Odhalenie k Istanbulskému dohovoru
Pred hlasovaním o Istanbulskom dohovore sa poslanec Dostál tromi procedurálnymi návrhmi pokúsil o obštrukcie, ktoré parlament zamietol. Národná rada SR 96-timi hlasmi nevyslovila súhlas s Istanbulským dohovorom. Smer, SNS, ĽSNS a Sme rodina schválili 13. dôchodok.
Ďalšie rokovanie bolo pre neschopnosť uznášania sa prerušené. Posledná parlamentná schôdza bude zajtra, t.j. v stredu, v posledný deň pred začiatkom volebného moratória.
Parlament po tretí raz odmietol Istanbulský dohovor. Hlasovalo proti nemu 96 zo 113 prítomných poslancov. O dohovore hlasovali aj napriek tomu, že podľa rokovacieho poriadku sa o medzinárodnej zmluve nesmie hlasovať skôr ako 30 dní od jej predloženia (výbory). Poslanec Dostál navrhoval prerušiť rokovanie o ID do 13. marca. Zamietnuté. To môže byť „dobrý dôvod“ dôvod pre ďalšie obštrukcie prezidentky.
Poznámka (už do nemoty):
1. Istanbulský dohovor nie je medzinárodná zmluva, ide o Dohovor Rady Európy.
2. Ak EÚ, o čom koná SDEÚ, ID ratifikuje EÚ za celú úniu, nepôjde už ani o zmluvu, ani o dohovor ale o diktát EPEÚ s možnými konzekvenciami vo vzťahu k Lisabonskej zmluve a Slovensku.
Rozpravu k Istanbulskému dohovoru a výmenu gramotných, polo a negramotných, múdrych aj menej múdrych, nahlúplych a hlúpych príspevkov ukončila a liberálom to „naložila“ Natália Grausová za ĽSNS.
Jej príspevky do rozpravy vyzneli ako „malá“ Jánova Apokalypsa, Zjavenie, odhalenie.
Prehovory Natálie Grausovej z rozpravy vás navedú k porozumeniu, o čom je Istanbulský dohovor a kto sú liberáli. Už od piatka hovorila s Dostálom, Baránikom, Osuským, Zimenovou, Cigánikovou, Poliačikom, a ďalšími, až extrémne nápadne urputne brániacimi Istanbulský dohovor:
„Ďakujem za slovo. Ultraliberálny neomarxista Dostál, ja sa nečudujem, že tu šírite takú demagógiu a obrovské klamstvá, keďže ste totalitný, fanatický stúpenec neomarxistickej totalitnej, tzv. liberálnej demokracie Európskej únie, ktorá prechádza do fašizmu, ktorá už je rovná fašizmu.
Ste poslanec Dostál, vy ste agent cudzích protislovenských mocností a ste platený zahraničnými oligarchami, a preto sa nečudujem, že tu takto strašne, neuveriteľne klamete. Toto je neuveriteľná bezočivosť, že vy, ako agent cudzích mocností ako zahraničný agent, ktorý je platený zahraničnými, cudzími, protislovenskými oligarchami, že máte tú nekonečnú bezočivosť takto vystupovať v slovenskom parlamente. S vašimi protislovenskými názormi, s vašimi protislovenskými návrhmi.“
„Pokiaľ aplikujeme uvedenú optiku na Istanbulský dohovor tak z neho vyplýva, že na jednej strane sú muži ako utláčatelia a na druhej strane sú ženy ako utláčané. Z ideologického hľadiska je možné tento stav vyriešiť asi len elimináciou mužov a nie nastoľovaním prirodzenej rovnováhy. Vieme totiž, že nielen muži páchajú násilie na ženách, ale v mnohých prípadoch aj ženy páchajú násilie na mužoch. Vzhľadom na rozdielnu fyzickú konštitúciu mužov a žien je prirodzené, že fyzické násilie na ženách páchajú podstatne viacej muži ako ženy na mužoch. Na riešenie týchto vzťahov však, na riešenie násilie na ženách však máme dostatok vlastných kvalitných zákonov. Preto už z tohto hľadiska je Istanbulský dohovor zbytočný. Jeho ratifikácia aj prijatie Istanbulského dohovoru zbytočné, ale nie je to nebezpečné. Jeho najväčšie nebezpečenstvo Istanbulského dohovoru spočíva v tom, že zahŕňa aj gender agendu, čiže realizáciu gender komunizmu v praxi.
