Rodovo ideologické bludy a kecy

Žiadna demokracia nepozná povinné kvóty. Obchádza sa nimi demokracia. Platí to aj pre rodovú rovnosť žien a mužov v pracovnom, verejnom spoločenskom a politickom živote.

https://dennikn.sk/1702567/vyznamenana-sociologicka-zora-butorova-bez-rodovej-rovnosti-je-kazda-demokracia-neuplna/?ref=tit1
Tvrdenie prezidentkou ocenenej sociologičky Zory Bútorovej vám, nám, podprahovo podsúva, že pokým nebude párom rovnakého pohlavia priznané právo na manželstvo alebo aspoň (pre začiatok) registrované partnerstvo s príslušenstvom, prináležiacim len manželstvu muža a ženy, dovtedy nebude naša slovenská demokracia úplná… Mieni vôľu ľudu, prostredníctvom ľudu a ním, jeho, volených zástupcov v parlamente. V tomto smere chýba aj štátne vyznamenanie dúhovej ombudsmanky…
Podprahové posolstvo prezidentky: Voľte Progresívne Slovensko…
Za víťazstvom Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách nebolo len jej ženstvo.
Zalamovanie rukami a nohami rodových ideologičiek a feministiek nad údajným obmedzovaním ženských práv svojím voluntarizmom (čo sa babe chcelo, sa jej snilo) v slobodnej a otvorenej demokratickej spoločnosti brzdí jej prirodzený vývoj a rozvoj.
Demokracia pozná len slobodnú súťaž lepších, kvalitnejších a schopnejších uchádzačov a uchádzačiek o miesta, pracovné pozície, postavenie v spoločnosti, politike, ako súťaž oboch pohlaví.
Pod pojmom pohlavie rozumieme prirodzenú jednotu pohlavia a rodu a netreba osobitne zmieňovať pohlavie a rod, ani ich od seba oddeľovať; takéto delenie a oddeľovanie je produkt rodovej ideológie s výnimkou ojedinelej transsexuality (viac nižšie).
Rodová ideológia nemá oporu o exaktnú vedu, je produkt sociálnej filozofie neomarxizmu ; sociológia nevykazuje všetky komplexné znaky exaktnej vedy. 
Možno len zaznamenať rozdielny pomer v zmesi mužského a ženského elementa, čo poznať navonok v zjave, dikcii a afektovanom správaní zženštilých mužov (prípadne homosexuálov) a ženských mužatiek (prípadne aj lesbičiek; so sklonom k dominancii alebo submisivite; dominancia a submisivita sú prirodezné biopsychické atribúty ženskosti a mužskosti)).
Teológiu rodu kresťankého heretika (Ondrej Prostredník, Progresívni „kresťanskí“ veriaci, na kandidátnej listine Progresívneho Slovenska), ako aj pseudo teórie psychiatra Pataráka, píšuceho pre Denník N, treba odmietnuť.
A ako vravieval Julo Satinský: „Šľak ma ide trafiť!“ Mienim takzvaný rodovo korektný jazyk.
Postavte vedľa seba političku a politika, nech vám preniesú ich politické programy. Potom sa rozhodnite. Urobte to za seba. To isté sa deje v slobodných a demokratických voľbách…
Postavte vedľa seba na štartovaciu čiaru muža a ženu. Výsledok máte jasný.
Postavte vedľa seba tamtiež (preteky) ženu a transsexuálnu osobu (muž, označujúci sa za ženu). Výsledok máte vopred jasný.
Podobné rozdiely možno zaznamenať aj pri riešení úloh mužov a žien (logika a intuícia).
Pre niektoré profesie, povolania a pozície vo verejnom a politickom živote je prirodzený výber založený aj na prirodzených dispozíciách mužského a ženského elementa, vyjadrenom ako feminum a maskulínum.
Muži a ženy myslia, cítia a prežívajú odlišne, komunikácia oboch mozgových pologúľ je u mužov viac oddelená, u žien interaktívnejšia, v okamžitom prepojení systémov prvej a druhej signálnej sústavy.
