Ak diktátor Fico nôti, za doprovodu Fujaristu, prečo aj Peter Osuský.

Skutočnosť, že vládca Fico sa rúti po politickej ceste okamihu do večného zabudnutia, ešte nevytvára podmienky, aby ohlúpli všetci. Docent Fico dodnes nepochopil, že Mečiarom skonštruovaný štát beztrestného rozkrádania mu bol iba na krátky čas požičaný. Mečiar bol strojcom, mašinfuhrerom, a výpravcom, no Fico je iba posunovačom financií v línií kedysi splodenej kapitálotvornej skupiny.

Gašparovič už dávno zabudol, že niesol Ústavu Slovenskej republiky. Docent Fico nezabudol a dodnes je v zajatí vnemu získaného v Novembri 1989. Vtedy v strachopudstve si radšej „nič nevšímal“, a s obľubou číta článok IV. Komunistickej ústavy „O vedúcej úlohe strany“ so snom diktátorov.

Demontáž časti preambuly ústavy, cyrilo-metodského duchovného dedičstva, začali súčasní najvyšší ústavný činitelia neprávneho štátu. Neprejde dlhý čas, aby sa s príznačným konceptom triednej nenávisti pustili aj do ústavou garantovaných ľudských práv.

Rámec pre barbarstvo právne i moci i infúzie prítomnému neprávnemu štátu, v réžií predsedu vlády a účinkujúceho Gašparoviča, otvorilo vráta barbarstvu ducha. Preto nikoho nemôže prekvapiť, že aj na nižších úrovniach kontaminácie spoločnosti sa mu darí v kypriacom zdraví.

Šiesteho júna sa konalo Zasadnutie Mestského zastupiteľstva hlavného mesta Bratislavy. Rokovalo sa aj o návrhu na prenájom pozemku, zopár metrov štvorcových, na umiestnenie súsošia Cyrila, Metoda a Gorazda.

Poslanci mesta návrh zmietli zo stola. Zhodili v čase, kedy všetci, ktorým je to blízke a s úctou i pokorou prijímajú posolstvo vierozvestcov so spomienkou na okrúhle výročie. A s ním aj tradície židovsko-kresťanskej, kde dominuje slovo Božie : „Na počiatku bolo Slovo“.

Z tridsaťšesť prítomných poslancov boli traja proti a jedenásť sa ich zdržalo.

Poslanec Osuský, SaS – NIE !

Poslanec Zaťovský, SDKÚ-DS – NIE !

Poslanec Greksa BPP, – NIE !

V júni roku 1968, dva mesiace pred okupáciou komunistov komunistami, sa Dominik Tatarka pýta, čo potrebuje Bratislava. A sám si aj odpovedá :

„Čosi, čo bude sväté“.

Všetci poslanci, ktorí sa zdržali hlasovania či vyslovili nie, sa hlásia ku kultúrnemu odkazu spisovateľa Tatarku.

Má však chybu krásy. Je rovnako falošné ako faloš účelovosti práva prezentovaná triom Fico, Gašparovič,Macejková.

Urobili totiž urobili presný opak toho, čo Tatarka vyznáva vo svojich esejach a úvahách v knihe „Kultúra ako Obcovanie“.

„Treba nám chrámy, domy kultúry, stodoly, krčmy“ (modernizovať), buráca Tatarka.

Poslancom bratislavského magistrátu stačia krčmy. Parádne zmodernizované.

Keď som si niekoľkokrát prehrával a pozorne počúval prejav Petra Osuského v parlamente týchto dní, znela mi hudba Béthovena. A tlieskal som, pretože mi hovoril z duše.

Keď som si prečítal zápisnicu z hlasovania v mestskom parlamente a postoj pána Osuského a niektorých Frešových poslancov, spomenul som si na rok 1965.

Vtedy Ficovi podobný diktátor, Antonín Novotný, ostentatívne a demonštratívne vrátil osobný dar Matice Slovenskej s poznámkou : „Adresát neznámi“ !

Aj Slovenské dejiny po roku 1992 sú iba falošným záznamom udalostí, ktoré tu spôsobuje vládca Mečiar a jeho priekupníci s morálkou v kostýme docenta Fica a hudobného doprovodu dua Gašparovič-Macejková.

Ľudia sú jednoducho nepoučiteľní. Vedia a predsa chodievajú na vietnamsky trh, aby brakom prekrývali brak ducha doby, lebo „šetrnosť“ vedie do budúcnosti.

Rád sa pýtam. Pán Osuský, ak sa stanete prezidentom neprávneho štátu, Slovenskej republiky, bude potrebné z Preambuly slovenskej ústavy vyňať ustanovenie o Cyrilo-Metodského duchovného dedičstva a tak otvoriť Ficovi možnosť implantovať IV. Článok „O vedúcej úlohe strany Smer-SD“ ? Ste pripravený na takýto krok, aby docent Fico mal otvorenú cestu k súčasným ľudským právam ešte garantovaným ústavou ?

K rozmýšľaniu posielam odkaz môjho obľúbenca, Vladimíra Renčína :

„To jsme zase my, věrozvěsti Cyril a Metoděj. Tentokrát ale, v duchu doby, šíříme víru v peníze“.

Lebo, ako píše Dominik Tatarka – „Keď sú základné hodnoty ohrozené, znamená to, že zmizne strach o vlastný život“.