Zachráňme Európu! Potopme EÚ!

   Veľmi nerád, ale opäť sa musím miešať do politiky. Tá stvorila hydru devastačného peňažného systému a ten ju devastuje podstatne viac, ako to dokáže sama so sebou.

   V posledných dňoch počuť stále častejšie výkriky EÚ establišmentu o záchrane Európy. Myslia tým záchranu EÚ. Zamieňajú si formu a obsah. Tragický omyl. Práve  EÚ potápa Európu. Podľa mojich skúseností je Európsky zväz podobný Sovietskemu zväzu. Zväzuje. Zväzuje iniciatívu a tvorivosť. Celoeurópska organizácia môže poskytnúť len niekoľko pozitív – voľný pohyb a dobrú menu. (S tou menou je to veľmi problémové.) Reči o kultúrnom zjednocovaní sú nezmyslom. To nesmie byť úlohou inštitúcie, ale úplne slobodnej a individuálnej aktivity, omnoho pomalšej ako hospodárske zjednocovanie. EÚ už všetky pozitíva poskytla. Nemá dôvod ďalej konať. Keďže koná ďalej, tak jej ostávajú už len negatíva –  bezúčelové, alebo priam negatívne rozhodnutia. A to aj robí.

   Na rozdiel od ZSSR má EÚ reformný potenciál. Ten je ale menší ako jej schopnosť vytvárať nové problémy. Prečo? Pretože EÚ riadia tí istí ľudia, ktorí robia problémy s mocou aj na národných úrovniach. Volia spomedzi seba. Výnimkou sú europoslanci, o ktorých je ale malý záujem už pri samotných voľbách.

   Myslím si, že vývoj 22EÚ 11je omnoho pomalší, ako vývoj problémov, ktoré prináša život a problémov, ktorá EÚ po vyčerpaní pozitívnej ponuky vytvára sama. No a teraz si do toho predstavme prílev bujnejúcich problémov, ktoré začína prinášať kolabujúci peňažný systém. Nárast ekonomických a sociálnych problémov, ktorému sa nevyhne žiadna krajina Európy (i sveta) bude opakom plánovaných cieľov EÚ. Ako bude radový občan hodnotiť EÚ, ktorá nebude môcť vyriešiť jeho problémy a ani nebude mať čas na ne reagovať? (Viď migračná kríza.) Aké rozhodnutia môže prijímať EÚ, keď ich účinky budú v rôznych kútoch EÚ opačné? Ako sa dá udržať pokope rozpadávajúci sa peňažný, mocenský a hospodársky systém, keď si centrálni plánovači nepripustia, že nie je v ľudských silách udržať súčasne zväzujúce pravidlá aj slobodu, elitokraciu aj demokraciu, nadnárodnú demokraciu aj vnútroštátnu demokraciu, hospodársku prosperitu aj totálnu očistu peňažného systému. Nič z toho nejde dohromady.

   Vyviaznuť so zdravou kožou sa nám nepodarí. Neostáva nám ale nič iné, len sa o to pokúšať. Na nutný rozpad upozorňujem už niekoľko rokov a to som do toho nezahŕňal politické dôvody, len čisto monetárne. Vyriešiť problém upevňovaním EÚ je nezmysel. Perspektívu má vytváranie integračných vzťahov zdola. Ak pritom vzniknú dočasné hospodárske a politické zoskupenia štátov, nie je to žiadna tragédia. Je to prirodzenejšie, ako diktát zhora.