Tak ako , Žijú „Vrahovia medzi nami“ ?

Nechápem, prečo práve prezident by nemal právo „niečo si zastreliť“.
Veď z občanov, z Ústavy či zo života iných si strieľa 10 rokov so smrteľnými následkami. Pre občana aj štát.

Skutočnosť, že blog Juraja Poláčka , „Vrahovia medzi nami“, bol políciou prekvalifikovaný na priestupok, vyvoláva celý rad otázok.

Ide o prvý paradox v moderných dejinách Slovenska, kedy inštitút spravodlivosti štátu spochybnil dobré meno najvyššieho ústavného činiteľa.

Nielen to. Do prostredia života spoločnosti bola vnesená pochybnosť, kto vlastne zastrelil poľovníka.

Až momentom výroku uznesenia sa totiž, s oveľa väčšou intenzitou vynárajú klamstva o „dovolenke Ivana Gašparoviča v Chorvátsku“, o „prítomnosti na futbale, ktorý sa nehral v tom čase“, na prapodivné „pohyby ochranky prezidenta“ vysvetľované ministrom vnútra pred parlamentným výborom.

Prezidentov sľub upravuje ústava Slovenskej republiky. Dobre, nemusíte upadať do smiechu rovnako, ako Macejková z Ústavného súdu spolu s Ficom a Gašparovičom, keď v rámci akcie „Urob si sám svojho Čentéša“, ponaprávali „ústave hnáty“.

Nebuďte cynický, v momente úvodných slov sľubu prezidenta – „Sľubujem na svoju česť“ – keď jeho česť spochybnil samotný hovorca výrokom v čase, kedy Gašparovič držal Vladimírovi Mečiarovi Čiernu dieru v každom momente hrozby jej „prietrže“.

„Ivan Gašparovič predal svoju časť za Nafta Gbely“, napísal jeho hovorca vo svojej knihe.

Iba pre pripomenutie „tridsiatnikom, ktorí nemajú odvahu meniť Slovensko“, šlo o prvé obdobia najväčších lúpeží majetku všetkých občanov.

Človek, by prirodzene očakával, že Ivan Gašparovič, obrazne povedané, bizarný mostík spájajúci tri brehy – Mečiarovu tvorbu „kapitálotvornej slovenskej skupiny“, Dzurindovu privatizáciu i Ficovo rozdávanie „Istôt“ pre vlastníkov Smer-SD – vstúpi v týchto dňoch do deja a zaujme principiálne stanovisko.

Ivan Gašparovič však mlčí.

Napriek tomu, že vie o Ficovej repríze komédie v podobe „politického uznesenia NR SR“ o prešetrovaní privatizácie SPP z času jeho prvej vlády, ktoré zastavil bývalý generálny prokurátor jeho zrušením, aby hanba z právnej ťarbavosti na súdruhoch nezostala.

Dnes Ficovej komédie okorenenej hromadným útekom členov vlády i poslaneckého súboru červených bratov a sestier Kolesíkových okolo búst velikánov slovenskej histórie.

Ivan Gašparovič však mlčí aj vo vzťahu k Jurajovi Poláčkovi a to napriek tomu, že blogéra, jeho deti, rodinu vystavil podozreniu zo spáchania trestného činu a ohrozeniu jeho dobrého mena.

Sú otázky, cez ktoré by sme sa nikdy nedostali, keby nás od nich neoslobodili dobré mravy.

Sú odpovede, ktoré nutkajú k požiadavke odstúpenia z funkcie Prezidenta Hlavy štátu, Ivana Gašparoviča, aby mu zostal čas na očistenie vlastného mena.