Prečo posielame deti do škôlky

Na májovú schôdzu parlamentu predkladám návrh o povinnej predškolskej výchove pre všetkých.

Na Slovensku klesá trend detí navštevujúcich škôlky. Je to v protiklade s tým, čo sa deje v iných krajinách únie. EÚ kladie stále väčší dôraz na predškolskú výchovu a deti v škôlkach sú jednou z tých racionálnejších priorít EÚ. Nejde totiž len o podporu predprimárneho vzdelávania, ale EÚ vychádza z predpokladu, že škôlky pomáhajú pracujúcim rodičom zosúladiť rodinný a pracovný život.

Pozrime sa na čísla:

V roku 2008 bola participácia detí v predprimárnom vzdelávaní vo veku medzi 4 rokom a začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky v krajinách EÚ v priemere 92,3%, pričom v Slovenskej republike to bolo len 79,1%, v Taliansku 98,8%, vo Veľkej Británii 97,3%, v Českej republike 90,9%, v Holandsku a Belgicku 99,5% a vo Francúzsku 100%.

V roku 2012 bola na Slovensku účasť detí v škôlkach ešte nižšia – u štvorročných len 73% a u päťročných 80%.

Podľa nášho návrhu potrebujeme dostať do škôlok cca 25 700 štvorročných a päťročných detí, na čo musíme získať približne 45 mil eúr. Za tieto peniaze nielen dostaneme všetky deti do škôlky, ale v škôlkach vytvoríme približne 1500 stálych pracovných miest.

A nech mi nikto nehovorí, že na to nie sú peniaze. V krajine, kde vláda dáva 21 miliónov eúr garážovej firme Grandwood na vytvorenie 390 pracovných miest, sa peniaze na škôlky pre deti musia nájsť. Napríklad z fondov EÚ. Začína sa nové programovacie obdobie a vzdelávanie a zamestnanosť by mali byť prioritnými oblasťami, kam peniaze z EÚ nasmerovať.

Na výstavbu škôlok sú peniaze v ROP – Regionálnom operačnom programe v časti peňazí vyčlenených na školskú infraštruktúru. Už aj na Slovensku sa objavujú projekty tzv. kontajnerových škôlok, ktoré sú finančne nenáročné  (napríklad kontajnerová škôlka v Dunajskej Lužnej).  V ESF – Európskom sociálnom fonde, ktorého časť spravuje Ministerstvo školstva a časť Ministerstvo práce, je dosť peňazí na pokrytie zvyšku projektu – mzdy učiteľov a podobne. Okrem podpory vzdelávania detí  ide aj o podporu zamestnanosti – nielen, že v škôlkach zamestnáme personál, ale podporíme tým aj zamestnateľnosť rodičov. Keď dajú Richter s Čaplovičom hlavy dokopy, môžu vypísať zmysluplné, navzájom prepojené výzvy pre samosprávy, alebo iných zriaďovateľov.

Pomôžeme nielen mladým rodinám, ale aj samosprávam, ktoré dnes nedokážu naplniť svoju povinnosť vytvoriť toľko miest v škôlkach, aby boli nároky všetkých rodín s deťmi v predškolskom veku uspokojené. Rozumiem tomu, že vo financovaní škôlok je bordel, ale to, čo navrhujem, je riešiteľné aj za súčasného neutešeného stavu financovania predškolských zariadení a prerozdeľovania podielových daní.

Rodičom so škôlkou nevzniknú žiadne finančné náklady. Navrhujeme totiž, aby rodič dieťaťa, ktoré chodí do škôlky, mohol poberať príspevok na starostlivosť o dieťa až do 6. roku dieťaťa. Peniaze na príspevok pôjdu z ESF a rodičovi budú preplatené reálne náklady spojené so škôlkou až do výšky 250 eúr mesačne. Príspevok na starostlivosť o dieťa je v legislatíve už dnes, my len chceme predĺžiť  lehotu jeho poberania z troch na šesť rokov.

