Súboj titanov: USA vs. Čína

Menové vojny majú oveľa hlbší kontext

Čas otvára brány tomu, kto vie čakať.
Čínske príslovie

Dolár padá, americká ekonomika sa potáca a pripravené je už tretie kolo masívneho tlačenia peňazí – v rozpore so zdravým rozumom. Naťahovanie sa amerického Kongresu o zvýšenie dlhového stropu malo za následok otrasy na trhoch. Jeho paradoxom bolo, že diskusia nebola o tom, ako znížiť deficit, iba akým spôsobom a o koľko ho navýšiť. Každý globálny hráč vie, že americký dlh je nesplatiteľný, ide iba o to, dokedy sa pyramídová hra s názvom dolár bude dať hrať. Centrálna banka Fed jej koniec urýchľuje čoraz väčším tempom. Úrokové sadzby majú zostať pri nule do roku 2013.

Číňania, ako najväčší zahraniční veritelia, vyzývajú Ameriku na zodpovedné správanie sa. Masívne tlačenie a znižovanie ratingu USA znehodnocuje Číne jej dolárové rezervy a dlhopisy. V Hong Kongu, ktorého mena je naviazaná na americký dolár, sa stupňuje inflácia. Čínske firmy si chodia do Hong Kongu po dolárové úvery. Nielenže sú na nich nízke úroky, ale splácať budú menej ako si požičali, keďže príjmy majú v posilňujúcom sa čínskom juane (RenMinBi – RMB).

Medzičasom sa kymáca základná architektúra Eura. Je to následok dania dohromady súčiastok drevených (juh) a oceľových (sever). Veľkým problémom sú predstierané , ale neexistujúce súčiastky (grécke). Brusel sa snaží podoprieť Euro tak,  že píli oceľové časti, aby s ich kúskami nahrádzal polámané drevené a neexistujúce (euroval). Jediným riešením by bolo odstrániť drevené časti, to sa však nedeje a stroj tak smeruju ku svojmu kolapsu. Diletantstvo alebo zámer?

Kto môže, ukladá si časť prostriedkov do zlata a švajčiarskych frankov. Ich hodnoty lámu rekordy. Švajčiarska centrálna banka zúfalo intervenuje, aby odvrátila problémy exportérov.

Číňania potrebujú dve hlavné veci. Vybudovať svoj vnútorný trh a spraviť svoju menu všeobecne zameniteľnou. Musia to však robiť opatrne, aby sa vyhli náhlemu posilneniu.  S juanom zatiaľ môže obchodovať Hong Kong a hlási sa Singapur a ďalší. Všetky tranzakcie musia byť obchodné, špekulácie nie sú prípustné. Keď sa však tranzakcia medzi Čínou a Hong Kongom vykoná, RMB môže putovať hocikam, kde sa banky na to pripravia, napr. do Nemecka.

Je ľahké si domyslieť, čo Čína spraví, keď jej mena bude postupne rozšírená v Ázii, Afrike, Južnej Amerike a do istej miery aj v Európe a USA. Keďže si bude vedieť zúčtovávať platby s obchodnými partnermi vo svojej mene, obratom hodí svoje dolárové rezervy nejakým rozumným spôsobom cez palubu.
Na to všetko všetko však potrebuje čas a exportné trhy. Preto teraz vyzýva USA na zodpovednosť a kde tu skupuje dlhopisy krachujúcich európskych krajín.

Čína si cieľavedome buduje aj modernú armádu. Buduje si ju preto, aby ju nemusela použiť, resp. aby jej váhou ochránila krajiny, kde má svoje záujmy.  Ako najstaršia civilizácia dobre vie, že použitie armády je tá najkrajnejšia možnosť a cesta k výdavkom , ktoré podlamujú nohy. Za dynastie Ming si podrobila juhovýchodnú Áziu obchodom a financiami a rovnako postupuje aj teraz. Načo zápasiť s mohutným americkým Krakenom v ostrom súboji, keď jeden uprený pohľad Medúzy spraví viac roboty? Číňania sú veľmi šikovní na financie, vynašli nekrytú papierovú menu a vedia veľmi dobre o čo ide. Priemerný Číňan pozná všetky možné vyjednávacie a finančné triky.
Vojenské zásahy vyvolávajú odpor, zato opantať niekoho je relatívne bezbolestné, ale hlavne efektívne. Amerika však už svojho „správcu“ v podobe súkromného impéria Fedu má a práve s ním vedie Čína „menové vojny“.

Menové vojny sa vedú o, pre bežného človeka, neviditeľnú moc a kontrolu. Dať do cirkulácie svoju menu, nastaviť jej hodnotu podľa toho, ako to vyhovuje danej veľmoci je kľúčom ku kontrole nad inými.
Fed naďalej znehodnocuje dolár, odhaduje sa, že jeho hodnota je oproti reálnej ekonomike nadhodnotená o 50-60%. To nám dáva obraz, kam až môže znehodnocovanie zájsť. Ak to bude pokračovať, Američania budú mať problém s vysokou infláciou a tým pádom nízkou kúpyschopnosťou.  To znamená nielen ekonomický, ale aj sociálny problém. Spolu s kolapsom Eura príde kritická situácia. Aké bude riešenie, ak dve hlavné svetové meny zlyhajú? Svetová mena, ktorá ich nahradí, resp. na ktorú sa dohodou v istom pomere naviažu?
Číne by celosvetová rezervná a zúčtovacia mena ako náhrada dolára vyhovovala, ale len vtedy ak by bola vydávaná orgánom, ktorý by neslúžil dnešným majiteľom Fedu (MMF, Svetová banka, Banka pre medzinárodné zúčtovanie – a už používaná umelá mena SDR). A ktorý by sa riadil konzervatívnymi pravidlami. To však Fed z rúk dobrovoľne nepustí.
Preto môže dôjsť naopak k štiepeniu. Takmer všade používaný americký dolár môže v Azii nahradiť napr. dolár hongkongský, ktorý sa odviaže z amerického a naviaže sa na buď RMB alebo umelú ázijskú menu.
Všetko bude záležať od toho, ktorá strana (Fed či Čína) bude mať v rozhodujúcom čase väčšiu silu pretlačiť svoje riešenie. Rozhodujúca fáza (neviditeľného) súboja titanov už nie je ďaleko.

Odstavec vyššie sa vám môže zdať ešte stále sci-fi, v každom prípade vzdialený od problémov Slovenska. Avšak, našej krajiny sa budú výsledky „menových vojen“ dotýkať tak silno, ako sa nás dotýka problém Eura. Kto by si pred vyše dvoma rokmi, keď sme prijímali Euro, pomyslel, že budeme v situácii, keď bude juh Európy krachovať a Brusel od nás vytrieskavať miliardy Eur?
Ovplyvniť tieto procesy môžeme asi len minimálne, ale pripraviť sa na turbulencie môžeme. Naši politici majú úlohu dostať nás cez to s čo najmenšou ujmou (hlavne odmietnuť euroval) a my ako individuálni občania si môžeme uložiť prostriedky do bezpečnejších aktív, ako sú nekryté meny.