Rytier Gašparovič , Varehovo jablko a Ficovo Krematórium. Slovensko.

Počet zobrazení: 11

„Od geniálneho po smiešne je iba krok“.

Myslím si, že myšlienka sa cisárovi Napoleónovi zrodila , spolu s hlbokým osobným poznaním, až počas jeho potupnej cesty z Moskvy do Paríža.

Cisár bol, ako dokladujú dejiny, na oboch jej brehoch.

Založiť tradíciu najvyššieho francúzskeho vyznamenania, Veľkého kríža čestnej légie, a nemať dosah na socialistov dneška a ich devalvácií „cnosti na núdzu“, musí byť viac ako smiešne útrpné.

Rytier Ivan Gašparovi III. je unesený. Ale nie naozaj, kto by mal oň záujem. On je uveličený z radovaniek Francois Hollandeho nad dohodnutou štátnou zákazkou za 6 miliárd eur. Poslušne stojí po boku Róberta Fica, ktorého zmáhajú citové poryvy vďačnosti z novej atómovej elektrárne a zdieľa radosť z atómového nadšenia Miroslava Výboha, honorárneho konzula Monaca. No a obchodník Výboh je očarený sám sebou a svojou „podnikateľskou“ zručnosťou. Dosadiť do súkolia moci ľudí, ktorí mu splnia každé jeho želanie. Niet najmenších pochýb , že život v Monacu je nesmierne drahý.

Rytier Ivan III., v podvečer dvadsiateho štvrtého výročia otvorenia slovenského „Bazáru so zamatom“, nezodpovední mu podnes hovoria „revolúcia“, sa vydal na cesty po Ficovom Krematóriu. Po Slovensku. V pietnej úcte k svojmu životnému postoju :

„Ako mi však nemilovať osobnosti, ktoré sa v každom historickom okamihu vedia zaradiť na správnu stranu?

Nesie Bibliu pre bezmocných občanov, aby tak ako doteraz ešte aspoň jedno štvrťstoročie, ďalej kráčali cestou do záhuby.

Nesie Bibliu darebákov do Macejkovej chrámu neopakovateľného práva hrať s falošnými kockami v každom okamihu, keď sú ohrozené prirodzené práva ľudí verných moci jednej strany. V týchto slávnostných chvíľach musia všetci sudcovia pochopiť, že Čentéš je tieň, ktorý ohrozuje červený hodnotový stred. Posolstvo, ako dostať do sudcovského krvného obehu nutnosť bdenia, aby nikto súčasnú vládu nezdržiaval a neobťažoval dovolávaním sa svojho práva. On, rytier Ivan bude dovtedy namietať, pokiaľ to Čentéša neomrzí.

Veď aj rytier Ivan III. mal svojho času akési drobné rozkolísania pri Nafta Gbely, za ktoré sa dnes hanbí. No a vidíte, česť padla za obeť, no Nafta Gbely žije.

To už sa nesmie zopakovať, hrmí rytier Ivan III. Pred dva a pol rokom tu bol znova pokus Radičovej so Žitňanskou o akési pochybné etické hodnoty spoločnosti. A výsledok ? Zatknutý čestný podnikateľ Vareha. Následok ? Prerušenie jeho podnikateľskej aktivity s vyššou pridanou hodnotou, rozumej DPH, prinieslo vyššiu nezamestnanosť do regiónu. Dnes je Vareha krôčik k slobode. Aké veľké šťastie pre Slovensko, že Pištoví sudcovia nevymreli rovnako, ako podnikateľove lykožrúty.

Dnes aj košický vyšetrovateľ by mal nájsť dostatok odvahy a správne si „vyložiť“ závery znaleckého posudku o padnutom moste v Kurimanoch, aby neboli ohrozené „podnikateľké“ aktivity rytierovho kamaráta z Váhostavu. Musí si uvedomiť, že aj Trenčania čakajú na jeho železničný most.

Odvahu rovnakú, akou sa prezentoval minister Kaliňák, ktorý s nasadením života zabránil zverejneniu záverov vyšetrovania emisnej kauzy, pretože by to ohrozilo Slovensko.

Dnes, kedy potomok cisára Napoleóna, Francais Hollande, ocenil Rytiera Ivana III. za spoločenský prínos, začína viac pozornosti venovať jeho úvahám.

„Kráľ je niekedy nútený dopustiť sa zločinov, ale sú to zločiny vždy z jeho strany“, ospravedlňoval sám seba Napoleón Bonaparte.

Nášho rytiera Ivana III. bude zdobiť jeho osobný vklad do rozvoja slovenských spoločenských vzťahov. Pritom treba brať do úvahy aj mieru jeho sebazaprenia a obety.

Prijal najvyššie francúzske vyznamenanie poznačené krutosťou feudalizmu z rúk socialistu, ako poddaný Róberta Fica.

Poučenie pre budúcnosť.

Francúzska revolúcia bola krvavá a poznačená majstrovstvom Josepha Fouchého – „Sľubuj svojim voličom všetko, čo chcú počuť“.

Slovenský Bazár zamatu nebol krvavý a za ďalších 24 rokov občania neprezieravo nekúpili ostrov Elba.