Čo sa do článku o Kiskovi nezmestilo

V blogoch SME som polemizoval s názorom Michala Havrana o tom, čo by Andrej Kiska mal, alebo nemal robiť. Mnohé veci, ktoré by stáli za úvahu, alebo nesúviseli so schémou článku sa do blogu nezmestili. Myslím, že by to bola škoda.

Justícia

Čo sa týka justície, zachytil som sklamanie Zuzany Wienk z Aliancie Fair Play (AFP), že chce vyhodiť Bárányho so Súdnej rady, podľa jej mienky to bol slušný sudca. Nepoznám zákulisie justície tak ako ona, ale Zuzane mám zatiaľ dôvod veriť viac ako Kiskovi. Podľa toho ako rýchlo a akých sudcov vymenoval, tieto veci mal pripravené v šuflíku dlhšie, čo je len ďalší príznak jeho snahy rázne vstúpiť do vnútornej slovenskej politiky a svedčí aj o existencii  koncepcie a plánovania.

Naviac ma znepokojuje náznak rozporu vo vyjadrení Kisku a Zuzany Wienk, keďže spôsob výberu nových sudcov Kiska konzultoval aj s predstaviteľmi mimovládnych organizácii a predpokladám, že AFP bola na poprednom mieste.

Voči výberu prvých dvoch kandidátov nemám pripomienky. Ján Klučka už bol v minulosti sudcom ústavného súdu, dokonca bol aj sudcom súdneho dvora Európskej únie. Aj jeho teoretická a publikačná prax ako riaditeľa a profesora Ústavu európskeho práva a oddelenia medzinárodného práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach dáva záruku vysokej kvalifikácie. Jozef Vozár, vedecký pracovník Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied,  mi pripadá skôr ako teoretik práva, ale v súdnej rade už pôsobil, takže vie, do čoho ide. Tretím členom Kiskovho triumvirátu je Elena Berthotyová, ktorá je aktuálne sudkyňou najvyššieho súdu a nezdá sa mi ako jednoznačne lepšou voľbou než Bárány. Možno tu treba hľadať rozpor  medzi Kiskom a AFP.

Zuzana Wienk a Aliancia Fair Play dementovala akékoľvek rozpory s výberom Andreja Kisku a s odvolaním sudcu Báranýho jednoznačne súhlasí

Poradcovia pre vnútornú politiku

Ak Kiska nechá Michaliča na mieste poradcu, tak to je podľa mňa ťažká tragédia. Michalič mal u Dzurindu povesť intrigána, človeka, ktorý bol tým, čo som v blogu naznačil – Jago, temný muž v pozadí. Z jeho verejných výstupov mám dojem, že úprimne, iracionálne a do hĺbky duše nenávidí SaS. Ak si ho Kiska pustí k telu, je potom len otázkou času, kým sa mu podarí vytvoriť okolo neho sieť podozrení, machinácií, intríg, kedy za každým rohom bude vidieť sprisahanie. A kedy začne vystupovať proti SaS.

Netuším koho budú jeho poradcovia preferovať. či spojí svoju budúcnosť s novými, alebo starými stranami a tiež s ktorými. Osobne by som však vsadil skôr na politický pragmatizmus, t.j. počká si ako skončia komunálne voľby a následne sa rozhodne.

Zahraničná politika

Osobne považujem za veľmi nešťastné, ak bude chcieť robiť vlastnú zahraničnú politiku. Odmyslite si vlastné politické preferencie a skúste sa na to pozrieť z hľadiska Slovenska. Štát by mal vystupovať smerom navonok jednotne a bez ohľadu na vnútorno-politické turbulencie. Úspešný štát razí politiku kontinuity navonok, t.j. je jedno, kto je pri vláde, vonkajšia politika sa nemení. Najhoršie čo môže opozícia robiť, je žalovať v zahraničí. Znižuje tým autoritu celého štátu a keď sa neskôr dostane k moci ona, môže sa len diviť, prečo je Slovensko ako štát odmietané a marginalizované.

Myslím, že prezident ako občianska autorita by mal svoje aktivity koordinovať so Zamini (Ministerstvom zahraničných vecí) a jeho verejné výstupy by mali byť aspoň približne v súlade so zahranično-politickou orientáciou Slovenska. Uvedomte si, že prezident nevládne, len prezentuje nejaké stanoviská, ktoré sú jeho osobnými vyjadreniami. V zahraničí je však vnímaný ako reprezentant krajiny.

Chápal by som, ak by sa pred nástupom do úradu prezidenta dlhodobo vyjadroval k citlivým zahraničným témam rovnakým spôsobom a potom by aj prípadné konfrontácie so Zamini boli akceptovateľné. To je príklad Miloša Zemana v Česku, kde jeho výroky na tému islamu sa dlhodobo nemenia a takto to prezentuje aj české Zamini. T.j. ide o osobné stanovisko prezidenta, ktoré možno doložiť dlhým radom jeho aktivít a výrokov od ďalekej minulosti dodnes. Kiska je však úplný politický panic. O jeho reálnych zahranično-politických názoroch nikto nič nevie. Ak bude chodiť po svete a kritizovať našu zahraničnú politiku, vždy sa síce nájde dostatočný počet ľudí, ktorí budú tlieskať, ale z dlhodobého hľadiska národnoštátneho záujmu krajiny pôjde o konanie so záporným efektom.

