Ty rozhoduješ o tom, ako majú poslanci hlasovať
Poslanec za Hlas ľudu je človek, ktorého posielate do parlamentu, aby zastupoval Vaše záujmy. Aby presne vedel, čo chcete v každom jednom zákone treba mu to povedať. Hlas ľudu je jediný politický subjekt, ktorý pozná vôľu všetkých svojich členov a zároveň túto ich vôľu aj prenáša do hlasovania v parlamente cez svojich poslancov.
Má ísť o imperatívny poslanecký mandát viazaný vôľou ľudu a voličov, ak v politickom spektre získa tento subjekt väčšinovú podporu, hlasy vo voľbách a miesto v slovenskom parlamente…
Do perexu môjho článku som prevzal hlavičku a úvodný hypertext práve verejnosti sa ponúkajúceho dnes nového rodiaceho sa politického subjektu, pripraveného uchádzať sa o priazeň občanov a voličstva v parlamentných voľbách 2020.
Aby bolo jasno, v prúde fejzbúku a zbere informácií mi „na stole“ pristál nasledovný podnet na vlastné zamyslenie.
Prípadnú podporu s členstvom mi ponúkol občiansky a politický aktivista pán Peter Marček, aktuálne nezaradený poslanec slovenského parlamentu. Jeho myslenie nemá vôbec nič spoločné so žiadnou ideológiou, bezprostredne ani náboženstvom, preferuje národno-občiansky princíp a charakter štátu v súlade s preambulou ústavy a jadrom Ústavy SR.
Prisľúbil som mu, že si jeho zaujímavú ponuku blízku priamej demokracii „prejdem“ a vyjadrím sa k nej. Politické ambície nemám, iba si tu tak píšem. Po možnej súvahe vecí, som ale pripravený na prípadnú spoluprácu po výzve.
Rozhodol som sa ale, a predpokladám aj schválenie pánom Marčekom ako lídrom a kolektívom vedenia hnutia, že jeho ponuku odstúpim širšej verejnosti, s jej záujmom a právom na slobodnú verejnú diskusiu o ponuke:
https://www.hlasludu.sk/article/index/5c485dbe2d248b3581acd71c
Hlas ľudu sa deklaruje ako hnutie „s nebezpečným rizikom“ že ak sa dostane do parlamentu, bude možno stáť pred rozhodnutím, či bude vládnuť samé alebo v koalícii alebo (neriešil by som). Jadrom myšlienky je sľub hnutia demokratickosti v opore o slobodnú vôľu, potreby a záujmy členstva alebo jeho priaznivcov, v súlade s národno-štátnymi záujmamami Slovenska. Hnutie disponuje potenciálom širokého verejného záujmu.
Na Slovensku akútne chýba aj koaličný politický subjekt na obnovu právneho štátu.
Osobitne k referendu – treba otvoriť zákon, ústavný článok s obmedzeniami je v úplne poriadku: „Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.“ Referenda sa netreba báť a robiť z neho démona. Treba ho sprístupniť ľuďom a uviesť do života.
Hnutie mi pripomína neštandardnú, politickú (forma) novátorskú organizovanú „továreň na nápady“ so znakmi blízkymi priamej demokracii, ktoré môžu byť pre daný región, obec, mesto, samosprávny kraj a štát žiaduce a prospešné. https://sk.wikipedia.org/wiki/Brainstorming
Nemám šajn, či to môže fungovať a či v rámci demokratických zmien, v rámci všeobecnej hypotézy, že „Slovensko, potrebuje zmenu“ či by takáto zmena chcela a najmä mohla fungovať; či nespôsobí chaos, ktorý si neželám spolu s autormi tohto „nápadu“.
Tu a teraz ma nezaujíma politológia ani názory politických subjektov, ani tých, ktorí chcú udržať štandardný a tradičný systém politických strán a parlamentnej demokracie a na tento návrh vylejú vedrá špiny a lávy síry.
Je isté, čo potvrdzuje aj Čl. 2 (1) Ústavy SR, že: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“ Hnutie Hlas ľudu a jeho program potvrdzuje dikciu slovenskej ústavy.
Poznámka, názor – hnutie malo byť od počiatku politickou stranou. Na webe je tu: www.hlasludu.sk
Nie všetkému som porozumel, ale veci sa môžu vzájomne vysvetliť – entropia systému (neurčitosť nejasnosť, informácie) má v sebe zárodok redundancie (nadbytočnosť, presnosť informácie, superfluos information). Kto vládne slovom, dokáže vysvetliť nevysvetliteľné.
Aj učiteľ porozumie najlepšie učivu, ktorému sám nie vždy rozumie, keď ho odovzdáva a vysvetľuje svojim žiakom v ich rodnom jazyku. Slovenský politik by mal vedieť vládnuť slovom, spisovnou slovenčinou (preložiteľné vždy do jazykov národnostných a etnických menšín).
…
Jedným (vyššie) a druhým (nižšie) vrzom ponúkam vlastnú predstavu naplnenia hypotézy „Slovensko potrebuje zmenu“ nie o systémových ale o zmenách systému z horizontálnej na vertikálnu demokraciu, tiež s nevyhnutne potrebným prvkom priamej demokracie.
Slovensko nepotrebuje systémové zmeny ale zmenu systému pri zachovaní ústavného charakteru štátu, daného preambulou a jadrom ústavy.
Mojím spoločenským a politickým modelom je transformácia horizontálnej na vertikálnu demokraciu. Predpokladá zmenu mečiarovského jedného volebného obvodu na regionálne volebné obvody plus Blava, voči ostatným regiónom Slovenska ako rovný s rovným.
Zmenu je možné dosiahnuť len konsenzuálnou politickou vôľou a politickou cestou a len spôsobom a prostredníctvom zákonodarného a ústavodarného zboru.
Súbežne posilnenie petičného a práva a referendum. Vertikálna demokracia by mala viac a bližšie k občanom a záujmom regiónu, včítane kontroly plnenia úloh volených zástupcov a zadaní občanmi voličmi, ale aj konzekvencií za ich neplnenie (strata mandátu a ich výmena náhradníkmi už počas volebného obdobia). Mandát by mal byť imperatívny, bez možnosti meniť a „vymetať“ politické strany a kluby (politická turistika).
Problém súčasnej demokracie je nemožnosť ohrozenia mandátu parlamentárov, čo zakladajú len výnimočné a mimoriadne okolnosti (viď aktuálne Mazurek).
Politickí nominanti (volení zástupcovia) by mali u mňa mať štatút intelektuálnych a duchovných elít s ich nepriestrelným étosom, ktorý môže-nemusí zakladať aj ich charizmu (prirodzená, nie umelá autorita, je spravidla aj predpoklad prirodzenej charizmy).
Dnes sa do politiky hlási kade kto, čo sa nevie živiť a uplatniť inak; pologramotnosť, nedovzdelanosť, len jedno odborové profesijné vzdelanie (ombudsmanka nie je parlamentná politička, ale ústavná činiteľka, nominovaná politickým prostredím Most-Híd; je odborníčka na obchodné právo, nie na celú oblasť ľudských práv).
Slovensku aktuálne hrozí, že vládu a moc v štáte prevezme spoločenská spodina a kadejaká luza, pochádzajúca zo spoločenskej subkultúry. Ako sa potvrdzuje, na tento štatút nemá vplyv získané vzdelanie akéhokoľvek stupňa.
Zdôrazňujem, že mnou volená osoba by mala spĺňať bezpodmienečný štatút všestranne intelektuálnej (vzdelanie, jazyková výbava) a duchovnej elity; duchovný nerovná sa náboženstvo ale nevylučuje sa, lebo základné ľudské, občianske (ekonomické, sociálne), politické a náboženské práva. Nevylučuje sa ani osoba z prostredia svetskej vedy, školstva, alebo aj podnikateľského prostredia; ak ale podnikám, nemám čas na politikárčenie a môžem byť v strete záujmov). Politici by nemali obsádzať kreslá na všetkých stupňoch parlamentov samospráv, ani sedieť vo viacerých platených funkciách…
Vertikálna demokracia má možnosť a musí čeliť oligarchizácii (plutokracia) politiky, ktorá vystriedala pluralitnú demokraciu po vláde jedinej a preto najlepšej politickej strany.
Plutokracia je forma vlády, v ktorej je moc sústredená v rukách bohatej vrstvy ľudí, respektíve vyššej triedy. Väčšinou ide o formu združenej korporátnej oligarchie. Zakladá hrozbu fašizmu (vleklý problém Ukrajiny).
Byť lekárom v politike znamená vylúčenie lekárskej praxe, ale neznamená byť aj dobrým politikom; nebudem študovať medicínu 6 rokov, aby som ju „zavesil na klinec“ s diplomom v sekretári a šiel do politiky. Ako k tomu príde aj štát, ktorý mi zväčša platil štúdiá medicíny?
V politike bolo, je a bude množstvo takýchto u mňa a pre mňa čudných persón. Prejdite si parlament. Radšej než v parlamentnej politike vidím lekárov ako ministrov zdravotníctva.
Zárukou dobrého politika nie je ani politológ s papiermi politológa docenta, tobôž ako na lane vlečený mašinou liberalizmu a údajnej „liberálnej“ demokracie, ktorá má byť viac, než demokracia, lebo demokracia alebo je alebo nie je, tobôž pod značkou SaS a paranoidnej rusofóbie (prejdite si parlament a nájdete v lavici SaS).
Stavovská demokracia má negatívne konotácie. Tadiaľ cesta nevedie. Vertikálna demokracia je ale systém diachrónno-synchrónneho kontinua v horizontálnom aj vertikálnom rozmere, ktorý zaisťuje kontinuitu plnenia volebných programov a politických zadaní až do zdarného konca naplnenia bodu programu a programových priorít daného regiónu alebo celého Slovenska, aj s nevyhnutne a akútne potrebnými investičnými politikami a vládnymi stimulmi; hrá v ňom významnú rolu aj stavovský aspekt profesijný, učiteľov, lekárov, zdravotných sestier, ale aj aspekt sociálny (rodiny, slobodné a osamelé matky, hendikepované osoby…).
Slovensko nerovná sa Bratislava. To je bratislavocentrizmus. A ten žijeme. Regióny (slovenský stred, sever a východ) ostávajú na milosť a nemilosť bratislavskej vlády SR a jej „dotačných výjazdov“ ( a niečoho za niečo).
Vládnym, nie hlavným mestom, môže byť aj Banská Bystrica, alebo Nitra. V Košicoch je ústavný súd. Ak som zabudol na Žilinu, je príliš len severne, aj tak, Žilináaa do tohóoo!
Vychádza mi to tak, že Slovensko treba otočiť v poradí priorít počnúc východom, končiac západom, ktorý je dosť industriálne a infraštruktúrne saturovaný a ekonomnicky rozbehnutý, môže sa o seba starať už aj sám. Nemal by už čakať na jemu blízku vládu.
Slovenský juh ako „maďarský pás“ nezmieňujem, je súčasťou Slovenska.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!