Súčasný stav nezamestnanosti na Slovensku

Čo nám ani našim politikom posledné mesiace nedá spávať? Dokážem pochopiť, že po zamyslení sa nad touto otázkou sa vám v hlave začnú rodiť rôzne odpovede. Veľa rôznych odpovedí. Zaplátať treba viacero dier v našom štáte. Najdôležitejší však je súčasný stav nezamestnanosti na Slovensku. Nezamestnaní po nociach rozmýšľajú či tento mesiac zaplatia nájom alebo kúpia dieťaťu čerstvé pečivo na desiatu. Politici, aspoň  tí s chrbtovou kosťou, bdejú a premýšľajú, aké šetrné, no zároveň rázne opatrenia by mohli nezamestnaným pomôcť nájsť si prácu.

V makroekonomike sa pod pojmom nezamestnanosť rozumie nedobrovoľné a dlhotrvajúce prerušenie práce, čiže medzi zamestnancom a zamestnávateľom neexistuje, alebo bol prerušený pracovnoprávny vzťah. Slovenskú republiku zasiahol najprudší nárast nezamestnaných od kritických rokov 1998 – 1999. Podľa posledných odhadov zo začiatku tohto roku je na Slovensku 437 093 nezamestnaných. Teda vzrast o 1 655 nezamestnaných, čo činilo v marci 2013 už 14,71%. Vzhľadom na tento fakt je jasné, že sa Slovensko vyšvihlo na 3. priečku v rebríčku počtu nezamestnaných v Európe.

V rámci nezamestnanosti v mojom rodnom Žilinskom kraji nezamestnanosť stúpla na 48 085 ľudí, čo je o 515 viac a predstavuje 13,26%. V Bratislavskom kraji, kde by som podľa ponúkaných pracovných miest predpokladala (či už na dohodu, polovičný alebo plný úväzok), že bude mať mierne klesajúcu tendenciu, práve naopak – nezamestnanosť stúpla. Je tu momentálne 21 693 nezamestnaných, čo je nárast o 250 ľudí a predstavuje 6,07%. Najvyššia nezamestnanosť je momentálne v Prešovskom kraji (20,75%), kde číslo 89 810nezamestnaných ľudí  vzniklo dlhodobým problémom nájsť si v tomto okrese prácu. Zvláštnosť však je, že v Prešove a okolí stúpa podiel nezamestnaných najpomalšie. Ku koncu marca tohto roku to bolo viac iba o 90 ľudí. Naopak najnižší počet nezamestnaných je v už v spomínanom Bratislavskom kraji. Treba pripomenúť, že vo všade okrem Košického kraja nezamestnanosť stúpa, iba tu má opačný smer. Posledné odhady uvádzajú, že je tu o 341 menej nezamestnaných. Aspoň malá kvapka nádeje pre Slovensko.

Európska komisia (EK) však pre nás nemá ten najtragickejší scenár. Práve naopak. Usudzuje, že ak všetko pôjde tak ako má, na Slovensku do roku 2014 dôjde k razantnému poklesu nezamestnanosti. S týmto názorom sa stotožňuje aj premiér Róbert Fico. No pán premiér s nespokojným výrazom v tvári povedal aj to, že súčasný stav na trhu nezamestnanosti mladých ľudí do 29 rokov je pre neho a jeho vládu obrovská výzva. Snáď aj preto, že medzi nezamestnaných sa zaraďujú aj absolventi vysokých škôl na absolventskej praxi. Obrovské plus do budúcna je, že EK vyčlenila na zvýšenie zamestnanosti mladých na roky 2014 – 2020 asi 6 miliárd eur. Už zostáva len dúfať, že ich využijú čo najefektívnejšie.

Pristúpme k opatreniam, ktoré by sa dali na Slovensku aplikovať na nezamestnaných ľudí. Súčasných nezamestnaných(tie napočetnejšie skupiny) delíme na dlhodobo nezamestnaných nad 29 rokov, práceneschopných a nezamestnaných mladých ľudí do 29 rokov, z toho 78 000 absolventov vysokých škôl. Poslanec za SDKU-DS Ľudovít Kaník navrhoval zníženie daní z príjmu pre zamestnávateľov na 19 %, zníženie odvodov pre nízkopríjmové skupiny, zmena regulačnej politiky štátu v oblasti cien za elektrickú energiu, zníženie cien pre firmy, zmena sociálneho systému tak, aby pracovať bolo výhodnejšie ako žiť zo sociálnych dávok, ale aj zmena Zákonníka práce tak, aby nezdražoval tvorbu nových pracovných miest. Pri poslednej úprave zákonníka práce sme však zistili, že pružnejším sa stal len pre pánov politikov a nie pre vrstvy pracujúcich ľudí a už vôbec nie pre pracujúcich študentov. Zaujímalo by ma, čo máme očakávať tento krát…