Čo robia rozpočtové organizácie ministerstva školstva?

Počet zobrazení: 4

Ministerstvo školstva zriaďuje zo svojho rozpočtu vlastné rozpočtové alebo príspevkové organizácie. Každý vie, ako fungujú školy, čo robia a čomu sa venujú. Kto ale pozná tieto organizácie a vie, čo je ich náplňou? Prípadne koľko stoja a či vôbec sú potrebné? V tomto blogu si prejdeme rozpočtové organizácie a ich činnosť a každý si môže spraviť názor na opodstatnenosť ich existencie.

Ministerstvo školstva

Ministerstvo je ústredným orgánom štátnej správy SR pre všetky typy škôl a školských zariadení, vzdelávanie, vedu a techniku a starostlivosť o mládež a šport. Ak máte záujem si pozrieť čo všetko sa pod tým rozumie, pridávam link, kde to je podrobne vysvetlené. Okrem toho, ministerstvo zriaďuje rozpočtové a príspevkové organizácie, ktoré spadajú do jeho činnosti a ktoré sú vymenované vyššie.

Inými slovami, ministerstvo je pomerne veľký byrokratický aparát, ktorý hovorí ostatným vykonávajúcim vzdelávaciu činnosť, ako ju majú vykonávať, či zlepšovať. K tomu môže výkon tejto vzdelávacej činnosti kontrolovať. O potrebe samotného ministerstva školstva nepochybujem. Keďže poskytujeme plošné vzdelávanie v celej krajine, ústredný orgán, ktorý tomu dáva jednotný rámec je nutný. Napriek tomu si myslím, že v jednoduchosti je krása, a preto rozmýšľam, či má tento ústredný orgán mať 506[1] zamestnancov. Možno by sa dala činnosť ministerstva zefektívniť a tak celý úradnícky aparát zmenšiť. Veď napr. väčšie ministerstvo zdravotníctva s oveľa komplexnejšou agendou malo v roku 2013 256 zamestnancov[2].

Počet zamestnancov: 506

Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV)

Agentúra slúži na podporu vedy a výskum na Slovensku – žiadne prekvapenie z názvu nevidno. O podporu výskumného alebo vývojárskeho projektu môže požiadať fyzická aj právnická osoba v momente, kedy APVV uverejní výzvu na predkladanie žiadostí o podporu výskumných projektov, až do uzavretia výzvy. Najčastejšie a aj v najväčšej hodnote pomoc využívajú vysoké školy. Minulý rok dala APVV na podporu vedy a výskumu 26 663 731 € a na vlastnú prevádzku minula 1 307 640 €. Náklady na realizáciu podporu vedy a výskumu prostredníctvom agentúry sú teda takmer 5% z vynaloženej sumy na podporu. Inými slovami, z každého 1€ na vedu a výskum prideleného agentúrou išlo na jej prevádzku takmer 5 centov.

Počet zamestnancov: 57

Agentúra MŠVVŠ SR pre štrukturálne fondy EÚ

Hlavnou úlohou agentúry je zabezpečiť proces implementácie pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ v programovom období 2007 – 2013. Agentúra má veľmi podobnú náplň ako predošlá menovaná. Rozdiel je vo výške rozdeľovaných finančných zdrojov. Agentúra rozdelila 68 298 199,13 € z plánovaných 83 700 000 €, teda čerpanie EÚ fondov dosiahlo úroveň 81,6%. Čiže rozdelili takmer 3x viacej financií ako APVV, ale zároveň na to potrebovala 5x viacej zamestnancov a mala takmer 5x vyššie náklady ako APVV. Náklady na finančnú pomoc od tejto agentúry sú vyše 9% samotnej výšky pomoci. Takže z každého 1€, ktoré sme dali do školstva išlo až 9 centov na jej prevádzku. A nezachránilo by ju ani 100% čerpanie, kedy by pomer voči rozdelených zdrojom bol asi 7,5%. Takže osobne navrhujem túto agentúru zrušiť a radšej to dať na starosti agentúre na podporu výskumu a vývoja, ktorá ako sa zdá to vie robiť efektívnejšie.

Počet zamestnancov: 218

Medzinárodné laserové centrum

Jedná sa o špičkovo vybavené výskumné zariadenie s dvanástimi laboratóriami zriadené ministerstvom školstva. Vybavenie tohto laboratória je používané pri medzinárodných a Slovenských výskumných projektoch. Laboratórium sa podieľa aj na výchove a vzdelávaní študentov technických smerov tu aj vo svete. Fungovanie je zabezpečené aj prostredníctvom EÚ štrukturálnych fondov v operačnom programe Výskum a vývoj, ale aj realizáciou projektov financovaných Agentúrou na podporu výskumu a vývoja. Laboratórium sa venuje aplikovanému výskumu, ktorý je potrebný pre budovanie tzv. znalostnej spoločnosti a hlavne poskytuje priestor študentom technických smerov pracovať a vzdelávať sa v naozaj kvalitnom prostredí. Jeho činnosť osobne pokladám za užitočnú.

