Pomoc mládeži? Totálny prepadák priorít a cieľov nielen Slovenska, ale celej EÚ!

Akú pomoc potrebuje mladý, zdravý človek? Žiadnu, potrebuje len chcieť. Je zdravý v plnej fáze fyzického a psychického rozvoja. Žiadne stimuly či vedenie za ručičku mu nepomôžu. Všetci chcú mať titul či maturitu. Dôchodcovia, ktorí už odpracovali, čo sa dalo, si pomoc nezaslúžia? Dojičku, murára, elektrikára už ani nenájdete. V poľnohospodárstve sa nikomu pracovať nechce, pretože im fyzická práca smrdí a jednoducho sa odnaučili pracovať. Doba preferuje úspešných „agentov s teplou vodou“.

Prioritne naše vysoké školstvo. Prakticky som stratil prehľad, koľko, že to univerzít či vysokých škôl vlastne máme. Vyše 35? Smutné je, že ponúkajú viac miest, ako je samotných študentov.

Osobne zastávam názor, že študovať na vysokej škole by mala naozaj mozgová elita a nie priemerný či podpriemerný študent, ktorý si ide užiť prvý rok na výške a potom sa pokúsi o inú, ľahšiu a potom ešte ľahšiu a my to platíme. Študent si je toho vedomý, aj keď je sprostý, už len niečo skončí s titulom a možno aj kúpeným.

Peňazí v školstve je dosť, len systém je na dve veci. O koľko by bolo lepšie ak by počet miest na štúdium klesol na cca 1/3 súčasného stavu a počet vysokých škôl dotovaných štátom by sa zredukoval na maximálne 10? To by boli platy pedagógov a výskumných pracovníkov. Rozpočet by ostal. Zvýšili by sa nároky na záujemcov o štúdium a študenti by naozaj museli chcieť.

To je jeden model. Druhý by bol napríklad preferovanie potrebných miest prepojených s praxou a národným záujmom štátu. Podporovali by len tých najlepších podľa percentuálneho zastúpenia. Títo študenti by mali jednoducho prospechové štipendium a ostatní, menej zdatní by si ho jednoducho platili.

Prestíž a doslova chcenie sa vzdelávať je hlavným problémom súčasnej mládeže. Už si netrénuje mozog čítaním a memorovaním, všetko je na googli a to je hlavný problém, prestali uvažovať a logicky spájať súvislosti. Jednoducho stratili fantáziu a tvorivosť. Iste, nie všetka mládež je na tom takto, ale drvivá 80 % väčšina určite. Stratili potrebu niečo sa naučiť, pretože všetko majú pod nosom a prebytok VTR a ITR im zničil mozgové bunky vyjadrovania, logickej úvahy, tvorivosti a fantázie.

Môžeme do súčasnej mládeže pchať peňazí koľko len sa zmestí, ale tým ich len totálne rozmaznáme a skazíme. Nepociťujú jednoducho potrebu sa akokoľvek snažiť. Hlivia si v tom svojom svete, marišky, rozbitých víkendov, z ktorých si nič nepamätajú a ružových okuliarov, že rodičia sa postarajú. Prioritou je mať na cigaretku či vodku. Iste, možno tvrdý názor, ale po mnohých stretnutiach s mladými som presvedčený, že je to jednoducho tak. Nemajú cieľ a nevedia, čo so sebou.

Na pedagogických školách síce študujú budúci pedagógovia, ale nikto z nich nechce ísť učiť. Stačí im len titul. Pri tých platoch sa ani nečudujem. Smetiar v Brazílii má viac.

Učiteľov je prebytok a škôl tak isto. Že vraj máme vedomostnú spoločnosť. Irónia nášho malého štátu je v tom, že už nie sme ani priemerní, ale hlboko podpriemerní. To čo sa dokázalo urobiť so školstvom za posledných 25 rokov je jednoducho absolútny pád na dno.