Riešiť problematiku vzťahov k sedemdesiatim rôznym genderom, ktorých počet má stále rastúcu tendenciu je prakticky nemožné. Veď aké zložité je riešenie len, riešiť len vzťahy normálnych mužov a žien, čo sú len dve skupiny. Príklad. Ráno sa muž zobudí ako muž, v priebehu dňa znásilní maloletú, ale večer je z neho nežná žena, ktorá chodí na ženskú toaletu a už ju nemožno súdiť ako muža. Tieto aspekty sú prívržencami Istanbulského dohovoru bagatelizované, veď je v ňom o gender agende len malá, nenápadná zmienka.
Taktiež môžeme očakávať nápor migrantov, ktorí budú o sebe prehlasovať, že sú v svojich krajinách prenasledovaní kvôli ich genderovej orientácii. Rozdiel medzi pohlaviami nie je vrodený, je to sociálny konštrukt, tvrdia nám neomarxisti. Z ich ideologického pohľadu majú pravdu, ktorá je však v rozpore s objektívnou realitou, preto ju nevyhnutne treba naprávať. Potrebujú ju naprávať kvótami a pozitívnou diskrimináciou, ktorá je paradoxne súčasťou antidiskriminačného zákona, čiže uprednostňovaním. Tak ako Herman Göring povedal svojmu bratovi, že on rozhoduje o tom, kto je Žid, tak aj neomarxisti rozhodujú o tom a ultraliberáli budú rozhodovať o tom, ktorá diskriminácia a pre koho je dobrá a ktorá je zlá.
Manželstvo je ustanovizeň ktorej základným cieľom je rodenie detí a ich výchova z dôvodov biologických aj spoločenských. Najlepší predpoklad úspešného plnenia tohto cieľa majú páry mužov a žien, ktoré sa priťahujú a milujú, ľúbia. Všetko ostatné, takzvané pokrokové harašenie patrí minimálne do odpadkového koša, rovnako ako celý Istanbulský dohovor. A chcem ešte poradiť všetkým ultraliberálom, liberastom a liberálfašistom, keď chcú riešiť násilie na ženách, nech sa páči, choďte do moslimských štátov, vycestujte tam, choďte do Afriky, do afrických štátov a tam, prosím, tam bojujte za práva žien, tam bojujte proti násiliu na ženách, pretože tam v týchto štátoch, v týchto krajinách žena nemá hodnotu, má menšiu hodnotu ako statok, ako dobytok a muž si môže so ženou robiť čo chce. Môže ju zbiť, zatvoriť, obmedzovať jej práva, môže ju zabiť. A muž v týchto krajinách môže zneuctiť, môže zdevastovať, sprzniť maloleté dievčatko alebo možno aj chlapčeka, jednoducho môže urobiť neodvratnú skazu na deťoch. A obávam sa, že naši zástancovia, ultraliberálni zástancovia tohoto dohovoru, že im nejde vôbec o práva žien, ale práve naopak, že im ide o to, aby znemravnili, zdevastovali a v konečnom dôsledku poškodili Slovensko a poškodili celú Európu a postupne ju zničili. Ďakujem.“ (Potlesk.)
„Vážení prítomní, dôvod, prečo odmietam ratifikáciu Istanbulského dohovoru a celý Istanbulský dohovor je jednoduchý. Dohovor považujem za produkt neomarxistickej ideológie, ktorá ovládla tzv. vyspelé multikultúrne liberálne demokracie Západu. Liberálna demokracia Západu tzv. liberálna demokracia je v skutočnosti totalitná neomarxistická diktatúra a tyrania menšín. Tyrania menšinami, tak by som povedala. Jej integrálnou súčasťou je rasistická antibelošská a antieurópska ideológia multikulturalizmu, ktorej filozofickým a intelektuálnym základom je kultúrny komunizmus. Tvorí ju zvláštna syntéza nacizmu, marxizmu, orientálnej islamskej despocie a plutokracie finančnej oligarchie novodobej, to znamená novodobej aristokracie.
Multikultúrny, tzv. vyspelý liberálny Západ reprezentovaný Európskou úniou buduje anticivilizáciu k európskej civilizácii a k jej antickému a kresťanskému kultúrnemu dedičstvu a hodnotám. Európske tzv. hodnoty liberálnej demokracie sú napriek proklamovaným vznešeným ideálom v totálnom protiklade so skutočnými autentickými európskymi hodnotami a demokraciou. Neomarxizmus reprezentovaný jeho najdôležitejšou súčasťou multikulturalizmom sa stal oficiálnou ideológiou Európskej únie, ktorá na jej základe buduje nový kultúrny socializmus. Marxov beztriedny komunizmus nahradili neomarxisti kultúrnym komunizmom, rovnosťou všetkých kultúr, rás a ich príslušníkov. Komunistická ideológia síce v novej forme sa tak paradoxne stala základom pokrokovej agendy, tzv. pokrokovej agendy Európskej únie a jej liberálnej demokracie, ktorej prejavy sú práve preto podobné tým aké mala ľudová demokracia. neomarxizmus je stále ponímaný viac-menej ako adaptácia učenia Karola Marxa na súčasné pomery. Bohužiaľ aj vzdelaní politológovia marxistického zamerania, ktorí sú negatívne naladení na dianie v súčasnej Európskej únii konštatujú, že agenda multikulturalizmu, genderu, LGBTI, radikálneho feminizmu a tak ďalej nemá s marxizmom nič spoločné, pretože o tom Marx ani Lenin nepísali. Oni sami sa zrejme považujú za neomarxistov, čiže za vylepšených marxistov, čím vlastne zvyšujú zmätok interpretácií tohoto pojmu.
Marxistické, pardon, neomarxizmus zatiaľ nikoho nezabíja, zatiaľ. Hoci dnes to už za neho robí jeho spojenec islam, radikálny islam. Zatiaľ len ostrakizuje, osočuje, diskredituje a najnovšie policajne a súdne stíha za odlišné názory alebo zverejňovanie pravdivých ale nežiadúcich informácií, ktoré nazýva hate speech, čiže reč nenávistnú. Marxistické na neomarxizme a politickej korektnosti je predovšetkým to, že si vytvorila nový triedny boj. Keď sa marxistom na Západe belošský proletariát nečakane premenil na ekonomicky prosperujúcu triedu s nezáujmom o čokoľvek revolučné, obrátili sa teda pri Marcuse Adorno Horkheimer z tzv. Frankfurktskej školy v emigrácii na amerických univerzitách, obrátili títo ľudia ideologicky sociálne štruktúry na ruby a pretvorili si niekdajší vykorisťovaní proletariát na privilegovanú, rasistickú, xenofóbnu a suprematickú zberbu, čiže vykorisťovateľov. Presne takú, aká bola pre revolučných marxistov buržuázia a statkári alebo pre naxistov Židia. Proti tejto novej vykorisťovateľskej triede si museli vymyslieť nový vykorisťovaný proletariát, k čomu im poslúžili všetky menšiny, nebelošské etniká, homosexuáli, cudzinci, imigranti. Tým vštepili ľavicovú triednu nenávisť ku všetkému belošskému, kresťanskému a teda pravicovému.
Privilegovaním menšín zahájili nenápadný a dlho nespozorovateľný útok na belošskú civilizáciu, maskovaní ľudskými právami, pokrokovým leberalizmom a toleranciou voči všetkým kultúram a zvyklostiam, okrem kresťanskej a pôvod európskej. Útočili na všetky zdroje súdržnosti v západnej spoločnosti, na rodinu, náboženstvo, etnicitu a rasu. A všetko do tej doby ľudsky a spoločensky normálne preklasifikovali na patologické. Kým sa belošská väčšina prebudila k zisteniu, že prichádza o základné práva, už jej vládli nepriatelia, väčšinou regrutovaní z vlastných radov a absurdne tiež z radov bielych žien feministiek, ktoré sa prezentujú ako vykorisťovaná menšina, hoci ich je, nie sú menšinou, pretože ich je o niekoľko o percent viac ako mužov. Zradikalizovaný feminizmus sa tak stal jednou zo zbraní paradoxne likvidujúcich tú jedinú civilizáciu, ktorá usiluje o ich rovné práva s mužmi.
Každý, kto nesúhlasí s neomarxistickou ideológiou Európskej únie, najmä s multikulturalizmom, podporujúcim masové prisťahovateľstvo, prisťahovalectvo, pardon, až inváziu z moslimských krajín Afriky a Ázie, je tzv. pokrokovými, módnejšie tzv. progresívnymi liberálmi nazvaný rasista, xenofób, nacionalista, islamofób, homofób, populista a pravicový extrémista. V súčasnosti sa stále viac presadzuje ideologický výklad práva, čoho dôkazom sú tzv. experti na extrémizmus, šarlatáni, ktorí sú prizývaní k politickým procesom, ako svojho času experti na čarodejníctvo. Šarlatánstvo sa v skutočnosti stáva v súčasnosti vedou, západné univerzity a ich nihilistickí profesori produkujú dobre platených tzv. expertov na genderovu rodovú problematiku, ktorí teraz stihli títo experti, tzv. experti vymyslieť približne sedemdesiat pohlaví, sedemdesiat rodov.
Ďalej, klimatický alarmizmus, islamizmus a radikálny nácifeminizmus reprezentovaný hnutím Me Too nadobúdajú už viac ako obludné rozmery. Pokiaľ sa zbavíme optiky politickej korektnosti a respektíve zbabelosti na vznešené, pokrokové, progresívne ideály liberálov a ultraliberálov, uvidíme reálny svet dekadencie, nihilizmu, neslýchaného barbarstva a deviácie, smerujúceho až ku kanibalizmu, v ktorom Európan nemá šancu prežiť, stáva sa len jatočným dobytkom pre vyvolené elity.
