Prichádza zlatý vek Ázie?

Civilizácie na vrchole sa zvyčajne striedajú…

Zatiaľčo Európa sa trápi svojím extrémnym nepomerom medzi severom a juhom – sever má menu vhodnú na exporty, no juh má príliš silnú menu a nemôže sa stať konkurencieschopným – v Ázii sa veci majú inak. Hlavné ekonomiky sú všetky postavené na exporte, t.j. produkujú reálnu hodnotu. Ich najväčším problémom sú práve Amerika a Európa. Tu sa ich výrobky spotrebovávajú, no reálna protihodnota za ne je nedostatočná.
Až 60% ázijského obchodu je s neázijskými krajinami. Tri najsilnejšie ekonomiky Ázie – Čína, Japonsko a Kórea spolu realizujú len 22% obchodu.
Teraz prichádza doba, kedy sa Ázia stavia na vlastné nohy a obmedzuje svoju závislosť od „západu“.
Pozrime sa na situáciu v jednotlivých krajinách:
Hong Kong a Singapúr prosperujú a dosahujú rozpočtové prebytky (čo je na západe ťažké sci-fi). Japonsko síce dlhodobo stagnuje, je však zdrojom moderných technológií a investícií v regióne (ekvivalent Nemecka v Európe). Južná Kórea je na vrchole svojich síl – stala sa technologickým, exportným a investičným lídrom. Taiwan sa doťahuje za Kóreou a výsledky mohutných čínskych investícií do výskumu a vývoja sa ešte len dostavia.
Krajiny ako Indonézia, Austrália ťažia z predaja svojich obrovských nerastných surovín. Thajsko, Laos, Vietnam atď. zo zahraničných, a India aj domácich, investícií. Práve v týchto krajinách sa mohutne investuje do infraštruktúry – ciest, nemocníc, elektrární.

Utešene rastie v Ázii stredná vrstva, ktorá je motorom ďalšieho ekonomického a technologického vývoja.

Ruka v ruke s tým ide spotreba. Okrem podpory domácej spotreby sa ázijské vlády sústreďujú na odbúranie bariér vzájomného obchodu. Čína, Kórea a Japonsko rokujú o dohode o voľnom obchode, akú nedávno uzavrela Kórea s EÚ a USA. Tieto opatrenia posilnia vzájomnú obchodnú výmenu a obmedzia závislosť Ázie od západu – s jeho umelo udržiavanou ekonomickou úrovňou.

Oproti Európe má Ázia jednu podstatnú výhodu. Zvyšovanie obchodnej výmeny sa deje bez vytvorenia politbyra, ktoré by si privlastňovalo výsledky odstraňovania bariér, pohlcovalo by nekonečné prostriedky na svoje sociálno-inžinierske projekty, a uzurpovalo by si právo určovať od stola čo, kto a ako má robiť. Japonsko je obdobou Nemecka v Európe, ale neurčuje toky peňazí, ktoré patria iným.
Najväčší vplyv na ostatných má pochopiteľne Čína. Nie je to žiadna novinka, veď na čínskej kultúre, písme, umení a náboženstve vyrástli prakticky všetky krajiny juhovýchodnej Ázie.
Jedným zo zaujímavých spôsobov, ako sa čo to podozvedať, je rozprávať sa s taxikármi (ako spieva aj Miro Žbirka). Pred nejakými vyše desiatimi rokmi som išiel taxíkom v Kuala Lumpure a pozeral som sa na dopravné značenia, ktoré boli v latinke, čínštine a japončine. S tým, že čínština bola pred japončinou. „Taxikár mi povedal“, že kedysi boli Japonci číslom jedna v Malajzii, ale dnes sú to už Číňania. Tak sme sa trochu zarozprávali až sme sa dostali k tomu, že  ja som mu rozprával o tom, ako v Európe človek, ktorý nerobí, dostáva podporu od štátu. Myslím, že mi to ani neuveril, lebo bol z toho úplne vedľa. Nedokázal spracovať, že niekto by niekomu posielal peniaze bez protihodnoty. Veď on musí ráno skoro stať, naskočiť do auta a celý deň sa obracať, aby zarobil na seba a vzdelanie svojich detí. Divil sa, prečo by niekto chodil do práce, ak by vláda dávala peniaze len tak.
Myslím, že ak sledoval posledné dva roky správy z Grécka, tak ho muselo úplne poraziť.
Dobre to však ilustruje to, prečo Ázia ide napred, a Európa – síce s urputným zdráhaním – nadol.
Ázijské národy tiež čakajú výzvy. Musia zvládnuť už spomínaný rast vplyvu Číny a druhá vec je investovať do čistoty životného prostredia. Samozrejme, efektívne, žiadne solárne elektrárne alebo vrtule, či „boj proti bublinkám v limonáde (CO2)“. Je treba vyčistiť zdraviu škodlivé chemické látky.
Recyklácia je v Číne priam viditeľná – z ekonomických dôvodov sa snažia znova spracovať čo sa dá.

Podčiarknuté, zrátané, Ázia má najlepšie predpoklady zdvihnúť žezlo ekonomického a technologického vývoja našej planéty.
Symbolicky, zo Slovenska sa minulý rok za prvých 10 mesiacov vyviezlo najviac áut do Číny…