Naše x-té Baby P

To štvormesačné dieťa, ktoré nadrogované s poranenou hlavou zomiera niekde v banskobystrickej nemocnici je naše x-té baby P. Pamätáte si ten prípad z Veľkej Británie, nie?

Blonďavý 17- mesačný britský chlapec Peter Connelly  zomrel v roku 2007 na následky viac ako 50-tich vážnych poranení spôsobených dlhodobým týraním. Chlapec bol celý čas pod dohľadom britských úradov sociálnej kurately. Napriek „starostlivosti“ úradníkov ho striedavo  týralo niekoľko jeho najbližších – od matky až po otčima.

Utýraný 17-mesačný Peter Connelly, allias BabyP

Ten prípad otriasol celým svetom a najmä Londýnom. Vtedy sa britský systém „zbláznil“ a pod heslom No more Baby P začala sociálna kuratela odnímať deti biologickým rodičom už pri najmenšom podozrení zo zneužívania, zanedbávania, či týrania.

Koľko máme takých baby P na Slovensku? Asi najviac sa nám všetkým vryla do pamäte utýraná malá Lucka. Dieťa, ktoré tri roky nikomu nechýbalo, ani pediatrom, ani úradníkom sociálnej kurately  a rodičia naň pokojne  brali prídavky. Je preto skutočne dobrá správa, že po dvoch rokoch prokurátor obvinil zo zavinenia smrti dieťaťa aj zodpovednú sociálnu kurátorku.

Spomenula som si na prípad týraného chlapčeka z Prešova. V roku 2011 noviny priniesli informáciu, že policajti zachránili 4-ročného chlapca pred duševne chorou matkou, ktorá ho takmer uškrtila. Keďže bola matka duševne chorá a v minulosti sa už raz pokúsila chlapca zavraždiť, dieťa bolo v záujme sociálnych kurátorov. Vtedy som bola štátnou tajomníčkou na ministerstve práce a začala som sa o prípad zaujímať.

Čo som sa dozvedela, bolo otrasné. Matka, vdova, trpela ťažkou duševnou poruchou, ktorá mala vážny vplyv na jej správanie voči sebe a voči okoliu. Keď mal chlapec dva roky, chcela ho vyhodiť z balkóna pri vyháňaní duchov. Sused zavolal policajtov, tí zobrali matku aj s chlapcom. Chvíľu pobudla na psychiatrii, pod podmienkou, že  sa bude ambulantne liečiť jej !!!!vrátili!!! chlapca a poslali ich domov. Dva roky sa zdanlivo nedialo nič. Matka dala chlapca do internátnej škôlky, vraj mal poruchy správania. Zo spisu som sa dozvedela, že chlapec sa nechcel pred učiteľkami a deťmi vyzliekať, ani keď išiel spať, na záchode sa vždy zamkol a keď mal ísť v piatok na víkend domov, chytil sa vychovávateľky, koberca alebo nábytku a zúfalo sa snažil ubrániť kontaktu s vlastnou matkou.

Až prišli letné prázdniny, škôlku zavreli  a matka si chlapca zobrala domov. Tri dni sa z ich bytu ozýval chlapcov krik, ktorý matka prehlušovala stále hlasnejšou hudbou, napokon susedia zavolali hliadku. Policajti našli uprostred obývačky nejaký woo-doo oheň a 43-ročnú ženu, ktorá odriekala modlitby a škrtila vlastného syna. Ten už nedýchal. Po prevoze do nemocnice lekári zistili, že chlapec mal telo posiate popáleninami a modrinami, po dvojročnom pravidelnom týraní. Na chodidlách mal rany od zahasených cigariet, na tele popáleniny od nejakého tupého kovového predmetu.

Dva roky ho matka týrala. Jeho trápenie si nevšimli učiteľky, ani pediater, ani úradníčky, ktoré ho mali v sociálnej kuratele. Viete, koľkokrát prišli skontrolovať chlapca, ktorého mali na starosti? Dvakrát za dva roky. Raz zazvonili a medzi dverami sa pýtali matky, či je všetko OK. Chlapca ani nevideli. Druhý raz sa už ani neunúvali prísť, len zatelefonovali matke.

Tie úradníčky som nechala vyhodiť a podala som trestné oznámenie na všetkých, ktorí o chlapcovi vedeli a vykašľali sa naň. Myslím, že ho stopli /keďže som to podávala ako štatutár ministerstva, a naša „misia“ na ministerstve bola predčasne ukončená, nebola som vyrozumená o priebehu vyšetrovania/. Ale stihla som zvolať stretnutie úradníkov z sociálnej kurately z jednotlivých úradov. Chcela som vedieť, ako môže spať taký sociálny kurátor, ktorý sa vykašle na týrané dieťa? Najčastejšia odpoveď bola, že platy sú nízke a úrady nie sú vybavené autami, aby deti kontrolovali. Zmerala som si vzdialenosť medzi príslušným úradom a miestom bydliska chlapca cez google maps. Bola to vzdialenosť na 15 minút chôdze…

Toho chlapca som vtedy považovala za naše Baby P. Lenže potom prišla informácia o Lucke, to už som bola v opozícii v parlamente. Dôvod, pre ktorý Lucka nikomu nechýbala bol ten, že nemáme evidenciu o deťoch medzi 3. a 7. rokom života, resp. kým dieťa nenastúpi do školy. Tak som pripravila návrh zákona, podľa ktorého by boli v piatom a medzi šiestym a siedmym rokom povinné preventívne prehliadky dieťaťa u pediatra. Zároveň som na preventívne prehliadky naviazala vyplácanie prídavku na dieťa.  Aby bola zabezpečená evidencia detí, aby sme prišli na to, keď nám nejaké podozrivo vypadne zo systému tak ako Lucka. Návrh neprešiel. R. Raši, poslanec Smeru a exminister zdravotníctva, sa vtedy vyjadril, že tento návrh nepodporí, lebo ako predkladateľka nemám príslušné vzdelanie. Beriem, pán doktor, ale predložili ste odvtedy vy ako človek vzdelaný niečo alternatívne, čo by aspoň sčasti zamedzilo utýraným Luckám? Nepostrehla som.

A teraz zomiera ďalšie zanedbávané nadrogované dieťa v Banskobystrickej nemocnici. Matka, narkomanka, už má dve deti v náhradnej osobnej starostlivosti u starých rodičov. Takže existuje pomerne veľký predpoklad, že keď sa pri svojej závislosti nedokázala postarať o dve deti, nezvládne to ani pri treťom. Sledoval to dieťa niekto? Bolo vôbec u pediatra? Prečo behajú takíto rodičia po slobode?

Je fakt dobrá správa, že v prípade Lucky prokurátor obvinil zodpovednú sociálnu kurátorku. Našich Baby P už máme viac ako dosť. To čo potrebujeme teraz, je precedens vo vzťahu sociálnej kurately k týraným deťom. Vyvodenú zodpovednosť.