Život je krásny, len ho treba vedieť žiť

Ja viem, že momentálne sa ľudia zaoberajú voľbami do VÚC a že určite je tu nejaká úžasne dôležitá kauza, ktorú treba popretriasať zo všetkých strán alebo nejaká ďalšia spoločenská top téma. Veci sa dejú, témy stále prichádzajú a odchádzajú a v nás ľuďoch zanechávajú stopy. Pocitové stopy.

Rozhodla som sa napísať tento článok z jedného jediného dôvodu. Možno to vyznie alibisticky, ale už nejaký čas sa presviedčam , že vynechávanie a nesledovanie pravidelného reportu zo všakovakých médií čo sa dnes udialo vo svete mi dáva pocit spokojnosti a šťastia. Netrápi ma skľúčenosť, strach o budúcnosť, netrápia ma nočné mory z toho čo príde.

Vynechala som zo svojho života všetko, čo mi ubližuje, čo vo mne vyvoláva bolestivé predstavy a spomienky. Nepotrebujem vedieť, ktorú banku dnes vykradli, nepotrebujem vedieť koho zabili, prepadli, okradli, znásilnili. Nepotrebujem vedieť, kde sa stala smrteľná katastrofa. Nezaujíma ma nablýskaný život našej tak zvanej smotánky, ani koľko ma pán Kollár deti či žien. A už vôbec nechcem byť svedkom toho, ako sa niektorí ľudia za peniaze dokážu strápňovať a myslieť si , že sú za hviezdy. ( trápna Farma a pod.) Nepotrebujem vedieť, o koľko € ktorá firma okradla tento štát, kde je aká miera korupcie. Kedy ktorý politik koho oklamal, okradol, podviedol, zneužil. Tieto veci nech sa riešia a preberajú na adekvátnych miestach. Toto všetko je pre mňa iba balast, ktorý mi nevylepší môj pohľad na život, neurobí ma šťastím naplnenou bytosťou. Nespôsobí, že budem viac hrdá na miesto, kde žijem, odkiaľ pochádzam.

 Realita je tvrdá, bolestná ale aj jemná a krásna. Dajte mi viac dôvodov vidieť tú krásu naokolo. Ten nádherný pestrý život, ktorý nás má formovať v plnohodnotných ľudí ochotných pomáhať druhým, byť vzorom pre svoje okolie, pre moje deti. Chcem dostávať z okolia šťastie, aby som mohla ukázať aj slzy radosti z dobrých správ.

Televízia sa pre mňa stala neznámym pojmom, reklamy a správy typu zavraždili, ukradli atď. ju úplne zabili, o to viac času mám teraz na to, aby som si tie pekné veci nachádzala v živote sama. Tie pocitové stopy sú dôležité, tak ako sa cítim, tak žijem. Tak ako žijem, tak sa cítim.

Už niečo vyše roka úspešne ignorujem brutalitu a nekonečnú stupiditu ktorú nám podsúvajú všetky mienkotvorné médiá a žije sa mi ľahšie, krajšie, inšpiratívnejšie. Užívam si rodinu, priateľov, všetko na čom mi záleží, robím dokonalejšiu svoju dušičku a intelekt. A na toto vôbec, ale ani trošičku nepotrebujem televíziu a ňou produkovaný balast. Ako povedal jeden mne blízky človek „Život je krásny, len ho treba vedieť žiť!“