Aj tým, nielen anatomicky a fyziologicky, sú ženy prirodzene vybavené pre svoje ženstvo a materstvo.
Aj tým, sú muži preurčení na svoje mužstvo, mužnosť, otcovstvo a status hlavy, ochrancu a živiteľa rodiny.
V týchto rozdieloch vidím úžasnú krásu rozdielov medzi mužskou a početnejšou, menštruujúcou časťou ľudstva. V polarite plus a mínus, ktoré sa k sebe priťahujú… (táto fyzika a elekktrina v rámci porúch sexuality funguje inak a nie je presne vedecky známe, ako…
(…samozrejme, aj v rámci tejto „fyziky magnetizmu a elektriny“ a ľudskej biochémie existujú skraty).
Do rámca normality súčasnej spoločnosti patrí aj, že žena, v dôsledku svojich schopností a spôsobilostí, môže mať vyšší príjem, než veľa mužov…
O výške príjmu rozhoduje zamestnávateľ; v štátnej a verejnej službe inak, v súkromnej sfére inak.
Ak sa žena rozhodne pre single a non materstvo, má na to osobitný dôvod. Ním je alebo kariéra alebo porucha.
Ak muž nezvláda svoj život podľa jeho rodového predurčenia, ide o poruchu.
Malo by platiť pravidlo: Rovnaká pozícia – rovnaký plat alebo mzda. To je asi tak všetko v tejto časti pojmu rodová rovnosť. Samozrejmosťou v párovom spolužití je správna a žiaduca zdieľaná starostlivosť o domácnosť a deti.
Ak sa ale žena, a hoc aj matka, rozhodne skákať padákom, bude. Ak sa rozhodne trebárs pre jadrovú fyziku a prácu v Cerne, bude. Ak sa rozhodne letieť do kozmu, poletí.
Celé to stojí a padá na: Som, chcem. A na fyzickej a mentálnej výbave.
V párovom spolužití a rodičovstve platí aj v tom, jedine spoločný konsenzus a vzájomná slobodná dohoda. Nad ňou je najlepší záujem detí, hoc aj vo viac-menej zanedbanej domácnosti.
Poznámka: Pre časť mentálnej výbavy neplatí, že čím vyššie IQ, tým (…). Menza je len spolok osôb s IQ nad 130, s ktorým si väčšina týchto“ nadľudí“ nevie rady a je im na nič. Otázka budúcnosti nadpriemerne nadaných a „rýchlych“ detí je rôzna. Nadpriemerné výsledky a výkony v telesnej a duševnej práci môžu dosiahnuť len osoby, ktoré si povedia: „Som a chcem“ aj so štandardným IQ, mentálnou ale aj oslabenou telesnou výbavou. A tvrdou prácou na sebe a diele (napr. Káčer na bicykli). Cesta za vytýčenými cieľmi. IQ nad 130 ešte nezakladá právo na Nobelovu cenu.
Rodová ideológia je „na hlavu“ a za hranicou normality, neguje ju. Sociologičky a rodové ideologičky, na čele s Pietruchovou, ktorú za presadzovanie rodovej ideológie platí štát cez MPSVaR, Porubänová a vyznamenaná Bútorová a ďalšie, sú radikálne ultra feministiky, stavajúce ženské, pohlavie a rod na miesto, ktoré mu z pohľadu svetskej aj židovsko-kresťanskej antropológie, biopsychickej a sociálnej štruktúry spoločnosti nepatrí. Dožadujú sa ženských nadpráv neomarxistickou rodovou ideológiou, ktorá je dcérou klasického marxizmu, iba s poruchou, odchýlkou, deviáciou od pojmu normalita spoločnosti v časti pohlavie a rod. Je normálne, ak sa pohlavie zhoduje s rodom a sú v jednote. A o tom je aj Istanbulský dohovor, najmä jeho rodovo-ideologické pozadie definície rodu ako „sociálneho konštruktu spoločnosťou vytvorených rodových rolí…“.
