Perfídnosť EÚ a jeho súdneho dvora
Rozsudok Súdneho dvora z polovice mája proti Česku, Maďarsku a Poľsku prišiel v čase korónovej pandémie a len pár týždňov po nedávnych siláckych pokusoch tureckého prezidenta Erdogana o použitie migrantov pre účel politického vydierania Európskej únie.
Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že Poľsko, Maďarsko a Česká republika porušili právne predpisy EÚ, keď odmietli prijať migrantov na základe dohody o premiestnení Európskej únie zo septembra 2015. Na obrázku zľava doprava: poľský premiér Mateusz Morawiecki, český premiér Andrej Babis a maďarský premiér Viktor Orban usporiadajú spoločnú tlačovú konferenciu 4. marca 2020 v Prahe.
Rozsudok Súdneho dvora EÚ vyslal jasný signál, že napríklad Poľsko, Maďarsko a Česká republika, prípadne Slovensko, budú nútené migrantov prijať.
Súdny dvor vo svojom rozsudku zamietol tvrdenie troch krajín, podľa ktorého boli oprávnené odmietnuť režim premiestnenia založený na obavách týkajúcich sa zachovania verejného poriadku a zabezpečenia vnútornej bezpečnosti. Súhlasil len, že tieto by obavy predstavovali legitímne dôvody na odchýlenie sa od povinností vyplývajúcich z práva EÚ.
Súdny dvor však rozhodol, že členské štáty EÚ, ktoré odmietli prijať migrantov v rámci systému premiestnenia, by to mohli legitímne urobiť len vtedy, ak by dokázali „po vyšetrovaní od prípadu k jednotnému, objektívnemu a konkrétnemu dôkazu, ktorý odôvodňuje podozrenie, že dotknutý žiadateľ predstavuje skutočné alebo potenciálne nebezpečenstvo. “
Keďže Poľsko, Maďarsko a Česká republika pred súdom nepreukázali žiadne konkrétne nebezpečenstvo v osobách jednotlivých migrantov, ich tvrdenia boli len všeobecné, nemôžu prijímanie utečencov pozastaviť alebo prestať vykonávať.
Súdny dvor nerieši, ako majú vnútroštátne orgány rozlišovať medzi skutočnými utečencami pred vojnou, násilím a prenasledovaním, a teroristami, ktorí sa za nich vydávajú.
Článok 72 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ale výslovne uvádza, že otázky verejného poriadku a bezpečnosti sú vnútornou záležitosťou členských krajín EÚ a zakladajú možnosť ich vlastného riešenia, ktoré osoby prijmú a ktoré nie a akým spôsobom dospejú k rozhodnutiam.
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex%3A12012E%2FTXT
Výzvy a postupy na zisťovanie totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín v postupoch migrácie: Podľa správy, ktorá vychádzala z príspevkov takmer všetkých členských štátov EÚ:
EMN Synthesis Report for the EMN Focussed Study 2017: Challenges and practices for establishing the identity of thirdcountry nationals in migration procedures
https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/00_eu_synthesis_report_identity_study_final_en.pdf
https://ec.europa.eu/home-affairs/content/about-emn-0_en
Rozhodnutie SDEÚ účinne odstraňuje suverenitu členských štátov EÚ pri prijímaní vlastných rozhodnutí týkajúcich sa dodržiavania verejného práva, poriadku a národnej bezpečnosti v prípade migračných politík EÚ, ak sú tieto rozhodnutia v rozpore so záväzkami EÚ.
Stanovuje kritériá, ktoré nie je možné splniť: „Vyšetrovanie prípad od prípadu na základe konzistentných, objektívnych a konkrétnych dôkazov, ktoré poskytuje dôvody na podozrenie, že daný žiadateľ predstavuje skutočné alebo potenciálne nebezpečenstvo“ je dnes nemožné z týchto dôvodov:
Členské štáty EÚ vo všeobecnosti zaznamenali nárast počtu žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktorí nie sú schopní predložiť platný dôkaz totožnosti .Väčšina štátov uviedla, že žiadatelia o medzinárodnú ochranu často nedokážu poskytnúť doklady totožnosti, alebo preukázať ich pravosť. A toto sa cezhranične ťažko preveruje.
