Prečo je islam problém.

Nie som teológ ani filozof, len sa zaujímam o históriu, islam a zdroje našich problémov. Čo o islame a o islamskej teológii viem, je poznanie, že Boh je nadradenom všemocnou a nezávislou entitou mimo možnosti skúmania a pochopenia ľudskej mysle. Jeho nezávislosť je absolútna a riadi celú prírodu v každom čase a mieste do posledného atómu. Prírodné zákonitosti nemajú nezávislý charakter popisujúci dianie opakovateľným spôsobom, sú len zápisom pozorovania bežne sa opakujúcej božej činnosti, ktorá je však od priania človeka nezávislá a môže sa kedykoľvek zmeniť v závislosti od božej vôle. Pád jablka zo stromu sa nedeje kvôli gravitácii, ktorá je imanentnou vlastnosťou hmoty ale kvôli tomu, že boh sa v určitom momente rozhodol, že nechá premiestniť jablko z bodu A do bodu B.

Tento princíp sa premieta aj do islamskej morálky, relativizácie dobra a zla a tiež do zákonov ľudskej spoločnosti. Podľa islamu nie sme povinní skúmať, čo je správne a čo je nesprávne, dokonca to ani nesmieme robiť. Boh stanovil nejaké pravidlá a sú to jeho rozhodnutia, ktoré sme za každých okolností povinní dodržiavať a neskúmať ich našim obmedzeným rozumom.

Podľa Al Ghazaliho učenia o príčinách, následkoch, kauzalite či prírodných zákonitostiach sú heretizmom, pretože to by znamenalo popretie všemohúcnosti Boha a jeho absolútnej slobody robiť čo chce a meniť čo chce. Tento, pre vedu a slobodné chápanie sveta vražedný prístup, tak v konečnom dôsledku znamená zánik slobodného vedeckého skúmania, pretože nič nemá absolútnu platnosť okrem Allahovej všemocnosti.

Sväté texty islamu sú podľa chápania moslimov jedinečný výtvor neomylného a všemocného boha. Tým sa znemožnila akákoľvek kritika dogiem islamu a keďže kritika islamu sa trestá smrťou odstránila sa aj hrozba samotných kritikov…

Preto je konflikt medzi teologickým, božej vôli podriadeným, chápaním sveta v islame a medzi ostatným svetom, ktorý vníma realitu cez rozum, taký hlboký. Dá sa povedať, že tento konflikt je neprekonateľný a pokiaľ sa ľudia začnú orientovať na fundamenty islamu, dostávame sa ku zdrojom súčasných problémov.

Islam v súčasnej podobe je prakticky nereformovateľný, reforma islamu znamená jeho zánik. Napriek tomu, ako povedal Robert Reilly, nie je islam hrozbou. Hrozbou je naša strata koreňov, naša neschopnosť pozrieť sa do vlastnej histórie, zdrojov našej kultúry. Tak vykoľajený systém ako je islam skrátka v normálnej spoločnosti nemá šancu. Avšak od 19.storočia storočia robí západ všetko pre zničenie vlastnej kultúry relativizáciou morálky a zavádzaním rôznych sociálno-inžinierskych koncepcií, rôznych izmov, ktoré nemajú so životaschopnosťou civiliácie nič spoločné, sú len prejavom subjektívnej vôle skupín ľudí. Spoločnosť založená na pevných morálnych a etických pravidlách nemá problém odolať islamu.

Ak však žiadne pravidlá nie sú , ak „liberálne“ staviame rovnítko medzi morálku ľudožrúta z Papuy a humanistu súčasnosti, potom neexistuje žiadny morálny etalón a islam so svojimi rigidnými a nezmyselnými pravidlami ochotne tento prázdny priestor zaplní. To je mimochodom aj dôvod, prečo sa s nedôverou pozerám na súčasný postoj našich intelektuálov pri boji voči tzv. tradičnému chápania spoločnosti, rodiny, zodpovednosti a miesta jedinca v spoločnosti. Nie som veriaci, ale som si viac ako istý, že práve spochybňovanie morálky, ktorá sa vyvíjala na pôde judeo-kresťanskej civilizácie je tým elementom, ktorý je pre súčasný konflikt s islamom fatálnym.

http://www.postoy.sk/content/robert-r-reilly-benedikt-xvi-mal-pravdu-problem-v-islame-je-teologicky