Žiarovky a euro-machri

Prečo nefungoval socializmus a ani nebude

Práve som sa rozhodol vymeniť svietiacu žiarivku vo svojej kúpeľni, ktorú namontoval ešte staviteľ domu. Vydáva veľmi matné svetlo a pri rozsvecovaní jej chvíľu trvá “kým jej to zapáli”. Keďže obsahuje ortuť, budem musieť porozmýšľať, kam ju odovzdám – v lekárňach zrejme berú len ortuťové teplomery. Keby sme zobrali energetickú náročnosť jej výroby a ekologickej likvidácie, tak by sme zrejme zistili, že celkovo sa žiadna energia neušetrila. Naopak, oproti žiarovke vzniklo ekologické riziko. Klasická žiarovka to však bude mať ťažké.

Nedávno prebehla médiami správa o zákaze výroby a distribúcie žiaroviek. Dobre čítate. Momentálne sú zakázané 75 W a silnejšie a do roku 2012 sa zakážu všetky. Euroúradníci sú múdrejší ako občania a celé ľudstvo a vedia, čo sa smie a čo sa nesmie. Edison so svojím geniálnym vynálezom je u nich na čiernej listine, lebo je „neefektívny“. Čo na tom, že jednoduchý, lacný, s dobrým svetlom  a bez škodlivých látok. Keďže nevedomky dali ľudia „euro-machrom“ obrovskú moc, ich presvedčenia sa flexibilne premieňajú na záväzné príkazy a zákazy.
Na tomto príklade sa dajú veľmi ľahko ilustrovať princípy, kvôli ktorým nefungoval socializmus a prečo nemôže fungovať ani v inom čase a priestore.
Socializmus bol založený na centrálnom plánovaní a riadení. Nič sa oficiálne v ekonomike nesmelo udiať bez nariadenia súdruhov na centrále. Vyrábalo sa to, čo sa roky dopredu naplánovalo a nebral sa ohľad na to, čo ľudia chcú alebo potrebujú. Najžiadanejší tovar – zo západu – bol v tzv. Tuzexoch, do ktorých bolo ale treba špeciálne poukážky, tzv. Bony. Bony sa dali získať iba výnimočne a tak sa s nimi kšeftovalo na čiernom trhu. Ten bol vo svojom ohraničenom priestore funkčnou alternatívou k nefungujúcej súdružskej ekonomike. Okrem toho na atraktívnejšie domáce výrobky a na ovocie fungoval aj taký „poločierny trh“, to bolo keď sa tovar predával pod pultom – ak mal človek dobrého známeho v obchode, alebo sa nejako revanšoval.
Keďže komunisti dávali peniaze na všakovaké dotácie, aby ich ľudia mali radi (opäť podobnosť s EÚ „čisto náhodná“), neinvestovalo sa do vývoja a náš tovar postupne nikto na západe nechcel (až na vychytávky ako škorpióny a semtex). Takto neboli devízy na nákup západného tovaru.
Výsledkom tohto všetkého bolo, že boli haldy nikým nechceného tovaru na jednej strane a nedostatok žiadaného na strane druhej. Ekonomická nesloboda išla ruka v ruke s neslobodou občianskou. Keď toho všetkého bolo priveľa a ľudia boli extrémne frustrovaní, tak režim skolaboval.

Podobnosti medzi EÚ a socialistickým blokom sú bohužiaľ čoraz nápadnejšie. Desaťročnica, akou bola tzv. „Lisabonská stratégia“, skončila tak, že výsledky boli nieže horšie ako plánované, ale horšie ako stav na začiatku. Pochopiteľne. Keďže sa zobrali peniaze od ekonomicky aktívnych ľudí a prerozdelili sa na rôzne pseudoprogramy a kvázi školenia, tak to inak ani dopadnúť nemohlo. Princípy totiž fungujú s rovnakým účinkom všade. Eurobyrokrati majú jediné šťastie, že západ Európy sedel na veľkom balíku bohatstva akumulovaného stáročiami. Keď sa uberá z veľkej kopy, tak to až tak nebolí. Ale keď sa tá kopa minie, potom to bude bolieť o to viac. A tá doba prichádza.

Podobne ako sa u nás za „socíku“ vytvoril čierny trh, tak to bude podobné v budúcnosti aj v rámci EÚ, pokiaľ sa bude pokračovať v politike zakazovania výrobkov, všemožných dotácií a plánovania hospodárstva bez ohľadu na realitu. Tentoraz bude zásobovateľom paradoxne východ, hlavne Čína.
Toto je scenár „keby to takto pokračovalo“. Lenže tá veľká kopa peňazí sa míňa, resp. stráca hodnotu. A bez rozdeľovania nebude Brusel ani panovať. Slobode podnikania a cestovania sú totiž byrokrati iba na prekážku. No a schopnosť niečo konkrétne vyrokovať alebo vybudovať (ako prípad hypotetického plynovodu Nabucco), či ukontrolovať podvody a nespĺňanie kritérií (ako v prípade nielen Grécka) je u eurobyrokratov úplne nulová. Ešte tak chodiť na konferencie, kde sa reční o svetlej budúcnosti a ich vlastnej dôležitosti. V tom sú machri. No a v zakazovaní, lebo tam stačí vydať direktívu. 80% takýchto nariadení je na základe lobbingu. Firmy zarobia na drahých a nepraktických žiarivkách a byrokrati dostanú svoje. Žiarovky sa budú kupovať mimo EÚ, alebo nejakým spôsobom predávať z internetových obchodov so sídlom mimo EÚ. Dokonca jeden Nemec stihol prísť s ešte lepším nápadom. Žiarovky predáva ako vykurovacie telesá.
Eurobyrokrati si pripíšu ďalší bod na ceste k svetlejším zajtrajškom a zatiaľ sa im pod nohami bude tvoriť alternatívna ekonomika a EÚ sa bude ekonomicky rozkladať. Bohužiaľ, aj s tým dobrým, čo sa dosiahlo. Pretože centrálne plánovanie a socializmus nikdy nefungujú a majú rovnaké negatívne následky. Aj keď to robia „euromachri“.