Počet zamestnancov: okolo 30 z toho 5 administratívnych a technický pracovníkov

Metodicko-pedagogické centrum (MPC)

Hlavnou úlohou centra je poskytovať kontinuálne vzdelávanie učiteľom na všetkých typoch škôl okrem vysokých a univerzít. Páku na vzdelávanie má centrum hlavne prostredníctvom akreditovaných vzdelávacích programov, ktoré potrebujú učitelia pre preukázanie absolvovaného vzdelávania. Okrem toho sa centrum venuje aj publikačnej činnosti. Celá agenda, ktorú centrum obhospodaruj sa zhoduje s činnosťou odborných komôr. MPC sa svojou náplňou podobá na Slovenskú lekársku komoru, ktorá realizuje takmer identickú činnosť pre lekárov. Rovnakú organizáciu majú aj učitelia ale s tým rozdielom, že vzdelávacej činnosti a akreditácií sa venuje v minimálnej miere. Navrhujem celé centrum zrušiť a jeho aktivity preniesť na slovenskú komoru učiteľov, ktorá funguje na základe členského. Ak bude zabezpečovať skutočne hodnotné a kvalitné odborné vzdelávanie svojich členov, dokáže bez problémov svoju činnosť zabezpečiť z príspevkov. Zrušením MPC by tak rozpočet ministerstva mohol ušetriť približne 20 miliónov € (presný údaj ťažko hľadá v tak neprehľadnej a zle urobenej výročnej správe, akú má táto organizácia[3] – môžete posúdiť sami). Z uvedenej sumy by mohlo radšej ministerstvo dať každému zo 100 000 učiteľov 200 € príspevok na vzdelávanie (ten by určite pokryl členské v komore).

Počet zamestnancov: 435

Národné športové centrum

Športové centrum by som mohol porovnať s laserovým centrom. Cieľom je podpora talentovaných a nádejných športovcov na Slovensku vo veku do 23 rokov. Centrum športovcom poskytuje viacero služieb – od profesionálneho tréningu, cez lekársky dohľad a vyšetrenia, ako aj tréningové priestory. Centrum má asi 40 – 45 zamestnancov. Za rok 2013 zverení športovci (niektorí sú priamo v zamestnaneckom pomere s centrom) získali 21 medailí z vrcholových podujatí typu majstrovstvá sveta či Európy, majstrovstvá sveta či Európy juniorov a juniorov do 23 rokov alebo letných a zimných univerziád. Celkové náklady centra predstavujú 1 244 925 €.

Počet zamestnancov: 40-45

Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM)

NÚCEM pripravuje a vyhodnocuje monitorovania a testovania poznatkov žiakov. Medzi najznámejšie činnosti NÚCEM patrí príprava Testovanie 9 (tzv. Monitor) a Maturity. Jedná sa o štandardizované testy prostredníctvom ktorých získavame prehľad o poznatkoch absolventov stredných a základných škôl. NÚCEM sa okrem prípravy týchto a podobných testov (napr. zbiera aj údaje do medzinárodného hodnotenia PISA) zaoberá aj ich analýzou a vyhodnocovaním, čo je podľa môjho názoru najdôležitejšou činnosťou tohto ústavu. NÚCEM je financovaný z rozpočtu SR a z Európskeho sociálneho fondu. Celkové výdavky úradu predstavujú približne 5,5 milióna EUR, pričom personálne náklady sú na úrovni do 1,35 milióna EUR. Na hlavnú činnosť pre NÚCEM pracovalo 38 zamestnancov v roku 2013, pričom ďalších 467 bolo zamestnaných výlučne na národných projektoch. Tento ústav by som rozhodne navrhoval zanechať a ešte prehĺbiť jeho činnosť v oblasti zberu a analýzy údajov o úrovni vzdelávania na Slovensku. Jedine na základe štruktúrovanej a dostatočnej spätnej väzby vieme zistiť, aké opatrenia môžeme zrealizovať pre zlepšenie vzdelávania.

Počet zamestnancov: 38 + 467 zamestnaných v projektoch

Slovenská pedagogická knižnica

Je to špecializovaná vedecká knižnica, ktorá vznikla v roku 2001. Neviem za akým účelom, keď najväčšou knižnicou na Slovensku je univerzitná knižnica, ktorá obdrží povinne výtlačok každej knihy a periodika na území SR už od 50-tych rokov. Preto si kladiem otázku, načo máme duplicitne zbierať a zhromažďovať knihy a periodiká, aj keď s vedeckým obsahom na dvoch miestach. Knižnice sa službami nelíšia, ponúkajú výpožičky domáce aj zo zahraničných knižníc, priestory študovne, kopírovacie služby, služby rešerše a pod. Výdavky na knižnicu predstavujú okolo 356 tisíc EUR, ktoré sú podľa môjho názoru vynakladané duplicitne s výdavkami už spomenutej Univerzitnej knižnice. Aj keď výdavkovo sa nejedná o zásadnú položku ministerstva, myslím si, že je úplne zbytočná.

