Gašparovič a Fico zaslepení otroci iných.

Posledných sedemdesiat rokov sa dejinami Slovákov tiahli tri nite pretvárky, ktoré nemohli vyústiť inde, ako k ochote ľudí asistovať zločinu moci. Vytvarovať z časti poddajnej masy otrokov.

Prvou bola ochota vymeniť vlastnú vôľu za zástavy, Tisove i Gottwaldove, nad svojimi hlavami a s pokorou prijať plieskajúci bič, ako základ formujúceho sa stáda.

Druhou, ochotou bol postoj služobníka natŕčať uši chytrejším, ktorí vedeli, že je prefíkanejšie nezmysly hovoriť, ako ich počúvať.

Treťou, kde krátke pokušenie mnohých mimo stáda prispôsobovali mocou, aby pretrhli nádej na spoločenskú energiu v procese pokusu o premenu zvierat na ľudí. Slobodných.

Hľadám pochopenie pre ľudí, ktorí cvičením v kalužiach sa pripravujú na život námorníka v presvedčení, že im to prinesie zabudnutie o krajine bez mora.

Zato moru v krajine, kde už aj Pán Boh odmieta prísť, je viac, ako požehnane. Pliagy, ktorá nezabíja iba bráni, aby človek „dospel“ a začal byť tvorcom svojho života.

Ak by utrpenie bolo pre Slovákov posledným stupňom k dokonalosti, potom by voľba jedného plus troch novodobých prezidentov bola ospravedlnením, prečo doteraz neurobili ten posledný a rozhodujúci krok von z otroctva.

Proces sebadeštrukcie, na konci ktorého sú ôsmi prezidenti z deviatich sami v pozícií otrokov iných záujmov a súbežne občania dosahujúci mimoriadnu produktivitu prechodu z jednej platformy na druhú. Z Človeka na Zviera a Otroka.

Zaslepení.

Aj román Eliasa Canettiho nesie tento názov. Jeho tri časti románu tvoria rovnaký počet etáp odcudzenia človeka , ale aj spôsob, ako s manipulačnou ľahkosťou sa dajú jeho temné stránky  meniť na spoločenské zlo.

Hlava bez sveta – Bezhlavý svet – Svet v hlave.

V slovenských pomeroch dvoch Gašparovičových  „prezidentských päťročníc“ hádam ani niet presnejšieho sumáru sveta záhad, kedy prázdnota Ducha bola zaplnená Hmotou od Mečiara, aby prekryla nemravnosť zastavenia života. Štátu, spoločnosti, človeka.

Hovorí sa, že ľudia sa radi zbavujú toho, čo najviac potrebujú.

Ivana Gašparoviča sa rád zbavoval Vladimír Mečiar, aby predĺžil vlastnú mocenskú agóniu po voľbách roku 1998 s poznaním, že ho za šesť rokov bude potrebovať.

Ivana Gašparoviča by sa rád zbavil, v predstihu, aj Róbert Fico ibaže čas potreby príde až na jar budúceho roku.

Obaja totiž spoznali bod , kedy ľahkosťou manipulácie menili osobu “domýšľaniaplnú” na osôbku „mysleniaprázdnu“. Otrockého nosiča myšlienok zrodených v hlavách iných a nositeľa cudzích vášni.

Rok pred parlamentnými voľbami roku 1998 bol Flašíkov projekt „Fico a Smer“ dokončený, aby prostredníctvom mladého a všetkého schopného komunistu Fica vládol Mečiar ďalej.

Pár dní po voľbách roku 2002, pri treťom vzoprení sa voličov podsúvanému konceptu s Ficovým marxizmom preoblečeným za Tretiu cestu, bol na sneme HZDS „vybojovaný“ koncept s pracovným názvom Ivan Gašparovič.

„Nemôže sa založiť vnútorný konflikt a potom v roku 2004 kandidovať za prezidenta“, oznámil nespokojencom v hnutí Vladimír Mečiar, ktorí mu chceli vrátiť Gašparoviča do inej hry.

Znalec ľudských duší, Vladimír Mečiar, vrátil v roku 2004 vo voľbách prezidenta vždy účinnú voličskú kartu – „voliť menšie zlo“.

Vedel, že osamotený Ivan Gašparovič je bez šance v strete s Eduardom Kukanom, no s jeho prítomnosťou vo voľbách sa stádo presunie oveľa zmysluplnejšie.

Sme jednoducho národom povstalcov s vypáleným otvorom v hlavách, aby iní do nej videli. Človek platí raz, druhýkrát i tretí, no s poznaním, že jedine on nemôže pozrieť cez vlastný otvor na dej, ktorý sa tam odohráva. A človek Slovenska platí celý život za náhrady vlastného deja.

Tridsiateho októbra roku 1944 slúžil v Banskej Bystrici prezident Tiso omšu, vyznamenával príslušníkopv Waffen-SS a verejne ďakoval Adolfovi Hitlerovi.

V roku 1961, v rámci povestného „socialistického gulášu“ , vytvoril Antonín Novotný umelý územný útvar s názvom Stredoslovenský kraj a jeho sídlom v Banskej Bystrici, aby dohral povstaleckú komédiu komunistov z roku 1944.

Dnes iný komunista, Róbert Fico, necháva bansko-bystrickými úradníkmi píliť máje, aby doviedol svoje povstanie proti mŕtvemu stromu do víťazstva a vyslal tak signál Vladimírovi Mečiarovi, že je po Ivanovi Gašparovičovi hodný postu prezidenta republiky.

V súlade s takmer sedemdesiatročnými tradíciami otrokov.

foto (c) Anton Podstrásky