Pozrime sa ešte raz na čísla o tom, koľko detí chodí  na Slovensku do škôlky. U štvorročných detí je to zhruba 73%. Aké deti nám teda do škôlky nechodia? Sú to prevažne deti zo Sociálne vylúčených spoločenstiev, inými slovami, z rómskych separovaných a segregovaných osád.

Podľa štúdie Svetovej banky navštevovalo v roku 2011 materskú školu len 28% rómskych detí vo veku od troch do šiestich rokov. Najmenej spomedzi všetkých krajín s rómskym etnikom. Je zrejmé, že práve tieto deti z málo podnetného prostredia je potrebné zvlášť pripraviť na výchovu a vzdelávanie v základných školách. Neovládajú slovenský jazyk, nemajú základné sociálne zručnosti a bývajú neuromotoricky nezrelé, často sa u nich rozvíjajú špecifické poruchy učenia a tak spravidla končia buď v prípravných ročníkoch alebo v špeciálnych školách. Účasť rómskych detí v špeciálnych školách sa v roku 2010 vyšplhala až na 60%, čo predstavuje okolo 15 tisíc detí.  Pre štát je ich vzdelávanie v špeciálnych školách, v špeciálnych triedach alebo v prípravných ročníkoch maximálne neefektívne, na žiaka platí až 2,5 násobok normatívu oproti žiakovi v štandardnej triede.

Výsledok? Šestnásťročný žiak ukončí povinnú školskú dochádzku v 6. ročníku špeciálnej základnej školy, nevie sa ani podpísať a jeho kroky vedú na úrad práce,  na ktorom je úspešne evidovaný ako dlhodobo nezamestnaný, nekvalifikovaný jedinec v hmotnej núdzi odkázaný na štát.

Existuje ešte jedna štúdia Svetovej banky. Z nej vyplýva, že tie deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev, ktoré navštevovali škôlky v predškolskom veku dokázali ukončiť riadne stredoškolské vzdelanie. Múdry štát by preto podporil vzdelávanie detí zo SVS v škôlkach, aby ich ako dospelých nemusel živiť.

Povinnou predškolskou výchovou by tiež štát získal lepší prehľad o deťoch, ktoré nám dnes z evidencie vypadávajú a to práve medzi 4. rokom a začatím povinnej školskej dochádzky. V dôsledku takéhoto výpadku
bola malá Lucia utýraná bez toho, aby niekomu chýbala. Rovnako tomu bolo v prípade chlapca z Prešovského kraja, ktorý do svojich ôsmych rokov nenavštevoval žiadnu školu a nikomu nechýbal. Koľko je takýchto detí, stratených v systéme? Desiatky? Stovky?

Chápem rodičov, ktorí nechcú, aby ich dieťa chodilo do škôlky. Ak mu dokážu zabezpečiť dostatok podnetov na to, aby dieťa išlo do školy pripravené a zvládalo školu bez prípravných ročníkov a iných nekoncepčných a drahých riešení, majú na to právo. V návrhu na takýchto rodičov pamätáme. Zo systému sa bude dať veľmi jednoduchým spôsobom dostať, stačí, ak dieťa absolvuje diagnostické testy v pedagogicko-psychologickej poradni a dostane z povinnej predškolskej výchovy výnimku.

Na záver snáď len odkaz pre tých, ktorí namietajú rozpor návrhu o povinnej predškolskej výchove s liberálnymi hodnotami a víziami. Už v roku 2010 sme v našom programe, v kapitole školstvo, tvrdili, že kým stredoškolské a vysokoškolské vzdelanie považujeme za osobný statok, základné vzdelanie je spoločenský, verejný statok, platený z verejných zdrojov. Preto sme nikdy nenavrhovali zrušiť povinnú školskú dochádzku a preto si teraz dovoľujeme navrhnúť povinnú predškolskú výchovu. Veľmi dúfam, že tento návrh kolegovia v parlamente podporia. Stačí len odložiť –izmy, politikárčenie a riadiť sa zdravým rozumom. Lebo predovšetkým o tom je tento návrh. CheersJ