Súdny dvor EÚ a rozsudok proti Česku, Maďarsku a Poľsku
Poľsko, Maďarsko a Česká republika si tým, že odmietli postupovať v súlade s dočasným mechanizmom premiestnenia žiadateľov o medzinárodnú ochranu, nesplnili povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie.
Tieto členské štáty sa nemôžu odvolávať na ich zodpovednosť v oblasti udržiavania verejného poriadku a zabezpečovania vnútornej bezpečnosti, ani na údajnú nefunkčnosť mechanizmu premiestnenia na to, aby sa vyhli vykonávaniu tohto mechanizmu.
Hlavné udalosti spojené s migračnými kvótami Európskej únie a okolnosti vedúce Európsku komisiu k žalobe, konaniu a rozsudku súdneho dvora EÚ:
• 27. mája 2015 – Európska komisia navrhla, aby krajiny EÚ v nasledujúcich dvoch rokoch prevzali podľa stanovených kvót 40 tisíc ľudí žiadajúcich o azyl v Taliansku a v Grécku.
Krajiny V-4 návrh odmietli.
• 26. júna 2015 – Summit EÚ rozhodol, že azylantov nebude Únia rozdeľovať na základe kvót, ale na báze dobrovoľnosti. Česká vláda schválila, že do konca roka 2017 ich prijme 1500. Návrh na povinné kvóty ohľadom ďalších ľudí však nezanikol.
• Utečenecká kríza bola témou mimoriadneho summitu V4, ktorý chystaný návrh na prerozdelenie ďalších utečencov dôrazne odmietol.
• 22. septembra 2015 – Ministri vnútra EÚ schválili kvóty pre rozdelenie žiadateľov o azyl. Proti boli Česko, Slovensko, Rumunsko a Maďarsko.
• 21. októbra 2015 – České ministerstvo vnútra neuspelo u Európskej komisie so sťažnosťou na prerozdeľovanie azylantov v EÚ.
• 2. decembra 2015 – Slovensko podalo na Súdny dvor EÚ žalobu proti prerozdeľovanie azylantov na základe kvót. O deň neskôr sa so žalobou na súd obrátilo i Maďarsko. Česká vláda sa k žalobe nepripojila.
• 10. mája 2017 – Slovensko a Maďarsko pred Súdnym dvorom EÚ vysvetľovali dôvody, prečo sa obrátili na súd. Maďarsko kvóty označilo za politické rozhodnutie, podľa názoru Slovenska bolo neadekvátne a neúčinné. Obe krajiny podporilo tiež Poľsko.
• 5. júna 2017 – Česká vláda rozhodla, že Česko na základe kvót neprijme už žiadnych migrantov z Talianska a Grécka. Vláda systém kvót označila za nefunkčný. Česko, ktoré malo do septembra prijať približne 2600 ľudí, ich prevzalo 12 z Grécka.
• 13. júna 2017 – EK sa rozhodla začať 15. júna s Českom, Poľskom a Maďarskom konania o porušení legislatívy kvôli neplnenie prijímanie azylantov podľa kvót.
• 13. júla 2017 – Česko poslalo EK svoje vyjadrenie v spore o neprijímanie migrantov. Výhrady ohľadom neplnenia kvót odmietlo.
• 26. septembra 2017 – Skončil program prerozdeľovanie žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka. Prerozdelené bolo 29 144 osôb zo 160 tisíc, svoje kvóty splnilo päť štátov. Slovensko riešilo 12 osôb.
• 7. decembra 2017 – Prvý podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans oznámil, že komisia posiela Česko, Poľsko a Maďarsko na súd Únie.
• 8. októbra 2019 – Skupina štátov EÚ sa pripojila k systému dobrovoľného prerozdeľovania migrantov zachránených v Stredomorí. V-4 systém odmietla.
• 31. októbra 2019 – Generálna advokátka európskeho Súdneho dvora Eleanor SHARPSTON uviedla, že Česko, Poľsko a Maďarsko nesplnili povinnosti vyplývajúce zo zmlúv EÚ, keď sa odmietli zapojiť do systému prerozdeľovania.
• 2. apríla 2020 – Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že Česko, Poľsko a Maďarsko odmietaním povinného prerozdeľovanie nesplnili svoje povinnosti vyplývajúce z práva Európskej únie.
Slovenská verzia rozsudku Súdneho dvora Európskej únie:
https://curia.europa.eu/jcms/upload/docs/application/pdf/2020-04/cp200040sk.pdf
Pre tri rozsudkom dotknuté štáty EÚ má rozsudok len formálny význam a neplynú z neho žiadne konzekvencie.
Príbeh migračných kvót neskončil. Európska komisia sa v apríli chystá predstaviť nový program tzv. „povinnej zdieľanej solidarity“. Zatiaľ bez komentára.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!