na výberové konanie a odvolanie policajta zo služobného miesta policajného prezidenta sa v súlade s touto úpravou malo riadiť objektívnymi dôvodmi, danými zákonnou úpravou služobného pomeru. K 1.1.2012 sa zaviedla úprava obmedzenia funkčného obdobia policajného prezidenta (na 5 rokov). Významnou zmenou bolo vyčlenenie policajnej inšpekcie do samostatného bezpeč. zboru zákonom č. 341/2011 Sb. o Generální inspekci bezpečnostních sborů (GIBS). U nás je policajná inšpekcia podľa zákona súčasťou PZ, fakticky však nie, keďže si minister vnútra vyhradil právo ju priamo riadiť a začlenil ju ako jednu zo sekcií do svojho ministerstva. Nezávislým bezpečnostným zborom bez politicky odvolateľného riaditeľa na čele (ako v Česku) však nie je.

Nezávislosť štátnych zástupcov a nemožnosť ministerstva spravodlivosti vstupovať do živých vecí:

Zásadnou zmenou zákona č. 283/1993 Sb. o státním zastupitelství bol zákon č. 14/2002 Sb. On zaviedol, že „Ministr spravedlnosti může kdykoli požádat kterékoli státní zastupitelství o informaci o stavu řízení v každé věci, … pokud je taková informace potřebná k plnění úkolů Ministerstva … nebo pokud takovou informaci potřebuje jako člen vlády.“. Úlohou českého ministerstva spravodlivosti je podieľať sa na správe štátneho zastupiteľstva (administratívne, metodické, vzdelávacie, … aktivity) a vybavovať sťažnosti. Do živých vecí minister môže vstúpiť len obmedzene, žiadosťou o informáciu o nej v zmysle cit. § 13 ods. 1 najmä pri vybavovaní sťažností, resp. ako člen vládneho kabinetu na jeho potreby.

Najvyšší štátny zástupca je v Česku kedykoľvek odvolateľný, ak o tom rozhodne vláda na návrh ministra spravodlivosti (rovnako je to aj v prípade voľby). Minister spravodlivosti má však už limitované personálne oprávnenia voči vrchným, krajským a okresným štátnym zástupcom, a v zásade potrebuje súčinnosť najvyššieho štátneho zástupcu, ak ich chce odvolať. Vrchného štátneho zástupcu pritom ani minister po dohode s najvyšším štátnym zástupcom nevedia dostať z funkcie preč inak, ako pre závažné porušovanie povinností. Všetko toto pritom zaviedla novela z roku 2002.

Samozrejme, jedna vec sú zákony, druhá politická realita. Redaktor „zabudol“ povedať, že Červíček bol až druhý policajný prezident vybratý podľa novej právnej úpravy. Prvý prezident, ktorý vyšiel ako víťaz z výberového konania, bol v r. 2011 Petr Lessy. Jeho konflikt s ministrom Kubicem, ktorý nahradil Radka Johna v kresle ministra, viedol k „paradoxnej“ situácii. Šéf policajtov totiž stratil dôveru ministra, ale ten ho nemohol jednoducho odvolať. Kubice tak najprv spochybnil výberové konanie, ktoré Lessy vyhral, aby ho nakoniec zo služobného pomeru rovno prepustil. Zároveň ho GIBS začala stíhať pre ohováranie. To otvorilo cestu novému policajnému riaditeľovi Martinovi Červíčkovi. Lessy však pred nedávnom uspel na prvom stupni tak vo veci jeho obžaloby, ako aj v kauze správnej žaloby proti prepusteniu zo služobného pomeru.

[1]  http://www.sme.sk/c/6836960/kauzy-ako-cesi-sme-uz-mali-hovori-kalinak-no-bez-vysledku.html
[2] http://www.sme.sk/c/4281304/lipsic-kupovanie-poslancov-bola-chyba.html
[3] http://video.sita.sk/videoservis/d-lipsic-kupovanie-poslancov-udajne-nepriznal-d-trnka-chce-vysvetlenie-r-fico-vini-za-najvacsie-socialne-spinavosti-i-radicovu/3330-play.html
[4] http://hnonline.sk/slovensko/c1-33542390-lipsic-kupovanie-poslancov-nepriznal