Sloboda, demokracia, ľudské práva, pokrok, všetky vznešené ideály, ktorými sa oháňajú liberáli, sú len kamuflážou ich zvrátených zámerov. Z uvedeného vyplýva, že nech liberáli presadzujú čokoľvek, vždy je to v rozpore so záujme Európanov a európskej spoločnosti. Kardinálnou témou je rasizmus. Pokiaľ chcú liberáli kohokoľvek spoločensky a politicky znemožniť, padne obvinenie z rasizmu a extrémizmu, pričom obvinení musí dokazovať svoju nevinu, pretože v týchto prípadoch platí princíp prezumpcie viny. Tento princíp definuje charakter antirasizmu, ktorý nie je nič iné ako analógia antisemitizmu adresovaná výlučne bielym ľuďom. Inak povedané, antisemitizmus je protižidovský rasizmus a antrasizmus, tzv. antirasizmus je protibelošský rasizmus. Vieme, kam viedol antisemitizmus nacistov a čo spôsobil, vieme preto aj to, kam vedie a bude viesť antirasizmus liberálov a čo spôsobujú a čo ešte spôsobia. každý, kto podporuje multikulturalizmus a jeho ideológiu kultúrneho, rasového a gender komunizmu, masovú imigráciu, prerozdeľovanie migrantov a tzv. ľudskoprávnu agendu týkajúcu sa len menšín, každý môže byť obvinený z organizovania genocídy skupiny, národ, obyvateľov, v tomto prípade bielych ľudí z náboženských, ideologických, politických a mocenských dôvodov.
V princípe preto nie je žiaden rozdiel medzi zámerom nacistov vyhubiť Židov a ostatné menejcenné rasy, napríklad Slovanov v záujme árijskej rasy a zámerom multikulturalistov vyhubiť bielu rasu v záujme iných rás a kultúr. Multikulturalizmus preto nie je zlučiteľný so slobodou, demokraciou a rovnosťou občanov pred zákonom. To isté platí aj o liberálnej demokracii Západu, lebo je založená práve na tomto ideologickom základe.
Pokiaľ vieme, že multikulturalizmus je kultúrny komunizmus a antirasizmus je rasový komunizmus, vieme dokázať, že kultúry, civilizácie aj rasy nie sú rovné ako aj to, že sú, sú merateľné. Jediná rovnosť, ktorú možno v tomto kontexte reálne aplikovať je rovnosť občanov pred zákonom.
Práve nerešpektovanie reality z ideologických dôvodov je príčinou, že sú všetky doterajšie snahy integrovať migrantov rovné, ako aj to, že sú súmerateľné. Jediná rovnosť, ktorú možno v tomto kontexte reálne aplikovať je rovnosť občanov pred zákonom. Práve nerešpektovanie reality z ideologických dôvodov je príčinou, že sú všetky doterajšie snahy integrovať migrantov a Rómov a iných teda neprispôsobivých menšín do spoločnosti neúspešné, čo je pripisované rasizmu bielych ľudí a nie ich kultúrno-rasovej výbave.
Multikulturalizmus je preto ideológia založená na komunistickej utópii, ktorá je založená na totálne chorobných základoch. Otvorenie rasovej problematiky v tomto duchu a v celonárodnom rozmere by spôsobilo zemetrasenie v celej Európe a šok pre multikultúrnych liberálov pražskej a bratislavskej kaviarne hrdiacich sa ich morálnymi výšinami. Pokiaľ aplikujeme uvedenú optiku na Istanbulský dohovor, tak z neho vyplýva, že na jednej strane sú multi…, prosím, aby nevyrušoval…“ (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR, predsedajúci s výčitkami inak „mŕtvy chrobák“ voči údajnej rasistickej rétorike Natálie Grausovej :
„Keď budete ďalej takto pokračovať, ja vás zastavím, ja vás zastavím“ (mienil výroky, údajne rasistické; to je signál a znak terminologickej pomätenosti verejnej aj politickej mienky).
Poznámka: Dnes (utorok) v Blave „ulica“ zasa protestovala proti nacizmu, fašizmu a extrémizmu. Samozrejme, kotlebovskému.