Okrem toho rozsudok súdu je v rozpore s dôkazmi, že migračné toky do Európy predstavujú skutočné bezpečnostné riziko, ktoré stojí európske životy. Vo svojej správe z novembra 2019 s názvom „Čo môže teroristická migrácia nad európskymi hranicami naučiť o bezpečnosti amerických hraníc“, Todd Bensman, vyšší národný bezpečnostný pracovník v Centre pre imigračné štúdie, opísal mieru, do akej teroristi maskovaní ako migranti vstúpili do Európskej únie. páchať teroristické útoky.
https://www.gatestoneinstitute.org/15857/poland-hungary-czech-republic-sovereignty
Podľa Bensmana: „Medzi januárom 2014 a januárom 2018 vstúpilo do Európy migráciou najmenej 104 islamistických extrémistov . Väčšina zo 104 islamistických teroristov (75) bola primárne pridružených k ISIS, zatiaľ čo 13 bolo pridružených k Jabhat al Nusra. „Zo 104 migrantov, zapojených do teroristických činov, bolo 29 zapojených do 16 dokončených útokov v Európe v rokoch 2015 až 2018. Tieto útoky zabili 170 ľudí a zranili najmenej 878 ďalších, podľa analýzy mediálnych účtov . Najmenej 27 bolo časťou jednej veľkej bunky teroristov, vyslaných na migračné trasy prostredníctvom ISIS …
Z celkového počtu 65 migrantov-teroristov, zapojených do dokončených alebo zmarených útokov, bolo 40 z nich falošných vojnových utečencov, majúcich cieľ do viesť alebo podporovať útoky ISIS v Európe.“
https://cis.org/Report/Terrorist-Migration-Over-European-Borders
Zatiaľ platí, že utečenci svoje žiadosti môžu uplatniť v prvej bezpečnej krajine. Dublin 4 mal byť predstavený v apríli 2020 a má znova zaviesť povinnosť zdieľanej solidarity, čo znamená inováciu systému realokácií utečencov podľa už odmietnutých kvót.
Súdny dvor EÚ 14. mája rozhodol, že Maďarsko zadržiavaním azylantov v Röszke porušuje právo Únie.
K tomu pridajte toto
Pápež hovorí, že práva migrantov by mali mať prednosť pred otázkami národnej bezpečnosti:
https://www.reuters.com/article/us-migrants-pope/pope-says-migrants-rights-should-override-national-security-concerns-idUSKCN1B11RX
Pastoračné smernice pre migráciu
https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2020-05/vysli-pastoracne-smernice-ohladom-tzv-vnutorne-vysidlenych-osob.html
Pápež František v roku 2018 podporil Agendu OSN 2030 v časti Global Compact 1 (migranti) a 2 (utečenci) svojím 20-bodovým migračným plánom…
Po rozvoľnení núdzových krízových korónových opatrení, sa procesy migrácie utečencov do Európy pohnú znova…
Oba rozsudky Súdneho dvora EÚ sú informačnou prípravou pre násilie, páchané na slobode, suverenite, zvrchovanosti členských štátov EÚ a jej väčšinovej autochtónnej časti občanov…
Väčšina členských štátov EÚ nie je zásadne proti prijímaniu utečencov, ale platí, že len tých, u ktorých je aspoň minimálna záruka, že nebudú pre ne a ich obyvateľov otvorenou vnútornou bezpečnostnou hrozbou…
Aj s migrantmi za prácou každý štát naloží podľa vlastnej úvahy a ekonomických potrieb zamestnávania.
Právo na migráciu nie je základné ľudské právo. Nesmie ním byť dotknutý majestát prijímajúcej krajiny.
Súdny dvor EÚ vymýšľa habaďúry.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!