Tento „konštrukt“ zodpovedá prirodzeným charakteristikám mužského a ženského pohlavia a rodu. Anatomické pohlavie predpokladalo a očakávalo zodpovedajúci rod. Jedinou výnimkou je transsexalita. A pre ňu a nielen, bola vytvorená rodová ideológia, ktorá ide ešte ďalej: delí pohlavia a rody.
Zdravá a normálna spoločnosť ale rodové role netvorí, ale prijíma, akceptuje a rešpektuje. Rodová ideológia ich popiera a odmieta. A tu je nebezpečenstvo dikatúry: Väčšinová hetero spoločnosť sa musí prispôsobiť a vytvoriť miesto a priestor menšinovým pohlaviam a rodom.
Pre boj a prevenciu proti násiliu na ženách úplne stačí legislatíva, ktorú môže Slovenku závidieť celý západný svet, stačí ju uvádzať do života, rozvíjať a zdokonaľovať, ale (!) len v súlade s prirodzenými základnými ľudskými právami a právami.
Odporúčanie feministkám a rodovým ideologičkám: Choďte na misiu do arabského moslimského sveta a kážte o ženských právach; a pokúste sa v rámci islamského školstva založiť študijný odbor rodové štúdie. A informujte o výsledkoch Slovensko a prezidentku.
No, nemusíte až tam, stačí, ak svoj aktivizmus rozviniete v západnej časti Európy. Ak to budete robiť pod hlavičkou mimovládnej, cezhraničnej „neziskovky“ a vzdáte sa „filantropa“ Georga Sorosa, rád vám prispejem svojou asignačnou daňou…
Toľko k prezidentskému vyznamenaniu sociologičky Zore Bútorovej.
Liberálka Zuzana Čaputová vyznamenaním podporila ľavicový extrémizmus. Vzápätí vyzvala slovenskú cirkev na odmietnutie nenávisti, ktorej ako hlava štátu vytvára prezidentské zázemie.
Vždy som chcel mať hlavu štátu, aj moju, ktorú by som si nielen ctil z ústavy, zákona a povinnosti, ale aj osobne vážil. Zatiaľ mi to nevyšlo. Zrejme nie som sám.
Aj o tom je sloboda a demokracia, založená na ľudskej diverzite, názorovej pluralite a právnom poriadku. Pojem jednota a zjednotenie spoločnosti demokracia nepozná. Nemožno ju prikázať a nariadiť zákonom. Taký zákon by bol v rozpore so základnými ľudskými právami.
Demokracia pozná len Ústavu a zákon a v ich rámci a etických rámcoch „zdola“ (sekularizmus) a „zhora“ (kresťanské učenie) osobnú slobodnú vôľu, zodpovednú voľbu a osobnú, neprenositeľnú zodpovednosť. Na najvyššom poste štátu ju svojím dielom má dnes v rukách prvá slovenská žena, prezidentka. Pýtam sa jej:
Ako a eko s Istanbulským dohovorom? Predvolebnú ústavnú krízu kompetencií ústavných činiteľov schválne odsúvate na čas po voľbách, v dobrej viere vo volebné víťazstvo „progresívnej“ liberálnej ultra ľavice?
Potom sa anulujú dve nevykonané uznesenia Národnej rady Slovenska a začne sa otvárať ústava, Preambula a Čl. 1 odsek 1 v časti ideológia?
A začne meniť charakter štátu? Z parlamentnej na „liberálnu demokraciu“? Čo to je?
Demokracia je alebo nie je. Nepotrebuje príkrasky. Liberálna demokracia podsúva lož.
Začne sa Slovensko meniť na diktatúru neo proletariátu novej, neomarxistickej ľavice? Má Slovensko dostatočné kapacity na výkon trestu pre „liberálnu demokraciu“ nepohodlné osoby? Teda, quo vadis (kam kráčaš) európska a slovenská demokracia?
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan.