Vo svetovom peňažnom systéme sa hrá vabank

Alebo kto vysoko lieta…

Predstavte si, že by ste prišli do predajne áut a vybrali si auto. Úplne podľa ľubovôle – značku, typ, výkon, metalízu. Pri platení by ste sa spýtali na cenu. Nech by bola akákoľvek, iba by ste sa usmiali, napísali sumu na papier a odovzdali ho predajcovi. Bolo by zaplatené a vy by ste spokojne odišli domov trebárs s novým bavorákom.
Absurdné?
Áno. Pokiaľ nie ste americká centrálna banka. Pre ňu je to totižto najmä v poslednej dobe bežná prax. A tento týždeň sa na rovnaký krok podujala Európska Centrálna Banka (ECB).
Čo sa deje a ako sa k tomu dospelo?
O tom, že americký dolár je nekrytá mena (a v podstate všetky) a ako sa k tomu dospelo som písal v tomto článku:
Obamov boj s časom o záchranu amerického dolára
To, že dolár nie je krytý znamená, že centrálna banka uvoľňuje množstvá peňazí na základe svojho uváženia. A to v princípe tak, aby množstvo peňazí zodpovedalo sile ekonomiky. To, že dolár je svetová zúčtovacia a rezervná mena znamená, že ho uvoľňuje nielen pre USA, ale pre celý svet.
A tak sa platia účty aj na vrub zvyšku sveta. Financoval sa tak boom v nehnuteľnostiach, aj vojna v Iraku.
Technicky, americká vláda vydá dlhopis a FED ho odkúpi. Vzrastá tak zároveň deficit USA, ktorý je však globálne tlmený infláciou.
Vzhľadom na to FED v snahe odvrátiť ekonomický prepad stratil v poslednej dobe akékoľvek zábrany a hrá vabank. Hromadne skupuje vládne dlhopisy a uvoľňuje tým kvantá peňazí do obehu. Volá sa to kvantitatívne uvoľňovanie alebo monetarizácia dlhu.

Pozrite si graf nárastu dolárov v obehu:

Odkiaľ má peniaze na tieto nákupy? Z klávesnice. Jednoducho sa príslušné sumy naťukajú do počítača. FED povie: „Budú peniaze!“ a sú peniaze.
Celý názov FEDu je „Federal Reserve System“. Je to veľmi zastaraný názov, pretože FED prakticky žiadne rezervy nemá. Nemá v podstate nič okrem budov a počítačov.
Za aktivitami FEDu je treba hľadať aj zázračné zotavenie sa bánk, ktoré boli zachránené pred krachom.
Ako je možné, že bankrotujúce banky sa za pár mesiacov pozviechali, majú zisky a vracajú peniaze zo záchranného programu (TARP)?

Americká vláda vydá dlhopisy. Banky ich na finančnom trhu skúpia. Dopytom ich cena vzrastie. Dlhopisy následne odkupuje za vyššiu cenu FED. A krachujúce banky majú zisky a v pohode vracajú vládnu pomoc!
Krása, nie? Krachujem. Vláda mi dá do jedného vrecka peniaze. Dlžím vláde. Vláda mi dá do druhého vrecka viac ako jej dlžím. Splatím dlžobu vláde a ešte mám prebytok, za ktorý si idem kúpiť trebárs toho bavoráka. Všetci vyhrali.

Ak si hovoríte, že takto to nemôže sústavne fungovať, tak máte pravdu. FED neodkupuje všetky dlhopisy, niečo zostáva americkým bankám, niečo ide fondom  a niečo do zahraničia, najmä Číne. Čína však prestáva nakupovať americké dlhopisy práve preto, aby nemala tohto Čierneho Petra, keď to skolabuje. Tým pádom sa americký dlh menej rozkladá po svete, čo spôsobuje jeho väčšie hromadenie doma a priblíženie kolapsu bližšie na dosah.

EÚ – zisky sú tých, čo ich prehýrili, straty patria všetkým
V pondelok, 10. mája rozhodli „lídri Eurozóny“, že definitívne opúšťajú všetky zásady obozretného finančníctva a vydávajú Európu do víru finančnej smršti. Centrálne banky (ECB a jej pobočky v krajinách eurozóny) začali hromadné skupovanie dlhopisov najproblémovejších štátov. Inak povedané to, čo s bankami robí FED.
Ešte minulý týždeň sa hovorilo o tom, že Nemecko túto poslednú bariéru nikdy neprelomí kvôli svojej vlastnej tragickej skúsenosti s hyperinfláciou v 30-tych rokoch, ktorá nakoniec viedla k 2. svetovej vojne. Niet divu, že počas rokovaní nemecký minister financií skolaboval. Vyhrala francúzsko-južanská novo-socialistická verzia zisky sú tých, čo ich prehýrili, straty patria všetkým.
Centrálne banky takto začali uvoľňovať množstvá nových peňazí do obehu. Pripomínam, že Euro na rozdiel od dolára NIE je svetovou zúčtovacou menou a rezervy v Eurách sú oproti USD minimálne. Znamená to oveľa menší priestor na rozhodenie svojich problémov do zvyšku sveta a väčší dopad na vlastných občanov cez infláciu.

K čomu to povedie si môžeme domyslieť ľahko. Špičkové zhodnotenie nákladov a dopadov zatiaľ poskytol eurokomisár pre financie a zjavný odborník: „Budeme chrániť Euro nech to stojí, čo to stojí!“