Natália Grausová ale fašizmus a extrémizmus vidí takto: „No, dovoľte (ohradila sa) ja budem pokračovať. Pokiaľ aplikujeme uvedenú optiku na Istanbulský dohovor tak z neho vyplýva, že na jednej strane sú muži ako utláčatelia a na druhej strane sú ženy ako utláčané. Z ideologického hľadiska je možné tento stav vyriešiť asi len elimináciou mužov a nie nastoľovaním prirodzenej rovnováhy. Vieme totiž, že nielen muži páchajú násilie na ženách, ale v mnohých prípadoch aj ženy páchajú násilie na mužoch. Vzhľadom na rozdielnu fyzickú konštitúciu mužov a žien je prirodzené, že fyzické násilie na ženách páchajú podstatne viacej muži ako ženy na mužoch. Na riešenie týchto vzťahov však, na riešenie násilie na ženách však máme dostatok vlastných kvalitných zákonov. Preto už z tohto hľadiska je Istanbulský dohovor zbytočný. Jeho ratifikácia aj prijatie Istanbulského dohovoru zbytočné, ale nie je to nebezpečné. Jeho najväčšie nebezpečenstvo Istanbulského dohovoru spočíva v tom, že zahŕňa aj gender agendu, čiže realizáciu gender komunizmu v praxi.
Riešiť problematiku vzťahov k sedemdesiatim rôznym genderom, ktorých počet má stále rastúcu tendenciu je prakticky nemožné. Veď aké zložité je riešenie len, riešiť len vzťahy normálnych mužov a žien, čo sú len dve skupiny. Príklad. Ráno sa muž zobudí ako muž, v priebehu dňa znásilní maloletú, ale večer je z neho nežná žena, ktorá chodí na ženskú toaletu a už ju nemožno súdiť ako muža. Tieto aspekty sú prívržencami Istanbulského dohovoru bagatelizované, veď je v ňom o gender agende len malá, nenápadná zmienka. Taktiež môžeme očakávať nápor migrantov, ktorí budú o sebe prehlasovať, že sú v svojich krajinách prenasledovaní kvôli ich genderovej orientácii. Rozdiel medzi pohlaviami nie je vrodený, je to sociálny konštrukt, tvrdia nám neomarxisti. Z ich ideologického pohľadu majú pravdu, ktorá je však v rozpore s objektívnou realitou, preto ju nevyhnutne treba naprávať. Potrebujú ju naprávať kvótami a pozitívnou diskrimináciou, ktorá je paradoxne súčasťou antidiskriminačného zákona, čiže uprednostňovaním. Tak ako Herman Göring povedal svojmu bratovi, že on rozhoduje o tom, kto je Žid, tak aj neomarxisti rozhodujú o tom a ultraliberáli budú rozhodovať o tom, ktorá diskriminácia a pre koho je dobrá a ktorá je zlá.
Manželstvo je ustanovizeň ktorej základným cieľom je rodenie detí a ich výchova z dôvodov biologických aj spoločenských. Najlepší predpoklad úspešného plnenia tohto cieľa majú páry mužov a žien, ktoré sa priťahujú a milujú, ľúbia. Všetko ostatné, takzvané pokrokové harašenie patrí minimálne do odpadkového koša, rovnako ako celý Istanbulský dohovor. A chcem ešte poradiť všetkým ultraliberálom, liberastom a liberálfašistom, keď chcú riešiť násilie na ženách, nech sa páči, choďte do moslimských štátov, vycestujte tam, choďte do Afriky, do afrických štátov a tam, prosím, tam bojujte za práva žien, tam bojujte proti násiliu na ženách, pretože tam v týchto štátoch, v týchto krajinách žena nemá hodnotu, má menšiu hodnotu ako statok, ako dobytok a muž si môže so ženou robiť čo chce. Môže ju zbiť, zatvoriť, obmedzovať jej práva, môže ju zabiť. A muž v týchto krajinách môže zneuctiť, môže zdevastovať, sprzniť maloleté dievčatko alebo možno aj chlapčeka, jednoducho môže urobiť neodvratnú skazu na deťoch. A obávam sa, že naši zástancovia, ultraliberálni zástancovia tohoto dohovoru, že im nejde vôbec o práva žien, ale práve naopak, že im ide o to, aby znemravnili, zdevastovali a v konečnom dôsledku poškodili Slovensko a poškodili celú Európu a postupne ju zničili. Ďakujem.“ (Potlesk.)
Vážení prítomní, dôvod, prečo odmietam ratifikáciu Istanbulského dohovoru a celý Istanbulský dohovor je jednoduchý. Dohovor považujem za produkt neomarxistickej ideológie, ktorá ovládla tzv. vyspelé multikultúrne liberálne demokracie Západu. Liberálna demokracia Západu tzv. liberálna demokracia je v skutočnosti totalitná neomarxistická diktatúra a tyrania menšín. Tyrania menšinami, tak by som povedala. Jej integrálnou súčasťou je rasistická antibelošská a antieurópska ideológia multikulturalizmu, ktorej filozofickým a intelektuálnym základom je kultúrny komunizmus. Tvorí ju zvláštna syntéza nacizmu, marxizmu, orientálnej islamskej despocie a plutokracie finančnej oligarchie novodobej, to znamená novodobej aristokracie.
