Naše dôchodky a starosť bohatých, ako sa budeme mať o cca 20 rokov

Som z Husákovej mládeže. Teda zažitý jeden režim, prechod k chaosu, upevnenie demokracie a nástup ku sociálnemu kapitalizmu bez akéhokoľvek cieľa. Za socializmu nám bol sľubovaný blahobyt a jeho budovanie. Teraz nám sľubujú vyrovnanie sa s vyspelým Západom, len neviem, ktorým smerom a znovu nám sľubujú ružovú či červenú budúcnosť?

Ak uvažujem obyčajným sedliackym mozgom nad dôchodkovým systémom, akosi neviem pochopiť, prečo je taký zložitý a robia ho ešte zložitejším.

Osobne by som bol toho názoru, že  hranice výšky dôchodku by sa mali zrušiť a mali by byť variabilné a korešpondujúce s priemerným vekom.

Človek by mal mať svoj účet v sociálnej poisťovni, na ktorý si posiela financie. Jednoducho, koľko si zarobíš, toľko dostaneš na dôchodku plus úroky od štátu pretože si vlastne tieto finančné prostriedky požičiava od sporiteľa. Malo by sa určiť obdobie vyplácania dôchodku podľa priemernej dĺžky života obyvateľov.

Príklad: priemerný vek u mužov je cca 74 rokov. To naozaj nie je teraz dôležité. Do dôchodku môže ísť napríklad v šesťdesiatich štyroch. Proste nárok na dôchodok by vám vznikol 10 rokov pred priemerným vekom. Na tých desať rokov by sa rozpočítala suma, ktorú som si počas života našetril. Ak by som nebodaj žil dlhšie, nastúpil by sociálny systém a dorovnával by až vtedy výšku dôchodku, aký som si našetril.

Mohol by sa pridať aj tretí pilier s odpisom cca 1000 € ročne z daňového základu. Prečo? Pretože štát by si mohol vytvoriť investičný dôchodkový fond  a financovať z neho trebárs aj tie diaľnice.  Spokojný by bol aj štát aj sporiteľ. Štát preto, pretože by nižšie úročenie požičaných prostriedkov a relatívne jednoduchý prístup k investičným financiám a sporiteľ preto, pretože štát by mu garantoval zhodnotenie peňazí vyšším úrokom ako bežné fondy či vklady.

Neboli by potrebné žiadne koeficienty v prepočte dôchodku, každý by mal prehľad po rokoch, koľko si kto zarobil. Mnohí si kladú otázku  – a čo s tými, čo v živote nepracovali? No nič. Tri krát denne teplá strava. Možno aj raz by stačila. No a čo s tými, ktorí pracovať chceli? Tu je problém. Štátu to totiž vyhovuje. Práce je dosť a stačí ju pohľadať, len sa akosi nechce. Zopár príkladov : triedenie odpadu, opracovanie kameňa, výroba tehál, práca v poľnohospodárstve, revitalizácia vidieka, obnova pamiatok –všade tam sa môžu uplatniť aj nekvalifikované pracovné sily.