Počet zamestnancov: asi 20

Štátna školská inšpekcia

Kompetencie ŠŠI umožňujú kontrolovať všetky typy škôl v povinnom školskom systéme SR. Medzi zaujímavé výstupy kontroly patrí národný projekt „Externé hodnotenie kvality školy podporujúce sebahodnotiace procesy a rozvoj školy“, ktorý je financovaný z EÚ štrukturálnych fondov v rámci operatívneho programu Vzdelávanie. Inšpekcia mala v roku 2013 rozpočet vyše 4 milióny €, pričom jej hlavnou činnosťou je kontrola škôl. Tých sa im podarilo skontrolovať prostredníctvom 175 inšpektorov celkovo 1707. Kontrolný orgán je určite potrebný pre udržiavanie minimálneho nutného štandardu poskytovania vzdelávania na Slovensku. Nedokážem povedať, či ich činnosť je vykonávaná optimálne a kde by mohol byť priestor pre jej zlepšenie. Uvedený národný projekt „Externé hodnotenie kvality školy…“ by som presunul pod kompetencie NÚCEM, ale ich zlúčenie vylučujem práve z dôvodu, že NÚCEM je zodpovedný aj za realizáciu maturít a testovaní, čiže ich kontrola musí byť v rukách inej organizácie.

Počet zamestnancov: 215

Štátny Inštitút Odborného Vzdelávania

Inštitút je nástupcom Inštitútu prípravy mládeže a ako taký sa stará hlavne o tvorbu koncepcií prípravy mládeže na povolanie v stredných školách. Okrem iného napríklad vstupuje do schvaľovania učebníc a učebných plánov. Podľa môjho súkromného názoru tento inštitút vo svojej činnosti zlyháva. Neustále sa vyskytujú sťažnosti na učebnice a samotní zamestnávatelia v mnohých prípadoch hovoria, že absolventi zo stredných škôl nie sú vhodne pripravení na výkon práce v odbore ich špecializácie. Dobrým príkladom je obchádzanie inštitútu firmami, ktoré potrebujú odborne kvalifikovaných stredoškolských absolventov a komunikácia priamo so školami alebo s neziskovými organizáciami, ktoré pomáhajú školách a firmám zladiť potreby vzdelávania a reálneho trhu práce. Inštitút v roku 2013 stál viac ako 1,5 milióna EUR. Okrem toho v rámci projektu Národné observatórium čerpal inštitút prostriedky z EÚ fondov vo výške viac ako 10 miliónov EUR. Cieľom národného observatória je zhromažďovať, analyzovať a šíriť informácie o odbornom vzdelávaní v SR a konfrontovať ich so situáciou v EÚ a krajinách usilujúcich o vstup do EÚ. Myslím si, že celý projekt národného observatória by mohol byť vedený v rámci kompetencií NÚCEM. Samotný inštitút podľa mňa nemá zmysel a veľká časť jeho činnosti je zhodná s činnosťou Štátneho pedagogického ústavu.

Počet zamestnancov: 39

Štátny pedagogický ústav

Ako som spomenul vyššie, pole pôsobnosti je takmer identické so ŠIOV. ŠPU pripravuje metodické materiály (Štátne vzdelávacie programy) pre potreby vzdelávania všetkých povinných škôl okrem stredných odborných škôl, ktoré spadajú do kompetencie ŠIOV. Taktiež pre tieto školy vyberá a schvaľuje učebnice a pomôcky. Rozpočet bol v roku 2013 takmer 5 miliónov EUR. Určite je možná konsolidácia a optimalizácia výdavkov prostredníctvom prebratia agendy ŠIOV.

Počet zamestnancov: 70

Záver

Ak si jednotlivé rozpočtové organizácie zoradím podľa oblastí, v ktorých pôsobia, tak zistím z 9 organizácií je až 6 organizácií, ktoré sa prekrývajú a zasahujú si navzájom do agendy s inou organizáciou. Na nižšie uvedenom obrázku je to graficky znázornené. Tie, ktoré som označil zelené predstavujú organizácie, ktoré by som určite ponechal. Červené organizácie sú naopak tie, ktoré podľa môjho názoru je potrebné zrušiť. Inými slovami, až 4 organizácie považujem za zbytočné a nič (okrem úspory) by sa nestalo ich zrušením. Agendu slovenskej pedagogickej knižnice môže prebrať univerzitná knižnica, agendu Metodicko-pedagogického centra by mohla prebrať dobrovoľná komora učiteľov, agendu Agentúry pre štrukturálne fondy by som videl radšej u APVV a agendu ŠIOV by mal prebrať ŠPÚ. Čo sa týka nákladov, hovoríme o odstránení 4 agentúr (spolu asi 700 pracovných miest), ktorých náklady sú približne 28 miliónov €. Pri takmer 100 000 pedagogických zamestnancoch na Slovensku by to mohlo znamenať, že bez navýšenia rozpočtu školstva by každý z nich dostal približne 280€ ročne navyše. Samozrejme by nám vznikli aj náklady spojené s transformáciou a zvýšili by sa náklady organizácií, ktoré by agendy prebrali.