Slovensko a rebríček slobody tlače
Slovensko sa v rebríčku slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc vraj v ostatných troch rokoch prepadlo o osem priečok, na 35. miesto.
Od vzniku vlády Smeru, SNS a Mosta-Híd sa umiestnenie Slovenska v rebríčku slobody tlače zhoršilo vraj o 23 priečok. Titulka Denníka N:
Slovensko sa v hodnotení slobody tlače prepadlo už tretí rok po sebe. Ešte v roku 2016 bolo na 12. mieste, píšu aj Kuciakove Aktuality.
Pozoruhodné je, že „najslobodnejšia“ krajina sveta USA, je v rebríčku až na 48. mieste. Podľa akých kritérií? Lebo „zlý Trump“? Že „papuľuje“ novinárom? Bez servítky? Ako Fico? Mnohí si zaslúžia.
https://dennikn .sk/1445669/slovensko-v-rebricku-slobody-tlace-padlo-uz-treti-rok-po-sebe/?ref=tit
https://rsf.org/en/ranking/2019
Píše a uvádza Denník N, ktorý slobodne nečítam, nepredplácam ani nekupujem. Iba sledujem, aby som ho mal pod kontrolou a úplne mi stačia titulky a úvodné perexy.
Denník N si „ťažká“: „Horšie minuloročné skóre tak bolo dôsledkom ohrozenia nezávislosti verejnoprávnej RTVS.
Pokračujúce problémy v RTVS a Kuciakova smrť však mohli mať dopad aj na najnovšie umiestnenie Slovenska v rebríčku slobody tlače.“
Kto je zodpovedný za toto? Hodnotitelia píšu: https://rsf.org/en/slovakia
„Slovenské médiá, ktoré v minulosti vlastnili popredné medzinárodné mediálne spoločnosti, získali v posledných rokoch miestni oligarchovia, ktorých hlavnými obchodnými záujmami sú žurnalistika.“
Tamtiež: „Nezávislosť RTVS, verejnoprávnej rozhlasovej a televíznej stanice, ktorá sa v posledných rokoch stala symbolom novinárskej integrity, je teraz tiež ohrozená.“
Kto vlastní RTVS?
Tamtiež: „Približne 30 novinárov opustilo RTVS v roku 2018 v dôsledku sporu s manažmentom, ktorý bol inštalovaný v roku 2017, ktorý je spojený so SNS, jednou z juniorských strán vo vládnej koalícii.“
A nebolo to tak, že relatívna nezávislosť RTVS bola ohrozená „skupinkou“ ešte „nezávislejších“ mediálnych liberálov na obraz Denníka N?
K právu na odpoveď:
„Smer-SD a SNS sa stále snažia regulovať médiá, a najmä obnoviť automatické právo na odpoveď.“
Zrušením práva na odpoveď politikov Radičovej vládou v roku 2011 bola porušená Ústava SR a základné ľudské práva politikov, teda ľudských osôb ako subjektov základných ľudských práv a práv, práva občanov aktívnych vo verejnej politike; sťažnosti „liberálov“ a ich médií sú zjavne kecy pseudo liberálov, právo na odpoveď slobodu médií neobmedzuje ani neohrozuje; iba núti novinárov dodržiavať ich vlastný kódex, etiku a etiketu, a písať len overenú, prípadne súdnou mocou potvrdenú pravdu.
A že vraj boj politikov s médiami pripomína občiansku vojnu? Jej podpaľačmi sú práve až príliš „liberálne“ médiá.
Významným dielom k poklesu Slovenska v rebríčku slobody tlače (ale aj slova) prispel hacktivista Juraj Smatana jeho stránkou www.konspiratori.sk
Hlavné správy v Smatanových zoznamoch musí v záujme slobody slova a tlače riešiť dokonca slovenský súd v opore o Ústavu SR s odkazom na slobodu tlače a slova v demokratickom štátnom zriadení.
Na hodnotenie nemalo malo zrejme vplyv vylistovanie mesačníka Zem a vek Billou a Tescom. Sedia aj časové údaje. Toto ale hodnotitelia nezmieňujú a o nástrojoch a spôsoboch vytláčania nepohodlnej „alternatívy“ z voľného trhu tlače a informácií nič nepíšu: Oops! Tlač je slobodná, ale nie jej čítanie; Viskupič ako predseda TSK zakázal v okruhu svojej pôsobnosti ponuku Zem a vek čitateľom v „jeho“ knižniciach.
Je slobodou tlače podľa Denníka N aj toto? Denník N a Reportéri bez hraníc sú samozvaní, nikým nevolení arbitri slobody slova a tlače a verejnoprávnosti RTVS. Slobodnou a nezávislou by aj RTVS podľa nich zrejme bola len vo vlastníctve a pod správou Denníka N a Reportérov bez hraníc? Je dobré, že nie je. Mala by byť zdravo asertívna a viac pro aktívna až agresívnejšia, osobitne v boji proti reálnej hrozbe nebezpečného „liberálneho“ mediálneho liberastického neo fašizmu. RTVS ale tiež viac-menej, trpí syndrómom politickej korektnosti, a nie vždy si „potrpí“ na pravdu; má jednoduché riešenia (mlčanie) podľa: „Čo sa nehodí, škrtnúť.“
Nastupuje mediálny manipulatívny teror „liberálov“ a liberastov cez ich „slobodnú, nezávislú a ešte aj liberálnu“ neo fašistickú tlač a médiá, pred euro voľbami.
Úplne stačí si všimnúť, že podľa Reportérov bez hraníc je Česko v rebríčku za Slovenskom až na 40. mieste. To je gól do vlastnej bránky „rebríčkarov“ a dôkaz ich hodnotiacich kritérií… (…a čo USA?)
Česko mimo iné, nie je v eurozóne. A či a koľko médií v Česku vlastní Babiš, Bakala, alebo ďalší oligarchovia, týka sa rovnako aj Slovenska.
Žiadne médium vo vlastníctve nebolo, nie je a nebude nikdy reálne slobodné a nezávislé médium.
Postavenie krajín EÚ v rebríčku slobody tlače zodpovedá ich po-neposlušnosti a po-nepodriadivosti režimu a objednávke centristickej a zrejme nereformovateľnej, postupne post demokratickej a totalitnej, pseudo liberálnej EÚ. A to si žiada obozretnosť a ostražitosť občanov v euro voľbách…
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickybcan
P.S. Totalitné myslenie sa vracia. Zdrojom nenávisti a zloby a toho, ako uvádza Denník N, čo pripomína občiansku vojnu, sú takzvané „nezávislé, slobodné“ a ešte aj (bonus navyše ako „DPH“) „liberálne“ médiá…
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!