Multikultúrny, tzv. vyspelý liberálny Západ reprezentovaný Európskou úniou buduje anticivilizáciu k európskej civilizácii a k jej antickému a kresťanskému kultúrnemu dedičstvu a hodnotám. Európske tzv. hodnoty liberálnej demokracie sú napriek proklamovaným vznešeným ideálom v totálnom protiklade so skutočnými autentickými európskymi hodnotami a demokraciou. Neomarxizmus reprezentovaný jeho najdôležitejšou súčasťou multikulturalizmom sa stal oficiálnou ideológiou Európskej únie, ktorá na jej základe buduje nový kultúrny socializmus.
Marxov beztriedny komunizmus nahradili neomarxisti kultúrnym komunizmom, rovnosťou všetkých kultúr, rás a ich príslušníkov. Komunistická ideológia síce v novej forme sa tak paradoxne stala základom pokrokovej agendy, tzv. pokrokovej agendy Európskej únie a jej liberálnej demokracie, ktorej prejavy sú práve preto podobné tým aké mala ľudová demokracia. neomarxizmus je stále ponímaný viac-menej ako adaptácia učenia Karola Marxa na súčasné pomery.
Bohužiaľ aj vzdelaní politológovia marxistického zamerania, ktorí sú negatívne naladení na dianie v súčasnej Európskej únii konštatujú, že agenda multikulturalizmu, genderu, LGBTI, radikálneho feminizmu a tak ďalej nemá s marxizmom nič spoločné, pretože o tom Marx ani Lenin nepísali. Oni sami sa zrejme považujú za neomarxistov, čiže za vylepšených marxistov, čím vlastne zvyšujú zmätok interpretácií tohoto pojmu.
Marxistické, pardon, neomarxizmus zatiaľ nikoho nezabíja, zatiaľ. Hoci dnes to už za neho robí jeho spojenec islam, radikálny islam. Zatiaľ len ostrakizuje, osočuje, diskredituje a najnovšie policajne a súdne stíha za odlišné názory alebo zverejňovanie pravdivých ale nežiadúcich informácií, ktoré nazýva hate speech, čiže reč nenávistnú. Marxistické na neomarxizme a politickej korektnosti je predovšetkým to, že si vytvorila nový triedny boj. Keď sa marxistom na Západe belošský proletariát nečakane premenil na ekonomicky prosperujúcu triedu s nezáujmom o čokoľvek revolučné, obrátili sa teda pri Marcuse Adorno Horkheimer z tzv. Frankfurktskej školy v emigrácii na amerických univerzitách, obrátili títo ľudia ideologicky sociálne štruktúry na ruby a pretvorili si niekdajší vykorisťovaní proletariát na privilegovanú, rasistickú, xenofóbnu a suprematickú zberbu, čiže vykorisťovateľov. Presne takú, aká bola pre revolučných marxistov buržuázia a statkári alebo pre naxistov Židia. Proti tejto novej vykorisťovateľskej triede si museli vymyslieť nový vykorisťovaný proletariát, k čomu im poslúžili všetky menšiny, nebelošské etniká, homosexuáli, cudzinci, imigranti. Tým vštepili ľavicovú triednu nenávisť ku všetkému belošskému, kresťanskému a teda pravicovému.
Privilegovaním menšín zahájili nenápadný a dlho nespozorovateľný útok na belošskú civilizáciu, maskovaní ľudskými právami, pokrokovým leberalizmom a toleranciou voči všetkým kultúram a zvyklostiam, okrem kresťanskej a pôvod európskej. Útočili na všetky zdroje súdržnosti v západnej spoločnosti, na rodinu, náboženstvo, etnicitu a rasu. A všetko do tej doby ľudsky a spoločensky normálne preklasifikovali na patologické. Kým sa belošská väčšina prebudila k zisteniu, že prichádza o základné práva, už jej vládli nepriatelia, väčšinou regrutovaní z vlastných radov a absurdne tiež z radov bielych žien feministiek, ktoré sa prezentujú ako vykorisťovaná menšina, hoci ich je, nie sú menšinou, pretože ich je o niekoľko o percent viac ako mužov.
Zradikalizovaný feminizmus sa tak stal jednou zo zbraní paradoxne likvidujúcich tú jedinú civilizáciu, ktorá usiluje o ich rovné práva s mužmi.