Prečo píšem tieto slová? Pretože si myslím, že Bútora nie je diplomat, Je to slušný človek s veľkým rozhľadom, orientovaný jednoznačne proamericky ale rozhoduje sa podľa svojich názorov a nie podľa záujmov krajiny. Tieto postoje bude podsúvať aj Kiskovi. Ak teda Kiska pôjde verejne iným smerom ako vláda, vznikne konfrontácia, ktorá bude v neprospech obrazu Slovenska.

Kosovo

Napríklad otázka Kosova, kde sa už verejne vyslovil, že by bol za jeho uznanie. Myslím, že to bola Bútorova práca, ktorý prezentuje rovnaký názor ako americká administratíva a ktorého názor si Kiska osvojil. Biely dom trvale tlačí na Slovensko, aby dosiahol zmenu nášho postoja. Slovenské stanovisko vo veci Kosova je také, že podľa platných noriem medzinárodného práva, ktoré v povojnovom usporiadaní platili, sa zmeny hraníc štátov konajú po dobrovoľnej dohode a súhlase zainteresovaných strán. Tieto normy boli jednoznačne porušené ignorovaním vôle Srbska, takže Kosovo uznáme v ten istý deň, ako túto skutočnosť uzná Srbsko, proti vôli ktorého sa táto zmena uskutočnila.

Rovnaký postoj slovenská diplomacia potom zaujme aj voči Krymu. Ak Ukrajina uzná súčasný stav a dohodne sa s Ruskom na jeho formálnej platnosti, potom aj Slovensko môže uznať odtrhnutie a osamostatnenie sa Krymu s následným formálne slobodným rozhodnutím o pričlenení sa k Rusku. Nakoniec aj Kosovo zrejme skončí ako súčasť Veľkého Albánska.

Malá odbočka.
Krym je rovnaká právna schéma ako Kosovo. Ak medzinárodné spoločenstvo bolo ochotné uznať oddelenie a osamostatnenie Kosova, podľa rovnakého právneho princípu musí uznať aj oddelenie a osamostatnenie sa Krymu. Kosovo bolo, je a bude rozbuškou medzinárodného práva, ktoré buď platí, alebo neplatí. Ak neplatí, každý si môže robiť čo chce, závisí len od jeho sily, pomocou ktorej si presadí čo chce. Takže ak Kiska tvrdí, že Kosovo by sme mali uznať, potom by podľa rovnakej logiky mal uznať aj osamostatnenie sa Krymu… Rusko si bolo tejto právnej dilemy dokonale vedomé a preto vytvorilo formálne podmienky na to, aby mohlo legitímne tvrdiť, že všetko išlo podľa „nových“ noriem medzinárodného práva. Odtrhnutie Krymu bolo potvrdené referendom, ktoré bolo tajné a všeľudové v zmysle prístupu všetkých ľudí na Kryme. Samostatný Krym sa už potom mohol legitímne pričleniť k Rusku. Rusom teda stačí počkať, kým USA a európske krajiny uznajú existenciu ruského Krymu ako fait accompli a podľa príkladu Kosova nakoniec uznajú tak jeho oddelenie od Ukrajiny ako aj pričlenenie k Rusku

To len na vykreslenie oficiálneho stanoviska, ktoré Martinovi Bútorovi a Andrejovi Kiskovi akosi uniklo. Je pravda, že pokiaľ bol súkromnou osobou, mohol si tvrdiť čo chce. Ako prezident, by však nemal oslabovať pozíciu Slovenska v kruciálnych otázkach slovenskej zahraničnej politiky. Ak bude naďalej prezentovať svoj názor o Kosove, idy o číry voluntarizmus, ktorý v politike nemá čo robiť.

Rozumnejšie by bolo v mnohých prípadoch mlčať a problémy v názoroch riešiť na domácej pôde. Smerovanie politiky sa dá zmeniť aj komunikáciou a neverejnými postupmi, ktorých výsledkom budú zjednotené verejné stanoviská. A až v prípade trvalej nedohody a neschopnosti nájsť kompromis vypovedať vláde „vojnu“ – opäť s horeuvedenými následkami.

Čo ale znamená, že ak raz pôjde Kiska do vedomej vojny s vlastnou vládou, malo by to stáť za to. Vždy totiž tvrdím, že aj najhoršie rokovanie je vždy lepšie ako tá najspravodlivejšia vojna. Platí to rovnako vo vojenstve ako v politike. Nakoniec vojna je pokračovanie politiky inými prostriedkami a človek nikdy nevie, kedy sa prekročí Rubikon, za ktorým umierajú ľudia.

Zdroj:
http://jurajpolacek.blog.sme.sk/c/359344/rizika-nepolitickych-komentarov.html