Svetová ekonomika – navoňaná zdochlina?

Stručná správa o stave globálnej ekonomiky

Končí sa pomaly rok 2010 – tretí rok krízy – a vyzerá to, že ekonomika pomaly ožíva. Aký je však reálny stav? Ožíva len nafukovaním úverovej bubliny, ktorého ďalšie kolo opäť prichádza. O mechanizme, akým sa dočasne stimuluje ekonomika, som písal pred časom v tomto článku:

Vo svetovom peňažnom systéme sa hrá vabank

Súčasný stav sa dá prirovnať k človeku cvičiacemu v posilňovni, na ktorého už nezaberá káva a energetické nápoje (stimulácia nízkymi úrokmi), ale dáva si ťažké drogy (tlačenie peňazí v šialenom množstve), aby vyvolal dojem, že všetko funguje ako má. Avšak drogový stav je len ilúzia, jeho telo je pritom vyčerpané a nedokáže sa vzchopiť. Napriek tomu, že americké banky zrazu zázračne vykazujú zisk, nezamestnanosť v USA stúpa a firmy neinvestujú v očakávaní ekonomických problémov. Firmy využívajú situáciu len na pohltenie iných, už existujúcich firiem. Telo sa síce pod drogovým opojením hýbe, ale nedokáže sa ozdravovať, naopak, stimuláciou povzbudivými látkami si viac a viac škodí .
V Európe Grécko „nachádza“ nové dlhy (asi sa doteraz len tak povaľovali na povale) a keltský tiger krváca tiež čoraz viac. Štáty robia čiastočné škrty, za čo sa v tradične štrajkových krajinách štrajkuje.
Viac je v pozornosti aj tzv. menová vojna. USA, Európania a keby mohlo tak aj Japonsko tlačia na Čínu, aby zvýšila kurz svojej meny, zdražila tak svoje exporty a podporila import. Čína to pripúšťa iba čiastočne, lebo vie, že by stratila svoju veľkú konkurenčnú výhodu – lacný čínsky tovar by sa drahšie ťažko predával a podniky by mohli mať problém. Na druhej strane nízka cena čínskych výrobkov znamená, že si môžeme kúpiť veci lacnejšie a ušetriť. Respektíve, americký a európsky obchodník viac zarobí na marži a môže viac zaplatiť zamestnancom doma alebo investovať.
V Amerike sa tlakom na Čínu Obamova administrácia snaží naštartovať americký export, ale tento cieľ je iluzórny. Obrovskú porciu ich ekonomiky tvoria rôzne finančné, právnické a poradenské služby, ktorých exportný potenciál je skôr na ústupe a technológiu, software a hollywoodske filmy už Američania vyvážajú v maximálnej možnej miere. Po nehnuteľnostiach a IT by ďalšia bublina na obzore mohol byť obchod v oblasti pseudoekologických aktivít, ktorý poznáme aj od nás – obchod s emisiami. Neslávne známa investičná banka Goldmann Sachs už dlhšie za zavedenie tohto obchodu lobuje. Na rozdiel od dvoch predošlých bublín, vďaka  ktorým mali Američania aspoň kde bývať, rekreovať sa a vzniklo aj kopec užitočných IT firiem, by v tomto prípade išlo už len o biznis s veľkými nákladmi, ale bez akéhokoľvek úžitku. Zdá sa, že nič hodnotné a zároveň perspektívne sa už v najbližšom čase Američanom nepodarí nájsť. Ale, ktovie, možno príde nejaké prekvapenie.
V každom prípade, ekonomika potrebuje dlhý odpočinok (tak, ako človek po športovaní) a náročnú protidrogovú odvykaciu liečbu. Na tú však nie je vôľa, lebo politici chcú „aby bolo dobre“ (žiadajú to od nich ľudia, firmy a tak dokola). Ak nepríde spamätanie sa, následok bude jasný – vyhrotí sa to až kým organizmus neskolabuje úplne.
Bol som pred pár dňami na film Olivera Stona – Wall Street: Peniaze nikdy nespia. Zaujímavá bola scéna, kde zástupcovia bánk sedia s ministrom financií a ten sa ich pýta, ako má verejnosť presvedčiť, že banky má zachraňovať štát. „Šokujte ich – povedzte im pravdu!“, bola odpoveď jedného z nich.
Pravdou je, že chvíľkovo sa teraz zdá, že kríza prechádza, ale o čo je lepšia situácia v súkromnom sektore, o to je horšia v štátnom. Lebo štáty prevzali bremeno na seba a nadopovali ekonomiku. Šokom však je pre verejnosť, že to znamená, že tie peniaze dá teraz rovnomerne práve ona v podobe úsporných balíčkov. Nebude to však dosť, lebo zodpovedných vlád je stále málo.

Súčasný globálny ekonomický problém nevyriešia žiadne špeciálne bankové dane (kde by sa vlastne zodpovednejšie banky skladali na tie čo riskujú najviac) či ďalšie regulačné inštitúty. Naopak, súčasná zložitá regulácia si vyžaduje obrovské náklady pre banky, ktoré platia jej klienti. Pritom sa však nepresadzuje tá najúčinnejšia regulácia bánk, ktorou je… jedna významná neregulácia. Vyrábaš si svojou chamtivosťou/neschopnosťou problém? Žiadna vláda ti nepomôže, dostaň sa z neho sám alebo zbankrotuj. Takáto (ne)regulácia by bezpečne vyvážila tisíce súčasných a pripravovaných regulácií (nie všetky sú zlé, len väčšina). Spolu s posilnením transparentnosti by sme sa dočkali zdravého finančného systému.
Keďže si však ľudia vyberú dobré riešenie, až keď ostatné zlyhajú, máme sa na čo „tešiť“. Ak sa nechá celá ekonomika skolabovať drogovaním, posledná fáza bude už len voňavkovanie zdochliny. Až kým vôňu parfúmu neprehluší rozkladný zápach zdochliny.
Je treba sa pripraviť na to, že na západe bude dlhodobo klesať životná úroveň. A keď bude globálna ekonomika znova ožívať, tak sa vývoj presunie oveľa viac do Ázie.