Každý, kto nesúhlasí s neomarxistickou ideológiou Európskej únie, najmä s multikulturalizmom, podporujúcim masové prisťahovateľstvo, prisťahovalectvo, pardon, až inváziu z moslimských krajín Afriky a Ázie, je tzv. pokrokovými, módnejšie tzv. progresívnymi liberálmi nazvaný rasista, xenofób, nacionalista, islamofób, homofób, populista a pravicový extrémista. V súčasnosti sa stále viac presadzuje ideologický výklad práva, čoho dôkazom sú tzv. experti na extrémizmus, šarlatáni, ktorí sú prizývaní k politickým procesom, ako svojho času experti na čarodejníctvo. Šarlatánstvo sa v skutočnosti stáva v súčasnosti vedou, západné univerzity a ich nihilistickí profesori produkujú dobre platených tzv. expertov na genderovu rodovú problematiku, ktorí teraz stihli títo experti, tzv. experti vymyslieť približne sedemdesiat pohlaví, sedemdesiat rodov.
Ďalej, klimatický alarmizmus, islamizmus a radikálny nácifeminizmus reprezentovaný hnutím Me Too nadobúdajú už viac ako obludné rozmery. Pokiaľ sa zbavíme optiky politickej korektnosti a respektíve zbabelosti na vznešené, pokrokové, progresívne ideály liberálov a ultraliberálov, uvidíme reálny svet dekadencie, nihilizmu, neslýchaného barbarstva a deviácie, smerujúceho až ku kanibalizmu, v ktorom Európan nemá šancu prežiť, stáva sa len jatočným dobytkom pre vyvolené elity. Sloboda, demokracia, ľudské práva, pokrok, všetky vznešené ideály, ktorými sa oháňajú liberáli, sú len kamuflážou ich zvrátených zámerov. Z uvedeného vyplýva, že nech liberáli presadzujú čokoľvek, vždy je to v rozpore so záujme Európanov a európskej spoločnosti. Kardinálnou témou je rasizmus. Pokiaľ chcú liberáli kohokoľvek spoločensky a politicky znemožniť, padne obvinenie z rasizmu a extrémizmu, pričom obvinení musí dokazovať svoju nevinu, pretože v týchto prípadoch platí princíp prezumpcie viny. Tento princíp definuje charakter antirasizmu, ktorý nie je nič iné ako analógia antisemitizmu adresovaná výlučne bielym ľuďom. Inak povedané, antisemitizmus je protižidovský rasizmus a antrasizmus, tzv. antirasizmus je protibelošský rasizmus. Vieme, kam viedol antisemitizmus nacistov a čo spôsobil, vieme preto aj to, kam vedie a bude viesť antirasizmus liberálov a čo spôsobujú a čo ešte spôsobia. každý, kto podporuje multikulturalizmus a jeho ideológiu kultúrneho, rasového a genderkomunizmu, masovú imigráciu, prerozdeľovanie migrantov a tzv. ľudskoprávnu agendu týkajúcu sa len menšín, každý môže byť obvinený z organizovania genocídy skupiny, národ, obyvateľov, v tomto prípade bielych ľudí z náboženských, ideologických, politických a mocenských dôvodov. V princípe preto nie je žiaden rozdiel medzi zámerom nacistov vyhubiť Židov a ostatné menejcenné rasy, napríklad Slovanov v záujme árijskej rasy a zámerom multikulturalistov vyhubiť bielu rasu v záujme iných rás a kultúr. Multikulturalizmus preto nie je zlučiteľný so slobodou, demokraciou a rovnosťou občanov pred zákonom. To isté platí aj o liberálnej demokracii Západu, lebo je založená práve na tomto ideologickom základe. Pokiaľ vieme, že multikulturalizmus je kultúrny komunizmus a antirasizmus je rasový komunizmus, vieme dokázať, že kultúry, civilizácie aj rasy nie sú rovné ako aj to, že sú, sú merateľné. Jediná rovnosť, ktorú možno v tomto kontexte reálne aplikovať je rovnosť občanov pred zákonom. Práve nerešpektovanie reality z ideologických dôvodov je príčinou, že sú všetky doterajšie snahy integrovať migrantov rovné, ako aj to, že sú súmerateľné. Jediná rovnosť, ktorú možno v tomto kontexte reálne aplikovať je rovnosť občanov pred zákonom. Práve nerešpektovanie reality z ideologických dôvodov je príčinou, že sú všetky doterajšie snahy integrovať migrantov a Rómov a iných teda neprispôsobivých menšín do spoločnosti neúspešné, čo je pripisované rasizmu bielych ľudí a nie ich kultúrno-rasovej výbave. Multikulturalizmus je preto ideológia založená na komunistickej utópii, ktorá je založená na totálne chorobných základoch. Otvorenie rasovej problematiky v tomto duchu a v celonárodnom rozmere by spôsobilo zemetrasenie v celej Európe a šok pre multikultúrnych liberálov pražskej a bratislavskej kaviarne hrdiacich sa ich morálnymi výšinami. Pokiaľ aplikujeme uvedenú optiku na Istanbulský dohovor, tak z neho vyplýva, že na jednej strane sú multi…, prosím, aby nevyrušoval…(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
„Možno som sa pomýlila, opravujem sa, že pohlavné rozdiely sú vrodené. Rodové rozdiely nie sú vrodené, teda to je, to je kam, to je klamstvo. Ďalej by som chcela povedať, že vychádzala som, čo som nestihla povedať v rozprave, vychádzala som z diel, z vedeckých prác a z kníh, na ktoré sa odvolávam a z ktorých som čerpala. Doložím zoznamom zdrojov.
