Tragédia a nádej Európskej Únie

Z elitného klubu sa vykľula výpalnícka organizácia

Keď zasadá parlament a vláda, majetky, zdravie a životy občanov sú v ohrození.
Anglické príslovie, dnes vhodné na summity EÚ

Francúzsko v 17-tom storočí. Ľudovít XIV zrušil clá medzi jednotlivými francúzskymi regiónmi a všeobecne odstránil bariéry vnútorného obchodu. Výsledkom bola nebývalá prosperita. Kráľ však nenechal ľudí v pokoji prosperovať, uzurpoval si všetky právomoci a naakumulované bohatstvo využil na svoje mocenské ambície. Nakoniec zanechal Francúzsko vyľudnené, chudobné a zmietané hladom. Po mne potopa.
Pripomína vám to niečo? EÚ? Ľudovít XIV dokonca sťahoval dlhý čas svoje sídlo z jedného miesta na druhé, podobne ako sa sťahuje európsky parlament.

V rámci EÚ sa teraz dostávame do tej fázy, keď sa väčšina bohatstva rozhajdákala a z jeho predošlého prerozdeľovania naakumulovaná moc sa zneužíva. Pozrime sa na to, aké nástroje na našu kontrolu a vysávanie sa prezentujú ako „riešenie krízy“.

Euroval: Prestal fungovať hneď ako bol navýšený a s novými právomocami. Na prvej aukcii si musel kupovať vlastné dlhopisy a jeho manažéri prišli s dlhým nosom naspäť z ázijského turné, kde nezískali žiadnych záujemcov. Je jasné, že žiadny „pákový efekt“ nikdy nebude fungovať, ako to bolo klamlivo predostierané.
Eurodlhopisy: Dlhopisy, ktoré by vydávala Európska Únia ako právny subjekt. Našťastie, takéto snahy boli zatiaľ zablokované.
Prosté podelenie si dlhov: O tomto hovoril Rompuy. Ani komunistický blok nezašiel  tak ďaleko, aby si vzájomne rozpočítal svoje dlhy medzi členov.
No a na poslednom summite EÚ sa prišlo s ďalším „brilantným“ nápadom. V našom prípade, že Národná Banka Slovenska (NBS) si požičia od Európskej Centrálnej Bandy Banky (ECB), následne požičia Medzinárodnému Menovému Fraudu Fondu (MMF) a ten následne požičia Taliansku a ďalším krajinám. Aby sme ako Slovensko náhodou nepochybovali o mafiánskej povahe schémy, rovno nám odkázali: Platiť nenávratné výpalné budete od samého začiatku! Peniaze (1,53 miliardy eur) cez nás len virtuálne pretečú a my za túto česť zaplatíme  zo štátneho rozpočtu úrokový rozdiel 0,86% ECB-čke. To je vyše 13 miliónov eur každý rok! Prečo nám ECB nepožičia tak, aby sme na tom boli ziskoví, alebo aspoň nemali stratu? Talianska Cosa Nostra môže ticho závidieť bruselsko-centrálno-banksterským kšeftom. Čo sa oni nariskujú pri pašovaní drog, obchode s bielym mäsom a posielaním konských hláv na výstrahu. Pritom sa dá pokojne odsávať financie oficiálne a ešte sa tváriť ako záchranca a dobrák.
Celé to ide ešte ďalej. Ako MMF zabezpečí, že požičané peniaze pôjdu Taliansku, a nie trebárs Ukrajine alebo Bangladéšu, keď peniaze budú vložené do všeobecného fondu pre celý svet? Čo keď MMF nedostane pôžičku späť (komukoľvek ju dá)? Risk nesie Slovensko, výpalné platí Slovensko. No neorganizujte to, keď máte krajinu, ktorej politici by vám podpísali za potľapkanie po pleci čokoľvek.

Všetko to má byť korunované spoločným ministerstvom financií, harmonizáciou daní a ďalších záležitostí. Možno sa bude treba aj pochytať za ruky a svorne si zaspievať Internacionálu. Myslím, že naši niekdajší komunisti by oči otvárali, čo ich dnešní nasledovatelia v Bruseli vedia vymyslieť. A museli by veľmi rozmýšľať, ako vložiť takúto propagandu do filmov. Keď už idú tie Vianoce, tak si na odľahčenie zoberme takého Cisárovho kuchára, kuchárovho cisára. Spieva sa tam o tom, že každý niečo vyrobí, napečie, ušije a potom si to všetci vzájomne dajú.

Ako by umelecky stvárnili rozdelenie si dlhov? „Ten si půjčí zde a ten zas támhle a všichni naděláme dluhů moc. Když si pak všichni všechny dluhy dáme, tak všichni dohromady budeme mít… (doplňte si každý sám).“

Osobne som presvedčený o tom, že čím viac budú tlačiť na pílu s týmto všetkým, tak tým je väčšia pravdepodobnosť, že to celé praskne a rozpadne sa to. Súdruhom veľkofinančníkom sa už rozpadol násilnou revolúciou zbúchaný Sovietsky zväz a v tomto prípade mierového zjednotenia Európy to nebude iné. Naopak, môže sa to skončiť skorej ako sa táto otvorene totalitná fáza vôbec začne.

V tejto situácii možno vyvstane otázka, čo ďalej. Riešenia som sa už snažil načrtnúť v predošlých blogoch. Je potrebná finančná decentralizácia a potravinová sebestačnosť krajín či regiónov. Ergo nebyť v základných veciach závislým na prerozdeľovacom centre, či dovoze. Lebo akýmkoľvek spôsobom, teraz to pôjde dlho už len dolu vodou. Najväčším problémom sú skorumpované elity, o ktorých hovoril onehdá Baťa. Tieto budú robiť za každých okolností všetko preto, aby mali pod sebou podriadené, ľahko kontrolovateľné stádo, ktoré budú môcť ľubovoľne strihať, dojiť a rezať.
Pokiaľ si toto neuvedomíme, tak tu budeme mať krízu permanentne, lebo ten systém bude vždy nastavovaný podľa týchto záujmov – aby kolaboval a aby vzápätí bola potreba nastaviť „nový poriadok“ a získať moc vo všetkých oblastiach.