A chcem povedať všetkým týmto vám liberastom, ultraliberálom a liberálfašistom, že vy ste protislovenskí, vy ste zvrhlí protinárodní, fašisticky a rasisticky.
Vy ste rasisti. Vy ste extrémisti. A vy tu zastávate stoku a morálny suterén tu predstavujete. Ale nič, niet sa čo diviť, pretože ste platení zahraničnými oligarchami, však, pani poslankyňa Dubačová, Cigániková, Zimenová, Poliačik a Dostál, Baránik a tak ďalej…“
„Komediant, zahraničný agent platený zahraničnými oligarchami Osuský, vy máte takú morálnu úroveň takého morálnu úroveň suterénu. A preto nebudem ja odpoveď na to, ale vyprosujem, aby ste si o mňa obtierali svoje špinavé ústa.“
„Vážený pán predseda slovenského parlamentu, kolegyne, kolegovia, alebo kolegovia, kolegyne, ja už neviem teraz, lebo za chvíľočku to bude trestné keď to nejakým spôsobom povie človek ináč. Ja neviem kde ste prišli k mojim rasistickým výrazom liberasti a ultraliberáli, pretože ja som nepoužila žiaden rasistický výraz. A ak je podľa vás slovo beloch prejavom rasizmu, tak potom už neviem kde sme, v akom, kde sme, kde sa nachádzame v akom boľševickom, vy ste jednoducho potomkovia boľševikov. V akých pomeroch sa to nachádzame, keď už povedať slovo beloch a protibelošský rasismus, keď už toto je vyjadrenie rasizmu, prejavu rasizmu z mojej strany. Tomuto ja naozaj nerozumiem. Ako rozmýšľate, kde ste, či ste tak hlúpi, či ste takí fanatici alebo či ste tak dobre za to platení a plný nenávisti. A preto vám chcem znova zopakovať, že vy ultraliberáli, vy ste tí skutoční fašisti. Vy ste tí skutoční rasisti, vy ste extrémisti, vy hanobíte národy, hanobíte Slovákov, hanobíte Rusov, hanobíte slovanské národy. Vy ste tí hanobitelia národov. Vy umlčiavate pravdu, keď vám nesedí do vášho krámu, keď sa nezhoduje s vašimi chorými myšlienkami a názormi. Vy ultraliberáli, vy ste tí, ktorí šírite nenávisť, hlavne na Slovensku a ktorí vnášate rozbroje do našej spoločnosti. Vy ste schopní vyvolať aj občiansku vojnu keď vám to bude, keď vám to príde vhod, vy ste schopní vyvolať na Slovensku aj Majdan, keď vám to bude hrať do karát. Vy, ultraliberáli pracujete na rozložení rodín, národov a v konečnom dôsledku aj na zničení civilizácie a budovanie anticivilizácie.“
Po tomto prehovore liberáli už ani necekli. Boli odhalení.
Všetky vstupy Natálie Grausovej do celej rozpravy k ID aj tej, ktorá začala a bola prerušená v piatok 21. februára, nájdete tu:
https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=948&CisObdobia=7
https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=948&ShowTopItems=True
Poslanci znovu (po tretí raz) nevyslovili súhlas s Istanbulským dohovorom.Proti ID bolo 96 zo 113 prítomných poslancov. Poslanci zo strán Za ľudí, SaS, PS/Spolu a KDH, sa na hlasovaní nezúčastnili. Kresťan Hlina ukázal svoj dlhý buratinovský klamársky nos.
Liberáli všeobecne tvrdia, že parlament vo veci ID porušil zákon a ustanovenia Ústavy. Na ťahu je prezidentka. Po hlasovaní poslanci z klubu SNS vyzvali na tlačovke prezidentku, aby konala.
Tá sa ale k zákonom a ID postaví až po voľbách. Na zákony má 15 dní.
RTVS tvrdí, že nová vláda môže ID znova poslať do parlamentu a prelomiť dnešné rozhodnutie Národnej rady.
Tento poznatok si musí vyhodnotiť voličstvo.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!